24.10.2018 DNES PREMÁVA V SR 5 LANOVIEK Rezervácia ubytovania

V Tatranskej Lomnici premáva prvá slovenská osemsedačka

Nová osemsedačková lanovka v Tatranskej Lomnici je držiteľom viacerých prvenstiev. Prehliadka lanovky, fotky aj video.

Nová lanovka v Tatranskej Lomnici – odpojiteľná osemsedačka Buková hora – je prvým zariadením firmy Leitner Ropeways na Slovensku. „Vyhrali sme obchodnú súťaž, lebo sme ponúkli najnižšiu cenu,” hovorí Jaroslav Mačičák, export manažér firmy. Talianska spoločnosť Leitner Ropeways patrí pod skupinu High Technologies Investments (HTI). Pod HTI patrí aj francúzsky výrobca lanoviek Poma.

27. januára 2012 v rámci prehliadky zariadenia pre portál LANOVKY.sk nás technickým zariadením sprevádzal Jaroslav Mačičák z Leitner Ropeways a náčelník lanovej dráhy Tomáš Markoči z Tatry Mountain Resorts.

Celkové technické riešenie

Nová osemsedačka je súčasťou areálu lyžiarskeho strediska Vysoké Tatry – Tatranská Lomnica a bola vybudovaná v roku 2011 spolu s novými zjazdovkami na dosiaľ nezastavanom území v nadmorskej výške 900 až 1040 metrov.

Prevádzkovateľ rezortu, akciová spoločnosť Tatry Mountain Resorts, investoval v roku 2011 v časti Buková hora sedem miliónov eur. Medzi najnákladnejšie položky investície patrila technológia lanovky, stavebné a terénne úpravy, vybudovanie nových 2700 metrov zjazdoviek a rozšírenie existujúceho zasnežovacieho systému na nové zjazdovky.

Výstavba lanovky prebiehala v mesiacoch august až december a mierne ju skomplikovali ťažšie geologické podmienky. Napriek tomu sa podarilo zariadenie dokončiť ešte v decembri a po schválení regulačným úradom (ÚRŽD) bola pred začiatkom TOP sezóny, konkrétne 23.12.2011, spustená prevádzka pre verejnosť.

Nová lanovka je dlhá 683 metrov, dosahuje prevýšenie 134 metrov a obsluhuje jednu červenú zjazdovku s modrou variantou. Ide o prvú osemsedačku na Slovensku a v okolitých štátoch s výnimkou Rakúska. Prevádzkovateľom bola zvolená aj jedinečná, modrá farba bublín (k dispozícii u dodávateľa iba od roku 2011) a dosiaľ na Slovensku nepoužívaný systém garážovania vozňov v obvode dolnej stanice.

Kapacita lanovej dráhy je 2400 os/h. Rovnakú kapacitu by zvládla aj štvorsedačka. Jedným z dôvodov, prečo sa investor rozhodol pre osemsedačkový variant, je okrem samotnej unikátnosti na slovenskom trhu aj to, že pri použití osemsedačkových vozňov bolo možné pristúpiť na garážovanie vozňov priamo a len v údolnej stanici.

Dolná stanica

Dolná stanica lanovky je poháňacia a napínacia, nachádza sa vo výške 906 m.n.m. Dĺžka dolnej stanice je 25 metrov a šírka 9,8 metra. Stanice je dlhšia než obvykle, nakoľko do strojovne je integrovaná servisná plošina na kontrolu úchytov.

Podporná oceľová konštrukcia stanice pozostáva z oceľového rámu a stojí na betónovom pilieri v zadnej časti stanice a prednej oceľovej podpere.

Pre uskladnenie montážneho vozňa bola namontovaná externá, manuálne ovládacia parkovacia koľaj. Spojenie so stanicou zabezpečuje zabudovaná výhybka.

^ Externá parkovacia koľaj s montážnym vozňom.
Dolná stanica – strojovňa

V dolnej stanici sa nachádza pohon, napínanie, brzdové systémy a staničné mechanizmy s istými špecifikami pre zariadenia Leitner.

Staničné mechanizmy

Odpájacia koľaj pri vstupe

Na vstupe vozňov do stanice sa nachádzajú kefy, ktoré zabraňujú prenikaniu snehu a vetru do strojovne a následne tvoriacej sa námraze. Po príchode vozňov do stanice zabezpečuje odpájacia koľaj otvorenie úchytu a jeho uvoľnenie od lana.

Na úrovni odpájacej koľaje sa nachádzajú synchronizačné kolesá, ktoré počas procesu odpájania udržiavajú rýchlosť vozňa na rovnakej úrovni ako je rýchlosť lana.

Deceleračný systém

Následne vozne prechádzajú deceleračnou (spomaľovacou) zónou, ktorá pozostáva zo série kolesových dopravníkov. Z traťovej rýchlosti sú vozne spomalené na staničnú rýchlosť (1 m/s).

Pohon pre túto sériu kolesových dopravníkov je prenášaný priamo z ťažného lana vertikálnymi kladkami a zdvojenými remeňmi (dvojnásobne predimenzovanými).

Transportný systém v stanici

Transport už odpojených vozňov zo vstupnej k výstupnej sekcii sa realizuje pomocou série kolesových dopravníkov medzi sebou prepojených zdvojenými remeňmi, resp. plastovými prevodmi v zakriveniach. Poháňajú sa z deceleračnej jednotky na vstupnej strane stanice.

Kontrola rozostupu medzi vozňami

Kontrolná (regulačná) dráha pozostáva zo súboru staničných dopravníkov pomocou ktorých je možné regulovať vzdialenosť medzi jednotlivými vozňami. Nachádza sa v strednej zadnej časti staničného zakrivenia. V bežnej situácii niekoľko pneumatík pracuje synchrónne s ostatnými. V prípade potreby sa zrýchľovaním, resp. spomalovaním týchto pneumatík upravuje vzdialenosť medzi jednotlivými vozňami. Zmenu rýchlosti pneumatík vykonáva striedavý (AC) motor, je to automatický proces.

Akceleračný systém

Je identický s deceleračným systémom. Slúži na postupnú akceleráciu vychádzajúcich vozňov po tom, ako nastúpili pasažieri, ale pred pripojením vozňa (úchytu) na ťažné lano. Pozostáva zo série kolesových dopravníkov a taktiež zo synchronizačných kolies pri pripájacej koľaji. Synchronizačné kolesá udržiavajú rovnakú rýchlosť ako je rýchlosť lana počas procesu pripájania. Pohon pre akceleračnú jednotku je prenášaný priamo z ťažného lana podobným spôsobom ako pri deceleračnej jednotke.

Pripájacia koľaj pri výstupe

Identická koľaj ako pri vstupe vozňov do stanice. Jej úlohou je pripojenie odpojiteľných úchytov na lano. Pri výstupe vozňov do stanice opäť nájdeme aj tzv. kefy.

Monitorovanie sily uchytenia

Sila uchytenia je monitorovaná na oboch stranách stanice, teda na vstupe aj na výstupe. Monitoruje sa sila, ktorou je spínacia kladka uchytenia pritláčaná k spínacej rampe (pripájacej koľaji).

Monitorovací systém porovnáva nameranú silu s minimálnou a maximálnou prístupnou hodnotou. Ak nameraná hodnota nezodpovedá tomuto rozpätiu, lanová dráha sa automaticky zastaví a vozeň zostane v stanici.

^ Vstup vozňov do stanice.
^ Deceleračná zóna
^ Servisná plošina pre údržbu úchytov.
^ Transportný systém vozňov v stanici a akceleračná zóna.

Hnacie ústrojenstvo

Hlavný pohon lanovky pozostáva z elektrického jednosmerného motora, planetárnej prevodovky Leitner LP prenášajúcej moment z horizontálneho vstupného hriadeľa na vertikálny hriadeľ s dolným výstupom, a lanového kotúča, na ktorý prenáša moment z prevodovky ozubená spojka. Ozubená spojka môže byť odpojená aj za plného zaťaženia pre prípad použitia núdzového pohonu.

Núdzový pohon lanovky pozostáva z diesel-hydraulickej jednotky (hydraulické regulačné čerpadlo, ktoré poháňa dieselový motor Iveco, je napojené prostredníctvom hydraulických hadičiek na hydraulický motor Hydromatik) a planetárnej prevodovky s pastorkom, ktorá poháňa lanáč nezávisle od hlavnej prevodovky (hlavnú prevodovku musí obsluha odpojiť pomocou ozubenej spojky). Na lanáči je namotovaný prevodový ozubený prstenec, ktorý slúži ako prevod núdzového pohonu. Rýchlosť pri núdzovom pohone je maximálne 0,8 m/s.

^ Núdzový pohon lanovky.

Brzdové systémy

Medzi tri nezávislé brzdové systémy zaraďujeme brzdenie motorom, brzdenie prevázdkovou brzdou a brzdenie núdzovou brzdou.

Prevádzková brzda je kotúčová a pôsobí na brzdový kotúč rýchleho hriadeľa prevodovky medzi elektrickým motorom a prevodovkovou skriňou. Ovládaná je elektronicky, aby sa zabezpečilo konštantné spomalenie bez ohľadu na rozloženie záťaže na zariadení. Brzdovú silu generuje tlak pružiny, ktorá je udržiavaná v otvorenom stave elektromagnetom.

Núdzová brzda pôsobí na vonkajšiu obruč lanáča. Brzdovú silu generuje súbor pružín. V otvorenom stave ju udržiava hydraulický valec.

^ Elektrický motor (modrý), prevádzková brzda (žltá, hore), prevodovka Leitner LP (červená) a hnací lanáč (žltý, dole).

Napínacie ústrojenstvo

Napínanie ťažného lana zabezpečuje pri zariadeniach firmy Leitner Ropeways jeden hydraulický valec, ktorý je nainštalovaný medzi oceľovým pilierom a pohyblivou nosnou plošinou (vozíkom). V závislosti od aktuálneho zaťaženia lanovky sa napínacia jednotka premiestňuje po vodiacich kolesách pozdĺž stanice tak, aby sa lano udržiavalo vždy napnuté.

Dolná stanica – velín

Riadiaci velín zariadenia v dolnej stanici je jednopodlažný a pôsobia tu traja zamestnanci Tatry Mountain Resorts.

V prvej miestnosti sa nachádza stanovište pre obsluhu s ovládacím pultom a skriňami. Obsluha využíva štandardné osobné počítače s operačným systémom Windows a špeciálnym softvérom Leitner Monitor.

^ Zariadenie je vybavené čiernou skrinkou, ktorá zaznamenáva každé zastavenie a ďalšie neštandardné operácie, tieto sú následne uložené do pamäte.

V ďalšej obslužnej miestnosti velína sa nachádza centrálny kompresor využívaný pri ovládaní dopravníkových kolies pri garážovaní.

Trať

Nástupný priestor je štandardný bez nástupného (dopravníkového) pásu. Dopravníkový pás pre osemsedačkovú lanovku stojí podľa Mačičáka 80000 eur, investor nepovažoval za potrebné dokúpiť tento doplnok.

Na trati sa nachádza 7 podpier. Maximálna traťová rýchlosť je 5 m/s, bežne však zariadenie premáva rýchlosťou 3,5 až 4 m/s. Podľa náčelníka Tomáša Markočiho traťovú rýchlosť regulujú podľa množstva klientov, ktorí lyžujú na svahu. Počas prvého mesiaca prevádzky bola rýchlosť 5 m/s využitá len jeden deň. Pri plnej rýchlosti 5 m/s je čas jazdy 2 minúty a 17 sekúnd. Vozne prechádzajú stanicami rýchlosťou 1 m/s pri výstupe, resp. nástupe.

Trať so zavretou bublinou.

Horná stanica

Horná stanica osemsedačky je vratná fixná. Pre zníženie nákladov bolo zvolené tzv. polovičné kapotovanie (krytie). Takéto technické riešenie je možné vidieť napríklad aj na lanovkách Doppelmayr v Banskej Štiavnici alebo v Oraviciach. Ďalšie zníženie nákladov dosiahol dodávateľ technológie skrátením stanice na 18,5 metra z konvenčných 24 metrov.

V hornej stanici pôsobia dvaja zamestnanci. Celkovo TMR zamestnáva na lanovej dráhe Buková hora 10 osôb, čo je štandardom pri odpojiteľných lanovkách tohto typu.

Obe stanice sú spojené dvomi optickými zabezpečovacími káblami. Jeden z nich umožňuje výmenu dát a komunikáciu medzi nimi, druhý spája stanice s traťovými podperami a umožňuje prenos ďalších informácií (poloha lana, rýchlosť vetra, reproduktory a pod.).

Po vykonaní niekoľkých dodatočných úprav by bolo možné ovládať hornú stanicu diaľkovo z dolnej stanice, pričom kontrolu by zabezpečovali kamery. V blízkej budúcnosti však s touto možnosťou prevádzkovateľ nepočíta.

Obslužný objekt pri hornej stanici je dvojpodlažný a v spodnom podlaží sa nachádza technické zázemie pre bufet.

Vozne

Lanovka je vybavená 27 osemsedačkovými vozňami s modrými bublinami a čiernym čalúnením s vyvýšenými operadlami. Bubliny modrej farby Leitner vyvinul v spolupráci s firmou Scott. Táto farebná opcia je novinkou pre zimnú sezónu 2011/2012 v ponuke významnej dvojice dodávateľov horských technológií Leitner a Doppelmayr.

Úchyty sú typu Leitner LPA. Rozmery osemsedačkového vozňa s úchytom sú 435 x 385 x 118 cm.

Otváranie a zatváranie bublín v staniciach umožňuje jednoduchý pákový mechanizmus a koľaje namontované v staniciach. V mieste nástupu cestujúcich sa nachádza optický snímač, ktorý zisťuje, či bola sedačka obsadená. Ak áno, v prípade aktivovania automatického režimu zatvárania bublín sa bubliny nezatvoria.

Strednému miestu vo vozni zodpovedá plastový úchyt Kidstop namontovaný na bezpečnostnej opierke, tento by mal zabrániť deťom zošuchnúť sa popod sklopnú bezpečnostnú opierku a vypadnúť tak z vozňa.

Garážovanie sedačiek

Vývoz vozňov z údolnej stanice na trať prebieha plnoautomaticky už po siedmej hodine ráno za zníženej rýchlosti a trvá približne 32 minút. Do okruhu údolnej stanice sa vojde maximálne 27 vozňov s uzatvorenými bublinami. Osmesedačka v Lomnici disponuje práve 27 vozňami. Identický spôsobom prebieha aj garážovanie vozňov do stanice po ukončení prevádzky na sklonku dňa.

Každá pneumatika v rámci staničných dopravníkov je vybavená pneumaticky riadenou spojkou, jej správným zastavením (odpojením), resp. spustením (zapnutím) je umožnená možnosť garážovania v stanici. Kompresor pre pneumatické spojky je uložený v obslužnom velíne.

Technicky je v budúcnosti možné rozšíriť kapacitu zariadenia garážovaním aj v hornej stanici, aktuálne sa však o tom neuvažuje.

Zjazdovky a 52 nových diel

Pre potreby technického zasnežovania nových 2,7 kilometra lyžiarskych zjazdoviek TMR zakúpilo 45 tyčových diel Taurus, 7 tyčových diel Street a nové čerpadlo s výkonom 550 kW. Celková dĺžka zasnežovacieho systému v Tatranskej Lomnici presiahla 11 km a tento je aktuálne najvýkonnejším zasnežovacím systémom na Slovensku.

Ďalšie investície TMR v Tatranskej Lomnici?

TMR plánuje v Tatranskej Lomnici vybudovať v budúcnosti ďalšie lanovky. Na rozdiel od pôvodných informácií z októbra 2011 však počas leta 2012 neprebehne žiadna veľká výstavba v stredisku.

Najbližšiou zásadnou investíciou by mala byť výstavba 15-miestnej kabínkovej lanovky Doppelmayr v trase Štart – Skalnaté Pleso. Táto sa podľa projektanskej kancelárie Ateliér AAE uskutoční najskôr v priebehu roka 2013 so sprevádzkovaním pred zimnou sezónou 2013/2014.

TIP: Kabínková lanovka Štart – Skalnaté Pleso na vizualizáciách Ateliéru AEE.

Procesom EIA úspešne prešli tieto návrhy trasovania ďalších lanoviek a zjazdoviek:
- kabínková lanovka T. Lomnica (botanická záhrada) – Štart
- sedačkové lanovky Skalnaté pleso – Lomnické Sedlo a Jamy západ
- rozšírenie zjazdovky z Lomnického sedla v okolí Skalnatého plesa
- zjazdovka Buková hora – T. Lomnica botanická záhrada
- obnova zjazdovky Jamy západ

V procese EIA sú aktuálne posudzované ďalšie tri návrhy ohľadom zjazdových tratí. Ide o obnovu pôvodnej zjazdovky Generál s „esíčkami“, druhú zjazdovku zo Skalnatého plesa na Čučoriedky v novej trase bližšie pri kabínke a druhú zjazdovku pri osemsedačke na Bukovej hore (modrej farby).




Ďakujeme spoločnostiam Leitner Ropeways a Tatry Mountain Resorts za prehliadku lanovej dráhy.


Matej Petőcz - lanovky.sk

Foto: Andrej Bisták a Matej Petőcz
Video: Ján Gažo
Výkresy: Salcher Martin a Gasser Luis, Leitner Ropeways
28.3.2012


 Bachledova dolina
 Banská Štiavnica
 Dedinky-Geravy
 Donovaly
 Drienica-Lysá
 Jasenská dolina
 Jasná/Chopok
 Jasná/Chopok juh
 Kojšovská hoľa
 Krahule
 Králiky
 Krompachy-Plejsy
 Krušetnica
 Kubínska hoľa
 Malá Lučivná
 Malinô Brdo
 Martinské hole
 Mýto p. Ďumbierom
 Oravice
 Oravská Lesná
 Oravský Podzámok
 Roháče-Spálená
 Skalka pri Kremnici
 Starý Smokovec
 Štrbské Pleso
 Tatranská Lomnica
 Valaská
 Valčianska dolina
 Veľká Rača
 Vitanová
 Vrátna
 Závažná Poruba
 Ždiar-Strachan
 Ždiar-Strednica
 Železná studnička
  
 Białka Tatrzańska PL
 Kohútka (CZ)
 Nové Mesto p.Š. (HU)
 Stuhleck (AT)
 Szczyrk (PL)
 Zakopané (PL)
  
  
  Počasie (hzs.sk)
  Podmienky (hzs.sk)