Dňa 13. decembra sme mali tú príležitosť, nazrieť do útrob závodu známeho slovenského výrobcu lanových dráh a lyžiarskych vlekov, firmy Tatrapoma z Kežmarku, ktorej výrobky (nielen) lyžiari dôverne poznajú už viac ako 30 rokov. Okrem toho sme sa zoznámili aj s novými lanovými dráhami tejto značky v lokalite Kasina Wielka a Kamionna - Laskowa.
Deň prvý
Píše sa trinásty december 2006. Je niečo po štvrť na jedenásť a po niekoľkých hodinách cesty s niekoľkými zastávkami
(ktorú spomínal Peťo v
predchádzajúcej časti našej reportáže) konečne míňame tabuľku s nápisom KEŽMAROK. No a cieľ našej cesty sa nenachádza nikde, ako na Poľnej ulici 4 - v sídle firmy TATRAPOMA. Tak a sme skoro tu, vravíme si.
Po blúdení, ktoré sa nijak nevymykalo z normálu podobných ciest, kedy vďaka zlyhaniu nášho GPS navigátora, bolo potrebné predsalen použiť starú osvedčenú metódu "dobrý deň, kde je prosím vás...", nakoniec sme sa na danú ulicu aj dostali. Žiaľ, v duchu hesla "z dvoch možností si vždy vyberieš tú zlú" sme neodbočili doľava, ako by si to situácia vyžadovala, no doprava, kde nás cesta priviedla medzi miestne garáže. Otočili sme sa teda a na radu(dobrú) miestneho obyvateľa sme sa rozbehli už tentoraz správnym - opačným smerom.
Prešla necelá minútka, a už pred nami stojí sympatická modro-žltá budova. Pýtame sa - sme už konečne správne? TATRAPOMA - odpovedá logo, umiestnené na bočnej strane budovy. Je niečo po pol jedenástej, odstavujeme auto na parkovisku pred budovou. Konečne to prišlo! Presne z tohto miesta vzišla vyše tisícka lyžiarskych vlekov a takmer štyri desiatky lanových dráh. Kedysi TPMP, potom Tatrakov, až potom získal podnik názov rovnaký, ako značka, ktorú vyrábal.
So zvláštnym, no krásnym pocitom zaparkujeme pred budovou a o malú chvíľku, pri vstupe do objektu, nás už víta náš hostiteľ, Ing. Jaroslav Mačičák. Po peknom privítaní a úvodnom nasledovalo dlhšie posedenie, pri ktorom sa rozoberali rôzne (nielen) technické otázky týkajúce sa lanových dráh a lyžiarskych vlekov, hrdiacich sa značkou Tatrapoma.
Po dobrom a chutnom obede v jednej z kežmarských reštaurácií už ale prišlo na rad snáď to najdôležitejšie - prehliadka samotných výrobných hál tohto dnes už snáď legendárneho závodu. Vychádzame z administratívnej budovy, a už je to tu: na dvore prechádzame najskôr pomedzi novotou žiariace lanáče a kladkové batérie, či výstroje hláv podpier lyžiarskych vlekov.
Ďalej, na druhom dvore, nasledujú už diely lanových dráh: poháňacie a vratné lanáče, opäť kladkové batérie, časti nástupných pásov, jednoducho pastva pre lanovkárske oči. Atmosféru živého výrobného závodu dotvára aj sklad železa, nachádzajúci sa v oplotenom objekte.
Ešte prejsť pomedzi nablýskané čapy kladkových batérií a staršie či novšie lanáče z traťových podpier lyžiarskych vlekov H a už to prichádza - vstup do samotnej výrobnej haly závodu. Zaujímavé myšlienky nám víria v hlavách - čo všetko sa tu za tých vyše tridsať rokov odohralo, koľko dnes existujúcich lanoviek vlastne vzniklo práve tu...
Po vstupe už všade vo vzduchu cítiť železo (ako inak) a vidno, že výroba skutočne beží naplno, čomu nasvedčuje aj hluk, ktorého tu naozaj nie je málo a chvíľami si nepočujeme ani vlastné myšlienky.... :-) Nečudo, veď naša návšteva je načasovaná na takmer stred pracovného dňa.
Prechádzame okolo odliatkov telies pevných uchytení, zatiaľ nedokončených kladiek bez gumových vyložení, rozpracovaných závesov vlekov a sedačiek lanových dráh.
Takmer v strede haly sa nachádza pohon lanovky TS-4 Kasina Wielka, ktorá je práve vo výstavbe a v mieste určenia je už okrem tejto časti v tejto dobe namontovaná celá technológia (viď. ďalej). Pohon je namontovaný celý, tzn. skladá sa z poháňacieho lanáča, prevodovky, náhradného prevodu, motora, bŕzd a nechýba ani záložný spaľovací motor.
Ako nám vysvetlil Ing. Mačičák, na základe nových požiadaviek a noriem bolo nevyhnutné pristúpiť k inovácii, ktorá spočívala vo vytvorení dvoch úplne nezávislých systémov pohonu a ktorými je práve táto LD vybavená.
Na úplné dokončenie predmontáže však ešte treba namontovať staničné oblúky a opláštenie stanice. Na dvore závodu vidíme na kamióne naložené tubusy podpier pre druhú novú tohtoročnú lanovku Tatrapomy opäť v Poľsku, do lokality Kamionna - Laskowa.
Počas našej návštevy výstavby tejto lanovky, o deň neskôr, už boli tieto tubusy uložené na parkovisku a čakali na nalietanie.
Prejdeme sa ešte treťou časťou dvora, pohľadom míňame ďalšie tubusy podpier, staršie či novšie podpery vlekov, úplne nové sedadlá a operadlá pre vozne nových poľských lanoviek, či jednu hlavu podpery staršieho dáta výroby.
Je tu k videniu aj zopár starých prevodových skríň - pamätníčok, ktoré práve čakajú na generálku.
Rýchlo si pozrieme ešte novučičké hlavy podpier a ani sme sa nenazdali, hodinka a pol nám ubehla, ako keby to bolo iba 5 minút. Na záver sme ešte, pre úplnosť, absolvovali prehliadku elektrodielne, kde práve prebiehala kompletizácia a skúšky elektrických rozvádzačov a prvkov riadenia lanoviek a vlekov a už prichádza moment lúčenia.
Je už takmer tma, no z Kežmarku odchádzame s pocitom, že sme videli čosi jedinečné a neopakovateľné - veď koľko krajín v Európe sa môže pochváliť funkčnou lanovkárskou výrobou? Prvá polovica exkurzie v Tatrapome je za nami, myslíme si, a pomaly prichádzame do malebnej obce Ždiar, kde nás už čaká náš penzión. Podrobnejšie v Peťovej reportáži.
Deň druhý
Na druhý deň, vo štvrtok 14. decembra vstávame skoro, už o 7.00. Po raňajkách po nás už prichádza auto z Tatrapomy a niečo po štvrť na desať odchádzame zo Ždiaru, smer Poľsko.
Po prechode hraničným priechodom Tatranská Javorina zisťujeme, že kým na slovenskej strane leží aspoň niekoľkocentrimetrová chabá vrstva snehu, v Poľsku sme si pripadali, ako keby bola naša návšteva načasovaná na neskorú jar.
Tam sa skutočne sneh nenachádzal počas celej našej cesty takmer nikde a ani teploty nenasvedčovali tomu, že druhá polovica decembra aj s Vianocami je za dverami.
Po hodinke a pol jazdy zaujímavou krajinkou prichádzame do lokality Kasina Wielka, kde prebieha výstavba prvej z dvoch lanoviek, ktoré v roku 2006 dodáva Tatrapoma. Oboznamujeme sa s lanovkou a lokalitou, nafotíme dolnú stanicu - zatiaľ nedokončenú a pomaly pokračujeme po svahu smerom na hronú stanicu. So stúpajúcou nadmorskou výškou okrem únavy pribúda aj snehu, náš jarný dojem však tieto "posledné zvyšky zimy" aj tak nenapravili.
Cesta pomaličky ubiehala, až sme v diaľke zbadali vratný lanáč hornej stanice. Konečne, pomyslíme si. Táto lanovka nahradila pôvodný vlek Mostostal a v dobe našej návštevy bola namontovaná celá technológia okrem samotného pohonu. Horná stanica bola kompletná, až na vodiace lišty vozňov pred/za vratným lanáčom, ktoré ešte čakali na montáž.
V trati prebiehali na podperách menšie dokončovacie práce, elektroinštalácia podpier, ale aj hornej stanice však bola zapojená.
Ešte pred odchodom naspäť k dolnej stanici náš kolega, ktorý má ako jediný z našej výpravy oprávnenie na práce vo výškach, vyliezol na poslednú podperu lanovky č. 11 vo vrcholovej stanici, a spravil nám tak krásne fotky nielen samotnej výstroje podpery, ale aj nádherného výhľadu z nej na trať. Na cestu naspäť sme z dôvodu zoznámenia sa s lanovkou a nafotenia trate zvolili už cestu v trati lanovky.
Ešte predtým sme však o lanovke nahrali kratší rozhovor - vypočujte si audio. Horná časť ubiehala celkom rýchlo a bez problémov, horšie to už bolo v dolnom úseku tesne nad dolnou stanicou, kde blato, spolu s teplotou, pribúdalo a chvíľami sme mali problém "odlepiť nohu" od rozbahnenej pôdy. Nakoniec sme však bez väčšej ujmy zišli naspäť až k údolnej stanici. Tu nás privítala pripravená betónová noha poháňacej sústavy, ktorej horná - strojná - časť bola ešte v závode na predmontáži (viď. vyššie) a jej prevoz na miesto sa predpokladal do jedného týždňa. Aj tu je však elektroinštalácia stanice už dokončená a všetky skrine a rozvádzače sú na svojich miestach. Nasleduje ešte krátke fotenie a už aj sedíme v aute smer Limanowa.
Nesmerujeme však na prehliadku mesta, ale na návštevu stavby druhej lanovky z Tatrapomy. Táto sa nachádza v lokalite Laskowa - Kamionna. Hodiny ukazujú štvrť na štyri a my prichádzame k budúcej vrcholovej stanici lanovky.
Tu nás privíta opäť vrstva rozmočeného snehu a pripravené betónové základy vrcholovej stanice a poslednej podpery. Urobíme zopár fotiek, rozhovor s Ing. Mačičákom - vypočujte si audio - a pokračujeme smerom k dolnej stanici.
Tu sú takisto pripravené betónové základy, podobne ako v celej trati. Na parkovisku pri údolnej stanici fotíme hlavy podpier, cievku s dopravným lanom a tubusy podpier.
Mimochodom, tubusy. Niektoré z nich boli privezené, ako som už spomínal, iba deň predtým a mali sme možnosť vidieť ich ešte aj priamo v závode.
Je pol štvrtej a vzhľadom na pokročilú hodinu a ročnú dobu sa za tmy vraciame naspäť do Ždiaru. Je 19 hodín a my za mierneho sneženia míňame tabuľu s nápisom Ždiar. Nasleduje ešte jedno prenocovanie v našom penzóne a exkurzia Tatrapoma končí. V piatok ráno sa lúčime so Ždiarom a s nádhernými zážitkami sa vydávame na ďalšiu časť nášho "výjazdu", po Ceste slobody na Štrbské Pleso.
Andrej Bisták, Peter Brňák
