Do betónových Tatier nikto nepríde
Chceme Tatry prebudiť, hovorí predseda predstavenstva Tatry mountain resorts B. Hlavatý
[7.12.2008, TREND / Jarmila Horváthová]
Vysoké Tatry sú na jednej strane považované za klenot Slovenska, ale ich imidž u bežného Slováka nie je závideniahodný. Síce pekné, ale predražené, s nekvalitnými službami, znie dosť rozšírený názor. Roky trpeli finančnou podvýživou, od 70-tych rokov tu nebol nikto, kto by tu výraznejšie zainvestoval. Komplikované vzťahy s ochranou prírody, aj miestnymi radnými, práve optimálne podnikateľské prostredie nevytvárali.
Pred niekoľkými rokmi začala v Tatrách investovať finančná skupina J&T. Predseda predstavenstva jednej z jej firiem, Tatry mountain resorts, Bohuš Hlavatý je presvedčený, že Tatry „prebudia“. Že budú opäť uznávaným strediskom, ako boli na začiatku 70-tych rokov minulého storočia, keď ich poznal celý lyžiarsky svet.
Vo Vysokých aj Nízkych Tatrách pôsobí J&T cez niekoľko firiem, prečo vznikla ďalšia?
Aktív v jedných aj druhých Tatrách je veľmi veľa a doteraz im chýbala koordinácia. Niekto, kto by zabezpečil aby išli všetky jedným smerom. V každej sme mali niekoho na marketing, účtovníctvo, na personalistiku. Strácal sa ale synergický efekt. Preto sme vytvorili pre ne koordinátora, ktorý bude ale zastrešovať pre všetky aj činnosti, ktoré doteraz robila každá osobitne. To je jeden z dôvodov prečo vznikla Tatry mountain resorts. Druhý, dlhodobejší je, že chceme, aby to bola firma, ktorú nebude vlastniť len J&T. Pracuje sa na tom, že bude viac firiem, ktoré budú mať jej akcie. Po vyjasnení situácie na trhoch uvažujeme o vstupe tejto akciovky na burzu. Verím že o akcie budú mať záujem všetci ktorí chcú prispieť k rozvoju Tatier. Rozvojom nemyslím len development a investície ale aj rozvoj ochrany prírody.
Tatry nemajú medzi Slovákmi dobrý imidž. Veľa ľudí vám povie, bol som tam pred piatimi rokmi, bolo tam draho, služby nijaké a odvtedy tam nechodím.
Keby sme neverili, že obroda Tatier je možná, určite by sme do toho nešli. Boli tam ľudia, ktorí dosť urobili, ale neboli tam zásadní investori. Za posledné dva roky sme my, ale nielen my, dali do infraštruktúry vyše dvoch miliárd korún. Tento rok bude Tatranská Lomnica prvý rok strediskom, kde bude100-percentná garancia snehu. To je obrovská zmena pre všetkých hoteliérov. Môžu zmeniť komunikáciu a zamerať sa aj na lyžiarov, nielen turistov.
Doteraz boli Vysoké Tatry skôr známe ako turistické, nie lyžiarske stredisko.
Áno a aby sme to zmenili, investovali sme tento rok 330 miliónov do zasnežovania, lanovky, rozšírili sme zjazdovky. Na budúci rok máme pripravené ďalšie veci. Veríme, že do Tatier prídu ľudia, ktorí sú pripravení dať 30 eur za denný lyžiarsky lístok. Bude to znamenať aj tlak na zmenu kvality ostatných služieb. Lebo budú chcieť lepšie ubytovanie aj jedlo. To je to, prečo verím, že Tatry pôjdu hore.
Bohuš Hlavatý (41) vyštudoval Fakultu ekonomiky a služieb Vysokej školy dopravnej v Žiline. V Tatrách pôsobí od roku 2006, najprv ako generálny riaditeľ Tatranských lanových dráh vo Vysokých Tatrách, potom ako generálny riaditeľ Jasná Nízke Tatry a od augusta tohto roku ako predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Tatry mountain resorts. Predtým bol viceprezidentom firmy Vodní sklo Brno a niekoľko rokov bol obchodným riaditeľom Seagram Poland a Wyborova SA. Ako aktívny horolezec a lyžiar považuje Tatry za svoju “srdcovku”.
Ale ľudí, ktorí budú ochotní dať 30 eur za lístok tam musíte najprv dostať.
Doteraz sme nerobili aktívny marketing. Tento rok sa to mení. Rozsegmentovali sme si trhy na objemové, tie odkiaľ má prísť najviac turistov a na trhy hodnotové. Odkiaľ síce nepríde toľko turistov, ale minú viac peňazí. Prvé sú Poľsko, Slovensko, Česko. V Poľsku býva hneď za hranicami, v dosahu 200 km 7,5 milióna ľudí. To je oveľa vážnejší trh ako Bratislava. Robíme brožúru, státisíce kusov, ktorá sa bude vkladať do vybratých časopisov na Slovensku, v Čechách a v Poľsku. Bude tam všetko o strediskách, balíčky služieb, investície. Aby si ľudia povedali, bol som tam pred piatimi rokmi, ale keď odvtedy preinvestovali miliardu, majú nový skipas pre 50 km zjazdoviek atď., tak sa tam pôjdem pozrieť. Okrem toho budeme mať bezdotykové skipasy, ktoré významne skrátia rady. Máme nové webové stránky kde si okrem bežných informácií o strediskách už možno objednať online ubytovanie vo viac ako 50 hoteloch a penziónoch.
Uživia vás Česi, Slováci a Poliaci?
Tatry nemôžu žiť len z nich. Jedna z vecí v ktorú veríme je letisko. Je to jedno z mála horstiev, ktoré má letisko pre veľké lietadlá 20 minút od zjazdovky. Ako podobný príklad uvediem stredisko Levi vo Fínsku. V zime tam nevedie cesta, ale je to veľké stredisko. Tam všetci priletia lietadlom. Veríme, že títo klienti môžu prísť aj do Tatier. Treba ich len osloviť. Napríklad anglický trh, z ktorého lietajú teraz lyžovať do Andorry, do Banska v Bulharsku či do Levi. Máme dohodu s PR agentúrou ktorá robí na britskom trhu pre AquaCity Poprad a bude robiť aj pre nás. Na letisku Luton odkiaľ sa lieta do Popradu bude veľký bilboard, sme výrazne aktívnejší v kontakte s touroperátormi na anglickom trhu. Spolu s AquaCity máme cestovnú kanceláriu, ktorá nás tam bude zastupovať. Veď Anglicko má milión aktívnych lyžiarov.
Po Tatrách sa rozpráva, že všetko staviate len pre bohatých.
V Hochkare je šesť sedačiek a lístok stojí mimo sezónu 30 eur. My máme za 30 eur lístok v najvyššej sezóne a máme 12 lanoviek, 17 km zasnežovania. To nehovorím o tom, že káva v Tatrách stojí euro a v Rakúsku ju pod dve eurá nedostanete. Tatry sú veľmi rozmanité, a aj ubytovanie bude rozmanité. Áno, ak očakávame, že priamo v strediskách pri svahoch bude lacné ubytovanie, tak to je ekonomicky nepriechodné. Máme tam ale obrovské podhorie, kde budú ceny zase úplne iné a dostupné pre široký okruh ľudí.
Aktuálna téma, Tatranský národný park. Desaťročia sa vedú spory, či vo Vysokých Tatrách stavať alebo nie, keďže ho uzákonili v roku 1949 na území, kde boli aj ľudské sídla aj turizmus. Teraz sa navyše v médiách písalo, že pre stavebné aktivity môže prísť o štatút národného parku.
Otvorene hovorím, že to, čo sa teraz deje teraz okolo TANAP-u, je politikárčenie. Je to vyrovnávanie si účtov starého vedenia. Priamym vplyvom na Svetovú úniu ochrany prírody (IUCN) vyprodukovali kauzu, ktorú umelo živia. Pravda je, taká, že národný park vyhlasuje vláda tej ktorej krajiny. IUCN dáva svoj pohľad na to, či z pohľadu celosvetového je to územie národným parkom, alebo nie. Vôbec by som sa neobával, že nejaký štatút stratí. Osobne si myslím, že pre ľudí je najdôležitejšie to, ako tá príroda vyzerá. Bolo by naivné si myslieť, že ideme proti prírode. Išli by sme proti sebe, veď turizmus by sme na skládke uhlia alebo v betónovej džungli nemohli robiť. Kto by tam chodil?
V čom je podľa vás základný problém?
Doplácame na minulosť, kde sa jednoznačne nepovedalo, že toto územie je súčasťou národného parku s využitím na cestovný ruch a toto územie je súčasťou národného parku bez využitia na cestovný ruch. Sú dva pohľady na národný park. Alebo to bude niečo, čo ohradím hrubým plotom a nikoho tam nepustím, alebo to bude niečo, čoho logickou súčasťou sú strediská turizmu. Rád by som pripomenul, že lanovky tam v 1949 keď vznikal, už boli. Až na Lomnický štít. To čo tam teraz robíme je, že v Tatranskej Lomnici medzi jednou a druhou lanovkou, ktoré tam desaťročia stoja, rekonštruujeme staré veci. Nejdeme za hranice lanoviek. Sme striktne v území, ktoré bolo vždy zasiahnuté cestovným ruchom. Snažíme sa, aby to územie vyzeralo čo najpôvodnejšie, ale aby spĺňalo zároveň funkcie, ktoré stredisko cestovného ruchu má spĺňať.
Ako je to so zasnežovaním? Roky sa hovorilo, že vo Vysokých Tatrách sa zasnežovať nemôže, lebo je tam málo vody.
Budeme používať povrchovú vodu. Laicky povedané – máte potôčik, z ktorého sa urobí odbočka a odtiaľ tečie voda do zavlažovacej nádrže. S ochranármi sa dohodlo, aký prietok musí mať potok a koľko vody môžeme z neho brať. Tá sa odvedie do záchytnej nádrže, prerobíme ju na sneh a po zime ju znovu prírode vrátime, keďže sa sneh roztopí. Nádrž má mať 40-tisíc kubíkov vody, to by malo stačiť na tých dvadsať hektárov, ktoré plánujeme tento rok zasnežovať.
Tých ktorí chodia lyžovať do Lomnického sedla zaujíma kedy bude konečne namiesto starej a pomalej sedačky nová?
Plánujeme tam dať štvorsedačku, ale návratnosť takého zariadenia je silne ovplyvnená tým, koľko ľudí sme schopní doviezť na Skalnaté pleso. Napríklad v januári minulého roku lanovka na Skalnaté pleso 20 dní nepremávala, lebo premáva len do istej sily vetra. Pracujeme preto na najprv na projekte lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, ktorá dokáže premávať aj pri vetre 120 km za hodinu. To je ale obrovská investícia a je to nesmierne technologicky náročné .
Ako sa vám podniká vo Vysokých Tatrách? Človeku podľa niektorých medializovaných informácií pripadá, že vás poslanci veľmi nechcú do tatranských osád pustiť.
Doteraz sme vo Vysokých Tatrách skôr nakupovali a nemali sme potrebu sa tam nejako ináč angažovať. Táto situácia sa ale teraz mení. Investujeme miliardy do zlepšenia lyžiarskej infraštruktúry a logicky chceme, aby sa zmenili k lepšiemu aj ostatné veci. Lebo lyžiarske stredisko, to nie je len lanovka a lyžiarske trate. Ľudia chcú mať pocit že sa niekde prešli, posedeli si, okúpali sa. Preto pripravujeme so skupinou ďalších vlastníkov pozemkov v časti Tatranskej Lomnice urbanistickú štúdiu na centrum, aby spĺňalo atribúty strediska turizmu 21. storočia.
V tatranských osadách žijú väčšinou starší ľudia, asi ich veľmi neteší, že tam bude niekoľko rokov stavenisko.
Nebudem hovoriť, že nie sú aj negatívne reakcie. Na druhej strane pozorujem zmenu myslenia. Ľudia sa pýtajú na konkrétne veci , či to bude dokončené túto zimu, či môžu svojim hosťom sľúbiť lyžovačku. Prechádzame z roviny všeobecnej kritiky typu vy ste sem prišli, skúpili ste to a predáte to Rusom do roviny aha, robíte tu konkrétne veci, hľadajme spôsob ako to môžem využiť. Prechádzame z fázy my sme tu a vy ste tu do fázy, akým spôsobom budeme spoločne robiť aby sme vy aj my profitovali.
Chcete hovoriť do toho, ako majú Tatry vyzerať?
Investujeme a podnikáme v Tatrách, tak sa chceme vyjadrovať k dianiu v meste, chceme mať naň nejaký vplyv. V podstate sa stávame obyvateľmi Tatier, ale pritom nimi nie sme, lebo obyvatelia Tatier si volia svojich poslancov. Poslanci robili rôzne veci a niektoré sa nám javili ako neštandardné, tak sme sa k nim vyjadrili, čo vyvolalo rôzne reakcie. Vieme, že nemôžeme my sami vybudovať Tatry, preto aj v projekte v Tatranskej Lomnici je viac subjektov.
Plánujete investovať miliardy do Vysokých Tatier, ďalšie do stredísk Chopok Sever a Chopok Juh. Chcete všetko financovať len zo zdrojov J&T?
Uvedomili sme si, že investovanie do cestovného ruchu nemôže fungovať tak, že tento rok zarobím a na budúci investujem. To sú 90-roky, to neposúva turizmus skokovite, ale slimačím tempom. Teraz sme prešli do fázy, keď máme 600 miliónov korún externých úverov a 400 miliónov máme z J&T Banky. Ďalší spôsob ako získať peniaze je ako som spomínal vstup na burzu. Vezmite si napríklad Asset. Vstupom na burzu získal pomerne veľké peniaze, kde investori uverili, že toto je dobrá myšlienka, ktorá zarobí peniaze. Taktiež rokujeme so SARIOM o investičných stimuloch.
Tie sa ale doteraz do turizmu nedávali.
Cez SARIO išli obrovské peniaze na investičné stimuly do projektov, ktoré za 10-15 rokov od nás odídu. Ľudia tam si už začínajú uvedomovať, že cestovný ruch je odvetvím, kam keď investičný stimul dáme, tak tu tá investícia zostane. Postaví sa za to niečo v Tatrách, vo Vrátnej, na Donovaloch alebo inde. Ľudia tam budú chodiť stále, lebo hory či aquapark nepresťahujete ako fabriku. Snažíme sa pripraviť bázu pre investičné stimuly do projektov v cestovnom ruchu. Je to pionierska činnosť ale tým že sme najväčší podnikateľ v slovenskom turizme, uvedomujeme si, že za nás to nikto neurobí.
Aká je návratnosť pri takýchto projektoch a môže tam byť nejaká?
Turizmus má obrovský potenciál pravidelne prinášať peniaze. Ak si ale niekto myslí, že z večera do rána na tom zbohatne, tak sa mýli. Myslíte si, že výstavba lanovky u nás stojí výrazne menej ako v Alpách? V St. Antone stojí denný lístok 43 eur a lanovku postavia za toľko isto ako my, odchýlky sú možno v cene pracovnej sily, Ale my máme lístok za 30 eur. Keď postavím lanovku za pol miliardy, tak trvá 10-15 rokov, aby sa mi len vrátilo to, čo som do nej dal. Bez návratnosti ale nič neexistuje a každý chce aby sa mu jeho peniaze vrátili. Musíme investovať tak, aby sme dokázali platiť istinu a úroky, dividendy. Lyžiarske stredisko je presne taká istá fabrika a funguje na tých istých princípoch ako US Steel. Veríme, že to dokážeme ustáť. Je tu podnikateľská myšlienka, ktorej veríme. Tá znie, že Tatry sú jedinečné, ich história, ľudský potenciál ktorý majú, letisko, to všetko dokáže turizmus rozprúdiť natoľko, aby ekonomika toho celého fungovala.
Foto - Maňo Štrauch
[7.12.2008, TREND / Jarmila Horváthová]
Vysoké Tatry sú na jednej strane považované za klenot Slovenska, ale ich imidž u bežného Slováka nie je závideniahodný. Síce pekné, ale predražené, s nekvalitnými službami, znie dosť rozšírený názor. Roky trpeli finančnou podvýživou, od 70-tych rokov tu nebol nikto, kto by tu výraznejšie zainvestoval. Komplikované vzťahy s ochranou prírody, aj miestnymi radnými, práve optimálne podnikateľské prostredie nevytvárali.
Pred niekoľkými rokmi začala v Tatrách investovať finančná skupina J&T. Predseda predstavenstva jednej z jej firiem, Tatry mountain resorts, Bohuš Hlavatý je presvedčený, že Tatry „prebudia“. Že budú opäť uznávaným strediskom, ako boli na začiatku 70-tych rokov minulého storočia, keď ich poznal celý lyžiarsky svet.
Vo Vysokých aj Nízkych Tatrách pôsobí J&T cez niekoľko firiem, prečo vznikla ďalšia?
Aktív v jedných aj druhých Tatrách je veľmi veľa a doteraz im chýbala koordinácia. Niekto, kto by zabezpečil aby išli všetky jedným smerom. V každej sme mali niekoho na marketing, účtovníctvo, na personalistiku. Strácal sa ale synergický efekt. Preto sme vytvorili pre ne koordinátora, ktorý bude ale zastrešovať pre všetky aj činnosti, ktoré doteraz robila každá osobitne. To je jeden z dôvodov prečo vznikla Tatry mountain resorts. Druhý, dlhodobejší je, že chceme, aby to bola firma, ktorú nebude vlastniť len J&T. Pracuje sa na tom, že bude viac firiem, ktoré budú mať jej akcie. Po vyjasnení situácie na trhoch uvažujeme o vstupe tejto akciovky na burzu. Verím že o akcie budú mať záujem všetci ktorí chcú prispieť k rozvoju Tatier. Rozvojom nemyslím len development a investície ale aj rozvoj ochrany prírody. Tatry nemajú medzi Slovákmi dobrý imidž. Veľa ľudí vám povie, bol som tam pred piatimi rokmi, bolo tam draho, služby nijaké a odvtedy tam nechodím.
Keby sme neverili, že obroda Tatier je možná, určite by sme do toho nešli. Boli tam ľudia, ktorí dosť urobili, ale neboli tam zásadní investori. Za posledné dva roky sme my, ale nielen my, dali do infraštruktúry vyše dvoch miliárd korún. Tento rok bude Tatranská Lomnica prvý rok strediskom, kde bude100-percentná garancia snehu. To je obrovská zmena pre všetkých hoteliérov. Môžu zmeniť komunikáciu a zamerať sa aj na lyžiarov, nielen turistov.
Doteraz boli Vysoké Tatry skôr známe ako turistické, nie lyžiarske stredisko.
Áno a aby sme to zmenili, investovali sme tento rok 330 miliónov do zasnežovania, lanovky, rozšírili sme zjazdovky. Na budúci rok máme pripravené ďalšie veci. Veríme, že do Tatier prídu ľudia, ktorí sú pripravení dať 30 eur za denný lyžiarsky lístok. Bude to znamenať aj tlak na zmenu kvality ostatných služieb. Lebo budú chcieť lepšie ubytovanie aj jedlo. To je to, prečo verím, že Tatry pôjdu hore.
Bohuš Hlavatý (41) vyštudoval Fakultu ekonomiky a služieb Vysokej školy dopravnej v Žiline. V Tatrách pôsobí od roku 2006, najprv ako generálny riaditeľ Tatranských lanových dráh vo Vysokých Tatrách, potom ako generálny riaditeľ Jasná Nízke Tatry a od augusta tohto roku ako predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Tatry mountain resorts. Predtým bol viceprezidentom firmy Vodní sklo Brno a niekoľko rokov bol obchodným riaditeľom Seagram Poland a Wyborova SA. Ako aktívny horolezec a lyžiar považuje Tatry za svoju “srdcovku”.
Ale ľudí, ktorí budú ochotní dať 30 eur za lístok tam musíte najprv dostať.
Doteraz sme nerobili aktívny marketing. Tento rok sa to mení. Rozsegmentovali sme si trhy na objemové, tie odkiaľ má prísť najviac turistov a na trhy hodnotové. Odkiaľ síce nepríde toľko turistov, ale minú viac peňazí. Prvé sú Poľsko, Slovensko, Česko. V Poľsku býva hneď za hranicami, v dosahu 200 km 7,5 milióna ľudí. To je oveľa vážnejší trh ako Bratislava. Robíme brožúru, státisíce kusov, ktorá sa bude vkladať do vybratých časopisov na Slovensku, v Čechách a v Poľsku. Bude tam všetko o strediskách, balíčky služieb, investície. Aby si ľudia povedali, bol som tam pred piatimi rokmi, ale keď odvtedy preinvestovali miliardu, majú nový skipas pre 50 km zjazdoviek atď., tak sa tam pôjdem pozrieť. Okrem toho budeme mať bezdotykové skipasy, ktoré významne skrátia rady. Máme nové webové stránky kde si okrem bežných informácií o strediskách už možno objednať online ubytovanie vo viac ako 50 hoteloch a penziónoch.
Uživia vás Česi, Slováci a Poliaci?
Tatry nemôžu žiť len z nich. Jedna z vecí v ktorú veríme je letisko. Je to jedno z mála horstiev, ktoré má letisko pre veľké lietadlá 20 minút od zjazdovky. Ako podobný príklad uvediem stredisko Levi vo Fínsku. V zime tam nevedie cesta, ale je to veľké stredisko. Tam všetci priletia lietadlom. Veríme, že títo klienti môžu prísť aj do Tatier. Treba ich len osloviť. Napríklad anglický trh, z ktorého lietajú teraz lyžovať do Andorry, do Banska v Bulharsku či do Levi. Máme dohodu s PR agentúrou ktorá robí na britskom trhu pre AquaCity Poprad a bude robiť aj pre nás. Na letisku Luton odkiaľ sa lieta do Popradu bude veľký bilboard, sme výrazne aktívnejší v kontakte s touroperátormi na anglickom trhu. Spolu s AquaCity máme cestovnú kanceláriu, ktorá nás tam bude zastupovať. Veď Anglicko má milión aktívnych lyžiarov.
Po Tatrách sa rozpráva, že všetko staviate len pre bohatých.
V Hochkare je šesť sedačiek a lístok stojí mimo sezónu 30 eur. My máme za 30 eur lístok v najvyššej sezóne a máme 12 lanoviek, 17 km zasnežovania. To nehovorím o tom, že káva v Tatrách stojí euro a v Rakúsku ju pod dve eurá nedostanete. Tatry sú veľmi rozmanité, a aj ubytovanie bude rozmanité. Áno, ak očakávame, že priamo v strediskách pri svahoch bude lacné ubytovanie, tak to je ekonomicky nepriechodné. Máme tam ale obrovské podhorie, kde budú ceny zase úplne iné a dostupné pre široký okruh ľudí.
Aktuálna téma, Tatranský národný park. Desaťročia sa vedú spory, či vo Vysokých Tatrách stavať alebo nie, keďže ho uzákonili v roku 1949 na území, kde boli aj ľudské sídla aj turizmus. Teraz sa navyše v médiách písalo, že pre stavebné aktivity môže prísť o štatút národného parku.
Otvorene hovorím, že to, čo sa teraz deje teraz okolo TANAP-u, je politikárčenie. Je to vyrovnávanie si účtov starého vedenia. Priamym vplyvom na Svetovú úniu ochrany prírody (IUCN) vyprodukovali kauzu, ktorú umelo živia. Pravda je, taká, že národný park vyhlasuje vláda tej ktorej krajiny. IUCN dáva svoj pohľad na to, či z pohľadu celosvetového je to územie národným parkom, alebo nie. Vôbec by som sa neobával, že nejaký štatút stratí. Osobne si myslím, že pre ľudí je najdôležitejšie to, ako tá príroda vyzerá. Bolo by naivné si myslieť, že ideme proti prírode. Išli by sme proti sebe, veď turizmus by sme na skládke uhlia alebo v betónovej džungli nemohli robiť. Kto by tam chodil? V čom je podľa vás základný problém?
Doplácame na minulosť, kde sa jednoznačne nepovedalo, že toto územie je súčasťou národného parku s využitím na cestovný ruch a toto územie je súčasťou národného parku bez využitia na cestovný ruch. Sú dva pohľady na národný park. Alebo to bude niečo, čo ohradím hrubým plotom a nikoho tam nepustím, alebo to bude niečo, čoho logickou súčasťou sú strediská turizmu. Rád by som pripomenul, že lanovky tam v 1949 keď vznikal, už boli. Až na Lomnický štít. To čo tam teraz robíme je, že v Tatranskej Lomnici medzi jednou a druhou lanovkou, ktoré tam desaťročia stoja, rekonštruujeme staré veci. Nejdeme za hranice lanoviek. Sme striktne v území, ktoré bolo vždy zasiahnuté cestovným ruchom. Snažíme sa, aby to územie vyzeralo čo najpôvodnejšie, ale aby spĺňalo zároveň funkcie, ktoré stredisko cestovného ruchu má spĺňať.
Ako je to so zasnežovaním? Roky sa hovorilo, že vo Vysokých Tatrách sa zasnežovať nemôže, lebo je tam málo vody.
Budeme používať povrchovú vodu. Laicky povedané – máte potôčik, z ktorého sa urobí odbočka a odtiaľ tečie voda do zavlažovacej nádrže. S ochranármi sa dohodlo, aký prietok musí mať potok a koľko vody môžeme z neho brať. Tá sa odvedie do záchytnej nádrže, prerobíme ju na sneh a po zime ju znovu prírode vrátime, keďže sa sneh roztopí. Nádrž má mať 40-tisíc kubíkov vody, to by malo stačiť na tých dvadsať hektárov, ktoré plánujeme tento rok zasnežovať.
Tých ktorí chodia lyžovať do Lomnického sedla zaujíma kedy bude konečne namiesto starej a pomalej sedačky nová?
Plánujeme tam dať štvorsedačku, ale návratnosť takého zariadenia je silne ovplyvnená tým, koľko ľudí sme schopní doviezť na Skalnaté pleso. Napríklad v januári minulého roku lanovka na Skalnaté pleso 20 dní nepremávala, lebo premáva len do istej sily vetra. Pracujeme preto na najprv na projekte lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, ktorá dokáže premávať aj pri vetre 120 km za hodinu. To je ale obrovská investícia a je to nesmierne technologicky náročné .
Ako sa vám podniká vo Vysokých Tatrách? Človeku podľa niektorých medializovaných informácií pripadá, že vás poslanci veľmi nechcú do tatranských osád pustiť.
Doteraz sme vo Vysokých Tatrách skôr nakupovali a nemali sme potrebu sa tam nejako ináč angažovať. Táto situácia sa ale teraz mení. Investujeme miliardy do zlepšenia lyžiarskej infraštruktúry a logicky chceme, aby sa zmenili k lepšiemu aj ostatné veci. Lebo lyžiarske stredisko, to nie je len lanovka a lyžiarske trate. Ľudia chcú mať pocit že sa niekde prešli, posedeli si, okúpali sa. Preto pripravujeme so skupinou ďalších vlastníkov pozemkov v časti Tatranskej Lomnice urbanistickú štúdiu na centrum, aby spĺňalo atribúty strediska turizmu 21. storočia.
V tatranských osadách žijú väčšinou starší ľudia, asi ich veľmi neteší, že tam bude niekoľko rokov stavenisko.
Nebudem hovoriť, že nie sú aj negatívne reakcie. Na druhej strane pozorujem zmenu myslenia. Ľudia sa pýtajú na konkrétne veci , či to bude dokončené túto zimu, či môžu svojim hosťom sľúbiť lyžovačku. Prechádzame z roviny všeobecnej kritiky typu vy ste sem prišli, skúpili ste to a predáte to Rusom do roviny aha, robíte tu konkrétne veci, hľadajme spôsob ako to môžem využiť. Prechádzame z fázy my sme tu a vy ste tu do fázy, akým spôsobom budeme spoločne robiť aby sme vy aj my profitovali.
Chcete hovoriť do toho, ako majú Tatry vyzerať?
Investujeme a podnikáme v Tatrách, tak sa chceme vyjadrovať k dianiu v meste, chceme mať naň nejaký vplyv. V podstate sa stávame obyvateľmi Tatier, ale pritom nimi nie sme, lebo obyvatelia Tatier si volia svojich poslancov. Poslanci robili rôzne veci a niektoré sa nám javili ako neštandardné, tak sme sa k nim vyjadrili, čo vyvolalo rôzne reakcie. Vieme, že nemôžeme my sami vybudovať Tatry, preto aj v projekte v Tatranskej Lomnici je viac subjektov.
Plánujete investovať miliardy do Vysokých Tatier, ďalšie do stredísk Chopok Sever a Chopok Juh. Chcete všetko financovať len zo zdrojov J&T?
Uvedomili sme si, že investovanie do cestovného ruchu nemôže fungovať tak, že tento rok zarobím a na budúci investujem. To sú 90-roky, to neposúva turizmus skokovite, ale slimačím tempom. Teraz sme prešli do fázy, keď máme 600 miliónov korún externých úverov a 400 miliónov máme z J&T Banky. Ďalší spôsob ako získať peniaze je ako som spomínal vstup na burzu. Vezmite si napríklad Asset. Vstupom na burzu získal pomerne veľké peniaze, kde investori uverili, že toto je dobrá myšlienka, ktorá zarobí peniaze. Taktiež rokujeme so SARIOM o investičných stimuloch.
Tie sa ale doteraz do turizmu nedávali.
Cez SARIO išli obrovské peniaze na investičné stimuly do projektov, ktoré za 10-15 rokov od nás odídu. Ľudia tam si už začínajú uvedomovať, že cestovný ruch je odvetvím, kam keď investičný stimul dáme, tak tu tá investícia zostane. Postaví sa za to niečo v Tatrách, vo Vrátnej, na Donovaloch alebo inde. Ľudia tam budú chodiť stále, lebo hory či aquapark nepresťahujete ako fabriku. Snažíme sa pripraviť bázu pre investičné stimuly do projektov v cestovnom ruchu. Je to pionierska činnosť ale tým že sme najväčší podnikateľ v slovenskom turizme, uvedomujeme si, že za nás to nikto neurobí.
Aká je návratnosť pri takýchto projektoch a môže tam byť nejaká?
Turizmus má obrovský potenciál pravidelne prinášať peniaze. Ak si ale niekto myslí, že z večera do rána na tom zbohatne, tak sa mýli. Myslíte si, že výstavba lanovky u nás stojí výrazne menej ako v Alpách? V St. Antone stojí denný lístok 43 eur a lanovku postavia za toľko isto ako my, odchýlky sú možno v cene pracovnej sily, Ale my máme lístok za 30 eur. Keď postavím lanovku za pol miliardy, tak trvá 10-15 rokov, aby sa mi len vrátilo to, čo som do nej dal. Bez návratnosti ale nič neexistuje a každý chce aby sa mu jeho peniaze vrátili. Musíme investovať tak, aby sme dokázali platiť istinu a úroky, dividendy. Lyžiarske stredisko je presne taká istá fabrika a funguje na tých istých princípoch ako US Steel. Veríme, že to dokážeme ustáť. Je tu podnikateľská myšlienka, ktorej veríme. Tá znie, že Tatry sú jedinečné, ich história, ľudský potenciál ktorý majú, letisko, to všetko dokáže turizmus rozprúdiť natoľko, aby ekonomika toho celého fungovala.
Foto - Maňo Štrauch
Trend
07.12.2008
07.12.2008