24.10.2018 DNES PREMÁVA V SR 5 LANOVIEK Rezervácia ubytovania

Stuhleck ročne vyrobí technický sneh za milión eur

Zasnežovací systém na Stuhlecku dokáže za jednu sekundu dopraviť k delám na zjazdovkách 410 litrov vody. Počas sezóny tu vyrobia sneh za milión eur.

V rakúskom hornoštajerskom lyžiarskom stredisku Stuhleck pôsobia dvaja prevádzkovatelia zariadení lanovej dopravy. Menší z nich prevádzkuje kotvové vleky v oblasti Schieferwiese a sám si zabezpečuje aj výrobu technického snehu či úpravu priľahlých zjazdoviek ratrakmi. Na výrobu snehu používa zasnežovacie jazierko o kapacite 14000 m2, čerpaciu stanicu a 22 zasnežovacích diel.

Väčšia prepravná spoločnosť, Berglift Stuhleck, sa stará o ostatné zariadenia a zjazdovky a disponuje podstatne rozsiahlejším zasnežovacím systémom. Práve ten mali LANOVKY.sk 21. januára 2012 možnosť navštíviť za účasti Josefa Bierbaumera, vedúceho lyžiarskych tratí Berglift Stuhleck, a jeho zástupcu Richarda Zissera.

Zasnežovací systém Berglift Stuhleck disponuje 3 retenčnými nádržmi, 5 čerpacími stanicami, 98 tyčami a 55 kanónmi. Celkový výtlak vody do systému je 410 l/s, zasnežovanie pokrýva 24 km zjazdoviek o ploche 110 ha.

Prevádzkovateľ používa kombináciu vysokotlakového (delá sú závislé od rozvodov vody a stlačeného vzduchu) a nízkotlakového (delá sú závislé od rozvodov vody a elektrickej energie) zasnežovacieho systému. Prevažuje nízkotlakový systém pred vysokotlakovým. Minimálna teplota vzduchu na prevádzku diel musí byť -1°C pri kanónoch a -3°C pri tyčových delách.

Zasnežovanie strediska v sezóne 2011/2012 zmapované webkamerami stredísk (20. december 2011, 11:47).
/zdroj: Berglift Stuhleck/
/zdroj: Berglift Stuhleck/

Dve čerpacie stanice (P0,P4) primárne slúžia na dopravu vody z odberných miest na priľahlých vodných tokoch do retenčných nádrží (jazierok), ktoré sa nachádzajú v hornej časti strediska. Zároveň je však z týchto staníc možné aj priamo zasnežovať lyžiarske trate.

Tri čerpacie stanice (P1,P2,P3) sú rozmiestnené pri nádržiach a slúžia na dopravu vody od jazierok k delám. Dôležitým prvkom systému na Stuhlecku je flexibilita. Je možné vymieňať vody medzi jednotlivými jazierkami a všetky časti strediska je možné zasnežovať zo všetkých jazierok.

/zdroj: Google Maps/

Lyžiarsku sezónu sa snažia na Stuhlecku otvoriť čo najskôr. Sneh vyrábajú najskôr pre jednu zjazdovku pri každej sedačkovej lanovke (spolu 12 km zjazdoviek). Výroba trvá 72 hodín pri konštantnej teplote vzduchu od -7 do -10 stupňov. Potom stredisko začne s prípravou zjazdoviek s ratrakami a delá prekladá na zvyšnú polovicu zjazdoviek.

Stanica P4

Prvým objektom, ktorý sme navštívili, je prečerpávacia stanica Steinbachalm, ktorá je súčasťou objektu obslužnej stanice 6-sedačky Steinbachalm. Slúži na dopravu vody z odberného miesta na potoku Steinbachalm do nádrže P3.

Miesto odberu vody z miestneho potoka znázorňuje červená šípka.

Celkový pohľad do čerpacej stanice.

Nachádza sa tu aj kompresorová stanica pre vysokotlakové tyčové delá, táto stláča vzduch do rozvodov, ktoré smerujú k tyčiam.

Josef Bierbaumer vysvetľuje, že maximálny povolený odber vody z miestneho toku je 22 l/s, tento je však možné dosiahnuť len v lete a na jeseň. V zime je odber len na úrovni 10 až 15 l/s kvôli menšiemu prietoku. Výkon čerpacej stanice je 3,5 MW/hod.

V čase našej návštevy stanica prečerpávala 7 litrov vody za sekundu.

Stanica P3

Ide o čerpaciu stanicu, ktorá prislúcha jazierku o objeme 50000 m3. Kapacita čerpadiel je 110 l/s pri tlaku 40 Bar. Jazierko aj stanica boli vybudované v roku 2005.

Spoločným znakom všetkých jazierok je vpúšťanie vzduchu pod hladinu vody pomocou nasledovného zariadenia. To zabraňuje znižovaniu teploty vody a vytváraniu vrstvy ľadu, ktorý by mohol pri topení spôsobiť prasknutie fólií.

Obslužná miestnosť stanice P3.

Informačný systém umožňuje získať detailný prehľad o aktuálnom stave zasnežovacieho zariadenia.

Stanica P2

Stanica P2 prislúcha jazierku s úžitkovým objemom 50000 m3, celok bol postavený v roku 1998. Do tohto jazierka je dopravovaná voda z oboch zdrojov (P4 a P0). Kapacita čerpadla v tejto stanici je 120 l/s pri tlaku 10 Bar. Z tohto jazierka sú zasnežované predovšetkým nižšie položené zjazdovky v stredisku.

Stanica P1

Najmenšia nádrž má kapacitu 7000 m3 a bola postavená v roku 1990 s pôvodným účelom „vylepšiť snehové podmienky“. Čerpacia stanica prešla kompletnou rekonštrukciou v roku 2010. Kapacita čerpadiel je 120 l/s, tlak 20 Bar.

Informačný panel stanice je tentoraz dotykový.

V čase našej prehliadky bolo v jazierku 313 cm vody o teplote 1°C.

V rámci stanice P1 sa nachádza aj centrálna kompresorová stanica pre vysokotlakové snežné delá. Pri tejto príležitosti nám Richard Zisser približuje systém fungovania vysokotlakových diel. Vysvetľuje, ako ťažké, ale dôležité, je dosiahnuť ideálny pomer stlačeného vzduchu a vody, aby bol vyrobený sneh kvalitný.

Tento pomer je vhodné meniť napríklad podľa vonkajších poveternostných podmienok či podľa strmosti zjazdoviek. Zisser hovorí, že na výrobu kvalitného technického snehu nie sú potrebné len vhodné poveternostné podmienky ale aj dostatok času. Ak ho vedenie núti vyrobiť sneh čo najskôr, môže sa to odraziť na kvalite snehu.

Stanica P0

Prečerpávacia stanica kompletne prebudovaná v roku 2010 slúži predovšetkým na zásobovanie jazierok P2 a P3. Povolený odber z miestneho toku je 40 l/s, aktuálne však v zimnom období dosahuje len 15 l/s. Z tejto stanice môžu aj priamo zasnežovať trate.

Z informačnej obrazovky v stanici P0 je jasne vidieť, koľko vody bolo ku dňu prehliadky použitých na výrobu snehu v stredisku počas sezóny 2011/2012, ide o údaj 276876 m3.

Obslužná stanica

Josef Bierbaumer nám vo svojej kancelárii vysvetľuje náklady na výrobu technického snehu. Cenu 2 m3 snehu (z 1 m3 vody) vyčíslili na Stuhlecku na 3,50 eur. V zimnej sezóne 2010/2011 sa na Stuhlecku vyrobilo 600 000 m3 snehu za niečo viac ako milión eur. „Síce sa to zdá veľa, ale zákazníci túto čiastku zaplatia. Tragédia by bola, pokiaľ by sme nedokázali do medzisviatkového obdobia zjazdovky pripraviť, celá sezóna by bola fuč,“ objasňuje Bierbaumer.

Thomas Bieger z Katedry turizmu na Univerzite v St. Gallene vyčíslil priemernú výšku investícií do zasnežovacieho zariadenia na 400 000 eur za kilometer vybavenej zjazdovky. K tomu ešte priratúva ročné náklady na údržbu na úrovni 13 000 eur za kilometer (ISR 3/2009).

Na Stuhlecku intenzívne rozmýšľajú nad tým, ako znížiť náklady na zasnežovanie. Pri projektovaní zasnežovacích jazierok sa ich snažili umiestniť do najvyšších partií strediska. „Čím vyššie, tým lacnejšia výroba snehu,“ konštatuje Bierbaumer. Veľkým problémom je aj vietor, ktorý môže drahý technický sneh odfúknuť preč. Z tohto dôvodu vybavili všetky zjazdovky nad hranicou lesa výhradne vrtuľovými kanónmi. „Tyčové delá nad hranicou lesa sú hlúposť, všetko vám odfúkne vietor,“ hovorí Richard Zisser.

V roku 2010 stredisko implementovalo GPS systém na meranie aktuálnej výšky snehu pod ratrakom. Prvým krokom bolo detailné zameranie zjazdoviek na Stuhlecku a vybavenie jedného ratraku daným systémom. Riešenie sa osvedčilo a na Stuhlecku odvtedy každým rokom rozširujú systém na jeden ďalší ratrak. Výbava jedného vozidla stojí 30 000 eur. „Aj keby mal tento systém ušetriť len 10% snehu, návratnosť je 100%-tná,“ hovorí Zisser.

Na monitorovanie zasnežovacieho zariadenia používajú softvér Snowmonitor V.7 (bezplatné demo staršej verzie nájdete na berchtold.at ).

Práve sa pozeráme na detailné informácie o jednom zo zasnežovacích bodov v hornej časti strediska vybaveným vrtuľovým kanónom.

Investujú každý rok

Podľa Richarda Zissera neexistuje v Rakúsku žiadne dostatočne kapacitné zasnežovacie zariadenie. Zasnežovacie systémy sú už údajne komplikovanejšie ako odpojiteľné lanovky. Aj preto servis a revíziu celého systému na Stuhlecku vykonáva špecializovaná rakúska firma Hydrosnow.

Filozofia Berglift Stuhleck je každoročne investovať do zasnežovacieho systému. „V roku 2011 to bolo 750 tisíc eur, o rok skôr milión eur. V roku 2012 plánujeme prebudovať čerpaciu stanicu P2 a vybaviť ju úplne novými čerpadlami. Vždy je čo vylepšovať,” hovorí Josef Bierbaumer. Spoločnosť sa podľa neho zároveň nechce vo väčšej miere zadlžovať a väčšinu investícií realizuje z vlastných zdrojov.

Tento rok je naplánovaná aj výmena všetkých úchytov na štvorsedačke Stuhleckbahn, najdlhšej odpojiteľnej sedačke v Rakúsku. Celkový účet: 800 000 eur. Jednou zo zaujímavostí sedačkových lanoviek Doppelmayr na Stuhlecku je, že majú prípustnú rýchlosť vetra až 20 m/s a kritickú 24-25 m/s v závislosti od smeru vetra.

Do dvoch až troch rokov by chceli na Stuhlecku vybudovať ďalších 5 kilometrov zjazdoviek v hornej časti strediska a pri tej príležitosti zároveň rozšíriť zasnežovací systém. Projektuje sa okrem iného aj nové jazierko o kapacite 150 000 m3.




Ďakujeme spoločnostiam Berglift Stuhleck a Hydrosnow za prehliadku zasnežovacieho systému.

Matej Petőcz - lanovky.sk
Foto: Matej Petőcz a Gabriel Maruščák
Schémy čerpacích staníc: Hydrosnow
14.3.2012


 Bachledova dolina
 Banská Štiavnica
 Dedinky-Geravy
 Donovaly
 Drienica-Lysá
 Jasenská dolina
 Jasná/Chopok
 Jasná/Chopok juh
 Kojšovská hoľa
 Krahule
 Králiky
 Krompachy-Plejsy
 Krušetnica
 Kubínska hoľa
 Malá Lučivná
 Malinô Brdo
 Martinské hole
 Mýto p. Ďumbierom
 Oravice
 Oravská Lesná
 Oravský Podzámok
 Roháče-Spálená
 Skalka pri Kremnici
 Starý Smokovec
 Štrbské Pleso
 Tatranská Lomnica
 Valaská
 Valčianska dolina
 Veľká Rača
 Vitanová
 Vrátna
 Závažná Poruba
 Ždiar-Strachan
 Ždiar-Strednica
 Železná studnička
  
 Białka Tatrzańska PL
 Kohútka (CZ)
 Nové Mesto p.Š. (HU)
 Stuhleck (AT)
 Szczyrk (PL)
 Zakopané (PL)
  
  
  Počasie (hzs.sk)
  Podmienky (hzs.sk)