Prínosy horských stredísk pre verejné rozpočty

Podľa analýzy LANOVKY.sk dosiahla celková spotreba v horských strediskách na Slovensku v roku 2019 sumu 505 miliónov eur. Za rok 2018 išlo o sumu 472 miliónov eur a za rok 2017 to bolo 455 miliónov eur.

Túto sumu v horských strediskách zaplatili návštevníci za služby súvisiace napríklad s ubytovaním, dopravou či stravovaním. Okrem nej zaplatili návštevníci aj daň z pridanej hodnoty, ktorá ale prevádzkovateľom nepatrí a preto nie je započítaná vo vyššie uvedenej sume.

Pokiaľ by sme uzatvorili všetky horské strediská na Slovensku počas zimnej sezóny 2020/21, nastal by výpadok tržieb, ktorý by sa dal porovnať napríklad s pozastavením predaja všetkých produktov spoločnosti ESET alebo pozastavením výroby v závode Mondi SCP Ružomberok na obdobie jedného roka. Obe spoločnosti dosahujú výnosy na úrovni pol miliardy eur ročne.

Multiplikačný efekt

K tomu, aby si návštevníci po príchode do horského strediska mohli zakúpiť čaj v reštaurácii, musí prevádzkovateľ danej reštaurácie zakúpiť čaj od dodávateľa a ten od výrobcu. Vďaka tomu sa zvýšili tržby aj u dodávateľa a v konečnom dôsledku aj u výrobcu. Takto zjednodušene je možné vysvetliť multiplikačný efekt tržieb v cestovnom ruchu.

Podľa analýzy KPMG pre Asociáciu horských stredísk ČR predstavovala v roku 2015 celková spotreba horských stredísk v Česku sumu 878 miliónov eur, pričom po aplikácii multiplikačného efektu sa spotreba zvýšila na 1,76 miliardy eur a celkový prínos pre verejné rozpočty dosiahol 369 miliónov eur.

Výška celkovej daňovej sadzby ako i trhová situácia je na Slovensku a v Česku podobná. Pokiaľ aplikujeme tento vzorec výpočtu do slovenských reálií, celkové tržby horských stredísk na Slovensku v multiplikácii predstavujú 1 miliardu eur a prínos horských stredísk pre verejné rozpočty predstavuje 212 miliónov eur ročne.

Verejné rozpočty

Pod prínosom pre verejné rozpočty rozumieme sumu odvedenej dane z pridanej hodnoty (napr. pri predaji skipasov), spotrebnej dane (napr. pri nákupe PHM), dane z príjmov právnických osôb (daň zo zisku prevádzkovateľov), dane z príjmov fyzických osôb (daň zo mzdy), sociálnych a zdravotných odvodov či miestnych daní (napr. daň z nehnuteľnosti).

Špecifikom cestovného ruchu je to, že osobné náklady (mzdy a odvody) podnikov predstavujú veľkú časť ich celkových nákladov, čo obzvlášť platí pri hotelierstve a gastronómii. Viac osobných nákladov znamená viac odvodov a daní odvedených do verejných rozpočtov.

Napríklad hotel Permon, jeden z najväčších v Tatrách, dosiahol v roku 2019 čistý obrat 11,2 milióna eur, ale na osobné náklady minul až 3,7 milióna eur, čo zodpovedá tretine tržieb. Spoločnosť Mondi SCP Ružomberok minie na osobné náklady iba jednu trinástinu svojich tržieb a ESET jednu pätinu.

Spoločnosť KPMG pre Asociáciu horských stredísk v Česku pripravila v roku 2015 projekciu dopadov uzatvorenia českých skiareálov na verejné rozpočty. V prípade ukončenia činnosti skiareálov by horské strediská do verejných rozpočtov prinášali podľa KPMG o 71% menej prostriedkov.

Pre verejný rozpočet na Slovensku by prípadné uzatvorenie skiareálov znamenalo podľa rovnakého vzorca pokles príjmov vo výške minimálne 151 miliónov eur ročne (71% zo sumy 212 miliónov eur).

--

Matej Petőcz - lanovky.sk
14.12.2020