29.03.2024 DNES PREMÁVA V SR 18 LANOVIEK Rezervácia ubytovania

Rozhovor s Bohušom Hlavatým

Bohuš Hlavatý je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti Tatry mountain resorts (TMR). Zhovárali sme sa o pripravovanej výstavbe nového strediska v Poľskej republike a tiež o aktivitách spoločnosti na Slovensku.

TMR na Slovensku vlastní a prevádzkuje strediská Jasná, Tatranská Lomnica a Starý Smokovec, spoluprevádzkuje stredisko Štrbské Pleso. V Poľsku TMR vlastní 97% podiel v stredisku Szczyrkowski Ośrodek Narciarski (Ščyrk SON) a v Českej republike TMR vlastní 19% podiel v spoločnosti Melida, ktorá si prenajíma a prevádzkuje stredisko Špindlerův Mlýn.

Bohuš Hlavatý, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Tatry mountain resorts /foto: Marek Hajkovský/ ^^^Bohuš Hlavatý, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Tatry mountain resorts

Z akých dôvodov sa spoločnosť TMR rozhodla vstúpiť do Poľska a kúpiť stredisko Ščyrk SON v Sliezskych Beskydách?

Keď sme v rokoch 2006 až 2007 vypracovali biznis plán pre Slovensko, nazvali sme ho Nová éra Tatier. Nová éra Tatier spočívala v určitých investičných krokoch či zavedení funkcií vo firme. V roku 2012 bolo jasné, že Nová éra Tatier nastupuje, a tak sme sa prirodzene rozhodovali, aké budú naše ďalšie kroky. Poľskí klienti tvoria významnú časť našich klientov a v Poľsku zo zvláštnych dôvodov nie sú veľké strediská – myslím s aspoň tromi lanovkami. Logickým krokom preto bol náš záujem o PKL (neúspešná privatizácia spoločnosti Polskie Koleje Linowe – pozn. red.) a následne Ščyrk. Veľkou výhodou Ščyrku je, že už dnes má dostatok zjazdoviek. Zvlášť pokiaľ sa orientujete v poľskom práve tak viete, že vyňať zjazdovku z lesného pôdneho fondu nie je v Poľsku jednoduché. Ich systém nie je natoľko flexibilný ako v iných krajinách. Našim cieľom v Ščyrku je rozšíriť existujúce zjazdovky a vybudovať zmysluplné stredisko. Druhá vec je dostupnosť, členitosť, dĺžka a spády zjazdoviek a ubytovacie kapacity. Všetky tieto faktory sú v Ščyrku na veľmi dobrej úrovni.

Môžete nám potvrdiť skôr medializované základné parametre projektovaného strediska: 6 lanoviek (10-miestna kabínková lanovka, odpojiteľná 8-sedačka, štyri odpojiteľné 6-sedačky) a 21,8 kilometrov resp. 85 hektárov zjazdoviek?

Áno, je to správne.

Neobávate sa zníženia návštevnosti svojich slovenských stredísk? Určitá kanibalizácia sa môže týkať hlavne stredne pokročilých lyžiarov.

Kto sa bojí, nech do lesa nechodí. Dnes v Poľsku nie sú strediská. Tie jedno a dvojlanovkové nazývať strediskom je trúfalosť.

Ani Bialku Tatranskú nepovažujete za stredisko?

To áno, jedine Bialka Tatranská, ktorá má viac ako dve lanovky, sa už dá nazývať strediskom. Poľský klient má dve možnosti. Buď ide do jednolanovkového strediska alebo ide na Slovensko respektíve do Álp. Keď si predstavíte sami seba, ako sedíte v Katowiciach a máte ísť na otočku na Slovensko, tak to možno ako veľký nadšenec raz absolvujete, ale nie je to žiadna zábava. Všetky tie krátke výjazdy na Slovensko za lyžovačkou Poliaci buď absolvujú ako víkendové lyžovačky, alebo ako predĺžené víkendy, prípadne sem prídu len na dovolenku. Menej zdatní lyžiari lyžujú v poľských strediskách. Myslím si, že poľský trh je tak veľký, že Ščyrk bude prvé dva až tri roky priťahovať hlavne miestnych lyžiarov z okruhu 150 až 200 kilometrov, kde žije 8 miliónov ľudí. V druhom kroku, potom ako dobudujeme infraštruktúru, by sme chceli osloviť aj dovolenkových lyžiarov a áno, tam môže prísť k čiastočnej kanibalizácii. Dnes je ale doba direct marketingu a lojalitných programov. Pomocou Gopassu dokážeme v Ščyrku získať obrovské množstvo nových klientov, ktorých dnes nepoznáme, pretože ešte na Slovensko nedozreli, nevedia o ňom, a hlavne nedostali ponuku. Keď ju reálne dostanú, tak mnoho z nich si povie, že sa to oplatí. Pre nás je to aj výchova nových klientov do budúcnosti. Niekto, kto začína, začína vo svojej krajine niekde blízko, potom pôjde ďalej. Pozrite sa na Vail resorts. Kúpil malé stredisko pri Chicagu. Keď sa pýtali riaditeľa Vailu, na čo mu je ďalšie stredisko pri Chicagu, povedal, že ak by sa spoliehal na prirodzený prírastok lyžiarov, už nebude môcť v krajine rozširovať svoje pôsobenie. Musia začať produkovať nových lyžiarov a tých nevyprodukujú v Colorade, ale musia ísť do stredísk, ktoré sú veľmi blízko mestám. Zaviedli tam program, kde požičiavajú lyže či ponúkajú výuku za smiešne peniaze len s tým, že veria, že si tam vyprodukujú nových lyžiarov, ktorým sa to zapáči a logicky na dovolenku pôjdu do Colorada a nebudú lyžovať v Chicagu. 

Nezopakuje sa v Ščyrku situácia z Tatier, kde pri lanovkách s výnimkou niekoľkých dní úplne vymizli rady, ale narástla vyťaženosť zjazdoviek? V Ščyrku idete zvyšovať plochu zjazdových tratí o 54% z 55 na 85 hektárov, ale prepravnú kapacitu až o 110% z 8720 na 18320 osôb za hodinu. Bude dostatočne zabezpečený komfort lyžiarov?

Postaviť lanovku je jednoduché. Postaviť zjazdovku je teoreticky jednoduché, ale prakticky oveľa zložitejšie. Keď si spočítate hektáre zjazdoviek na našu návštevnosť, sedí to úplne perfektne. Problém je, že niektoré zjazdovky sú populárnejšie a tie sú predimenzované. Ku každému zariadeniu máme väčšinou minimálne 2 zjazdovky, potom je to len voľba klienta, ktorú si zvolí. Keby boli všetky zjazdovky rovnako vyťažené, tak je to bez problémov. Ale to nikdy neviete dopredu. Tvorba zjazdoviek a plocha s tým súvisiaca je nikdy nekončiacim príbehom. Pamätám si dobu, keď FIS-ka bola v Jasnej najpopulárnejšia zjazdovka. Dnes zďaleka nie je, stačilo, že sme rozšírili a zasnežili Turistickú a zrazu väčšina lyžuje po Turisitickej. Je to živý organizmus. Dôležité je, aby sa darilo povoľovať rozšírenie zjazdoviek alebo výstavbu nových. Napríklad dnes sa nám v Jasnej podarilo zrealizovať prepojenie Jelenieho grúňa na Slalomový svah, logika veci hovorí, že veľa ľudí nepôjde po Jednotke ako doteraz, keď sa báli Jelenieho grúňa kvôli poslednému padáku. Možno sa zrovnovážni využiteľnosť oboch zjazdoviek a ľudia nebudú mať pocit, že sú preplnené. Podobná situácia je v Ščyrku. Existujú všeobecne platné pravidlá ako sa projektujú zjazdovky, koľko hektárov majú mať na danú prepravnú kapacitu. Podľa nich toto bohato stačí. Predpokladáme ale, že sa opäť vytvorí nejaká anomália, ktorú potom budeme riešiť.

Projektované lanové dráhy a zjazdové trate v stredisku Ščyrk SON /zdroj: Tatry mountain resorts a.s./ ^^^Projektované lanové dráhy a zjazdové trate v stredisku Ščyrk SON

„Aj poľská placka má význam. No začína robiť problém globálne otepľovanie a nadmorskú výšku nemožno oklamať. Strediská v nízkych polohách budú pre investora rizikové.“ Ide o citát z roku 2011 od Igora Rattaja, predsedu dozornej rady TMR, pre týždenník TREND. Ščyrk je v nadmorskej výške od 600 do 1200 metrov. Ako je to teda s rizikovosťou stredísk v nízkych polohách?

Uvediem príklad z Tatier. Množstvo vyrobeného technického snehu ročne je vo Vysokých Tatrách rovnaké ako v Nízkych Tatrách napriek tomu, že v Nízkych Tatrách zasnežujeme dva krát väčšiu plochu. Orientácia svahov, množstvo prírodných zrážok a lokálne podmienky vedia v tomto procese zohrať relatívne významnú úlohu. Aj výrok, ktorý ste citovali, má svoje extrémne časti. Jedna, kde je to extrémne nevýhodné, južne orientované stredisko v nadmorskej výške 500 až 1000 metrov, v zrážkovom tieni, môže mať veľký problém. Druhým extrémom je stredisko severne orientované v kotline, kde nie je zrážkový tieň. Robili sme detailný prieskum a Ščyrk má výhody v podobe severnej orientácie a náveternej strany na severozápadné vetry. Pri dnešnom modernom zasnežovaní určite nebude mať naša generácia problémy, a možno ani generácia za nami.

Môžete nám potvrdiť neoficiálne informácie o tom, že ste si zvolili ako dodávateľa zasnežovacieho zariadenia Technoalpin?

Áno.

Ponuky podávali aj Sufag, DemacLenko a Supersnow. Prečo práve Technoalpin?

Technoalpin akviroval York, resp. MyNeige, s ktorými máme veľmi dobrú skúsenosť. Budovali nám zasnežovanie v Jasnej zo severnej strany, neskôr aj z južnej strany. Keď sa rozhodujete medzi novým a overeným, tak prečo to zmeniť, ak nie je príliš veľký cenový rozdiel alebo nemáte iný argument. Mne sa veľmi páčila aj ponuka Supersnow, je to firma, ktorá má obrovský potenciál a je na správnej ceste. My ako strediská potrebujeme mať konkurenčné ponuky. Dnes DemacLenko je súčasťou Leitnera, takže vyzerá, že má za sebou silného partnera, a verím, že časom aj ich technológie budú porovnateľné s technológiami Technoalpinu. Zároveň je dobré mať aj lokálneho, teda stredoeurópskeho partnera. Supersnow za ostatných päť rokov urobil úžasný pokrok dopredu. Dovolím si tvrdiť, že keby sa výberové konanie konalo možno o dva roky, výsledok by mohol byť celkom iný. Supersnow bol naozaj vysoko vo výberovom konaní a bolo to aj pre nás ťažké. Druhá vec, MyNeige resp. Technoalpin je líder v tyčovom zasnežovaní. My budujeme strediská, ktoré sú lídrami na trhu a od lídra sa prirodzene očakáva, že bude ten, kto zabezpečí snehovú garanciu od Vianoc. To znamená, že otvárate v prvej polovici decembra, najskôr dve až tri zjazdovky a potom ďalšie. Keďže tyč je výrazne lacnejšia ako delo, umožňuje za rovnaké peniaze pokryť viac bodov. Má to význam v tom, že keď môžete na jednom mieste v stredisku snežiť a na inom nie, nemusíte prenášať delá. Buď máte toľko peňazí, že to môžete preplatiť a všade dáte delá, ale to by museli lístky stáť 48 eur ako v Rakúsku. Pamätám si, ako mi riaditeľ Söldenu vysvetľoval, ako zasnežujú zjazdovku pre októbrové kolo Svetového poháru. Zasnežovanie majú asi osemkrát predimenzované oproti štandardu. Delá tam dali tak husto, ako keby dávali tyče, čo síce bolo osemkrát drahšie, no stále sa im to oplatilo. Ale takto si môžete dovoliť zasnežovať jednu zjazdovku v stredisku.

Neplánujete v niektorom zo svojich stredísk v budúcnosti postaviť jednu až dve zjazdovky, ktoré by ste zasnežovali prioritne a mali od určitého dátumu zasnežené, mali tam garanciu?

My dnes nemáme ambíciu robiť Svetový pohár v októbri, pre nás sú dva limity. Prvý je najdôležitejší, na vianočné sviatky pri stredne normálnom roku – máme odsledované koľko dní býva do 27. decembra chladno – chceme mať vysnežené všetky zjazdovky, ktoré majú technické zasnežovanie. Druhý limit je, že prvý decembrový týždeň v Nízkych Tatrách a druhý decembrový týždeň vo Vysokých Tatrách by mali byť otvorené prvé zjazdovky. Na základe toho sledujeme a dopĺňame zasnežovanie tak, aby sme tieto dva limity splnili. Pre Ščyrk a Špindlerův Mlýn platí druhý decembrový týždeň. Tam sú tie systémy dnes budované tak, aby sme v polovici decembra pustili prvé zjazdovky a zároveň na vianočné sviatky mali všetky zjazdovky so zasnežovaním otvorené.

Čiže sledujete stratégiu mať radšej viac zjazdoviek k určitému termínu otvorených?

Áno, my nepotrebujeme mať jednu zjazdovku otvorenú a aj tak sa tam nebude dať lyžovať. Vieme, akú návštevnosť máme v období do Vianoc a k tomu sa snažíme optimálne otvárať zjazdovky. Potom sú niektoré roky extrémom, napríklad minulý rok, keď sme mali sneh a Alpy nemali. Tu sa ukázala výhoda tyčového zasnežovania. Minulý rok bola zima v hornej časti, čo býva máloktorý rok, je to paradox, ale býva to väčšinou tak, že zdola bývajú inverzie. V prvej vlne sme dokázali zasnežiť Chopok hore a potom Chopok dole. Mnohé strediská, ktoré sú nízko položené, prvú fázu ani nemali, lebo nie sú tak vysoko, a druhú fázu nestihli, keďže delá nemali pripravené na správnych miestach. Keď mám delá a nie som miliardár, tak nasnežím prvú časť, zoberiem delá a presuniem ich. Medzitým sa ale môže zmeniť počasie a akurát ich môžem potrebovať v inej časti strediska. 

Koncom sezóny snehu býva dostatok, kedy ale ukončiť prevádzku zjazdoviek kvôli návštevnosti? Máte už nastavené pevnejšie, ktoré časti stredísk na Slovensku vypínať prednostne, alebo je to podľa počasia?

Podľa počasia a podľa návštevnosti. Každý rok je iný, veľmi závisí od termínu Veľkej noci. Tento rok všetko fungovalo do Veľkonočného pondelka 6. apríla. Ľudia ešte stále žili v zimnom režime, mali naplánované, že na Veľkú noc pôjdu na hory. Dovtedy je návštevnosť ešte dobrá, a potom to všetko padne. Pokiaľ je Veľká noc koncom apríla, potom ľudia končia už v marci zimnými prázdninami a oveľa ťažšie sa to drží a plánuje. Snažíme sa optimálne reagovať a maximálne zvyšovať dopyt po jarnej lyžovačke.

Pomáhajú v tomto kupóny z Plus7dní a podobne?

Veľmi v tom pomáhajú kupóny a veľmi v tom pomáha Gopass, kde máme 250 000 klientov.

Môžete nám potvrdiť neoficiálne informácie o tom, že ako dodávateľa lanových dráh pre Ščyrk ste si zvolili Leitner ropeways?

Áno.

Ponuku podal aj Doppelmayr a Tatralift, prečo ste zvolili práve Leitner?

Pokiaľ hovoríme o štandardných zariadeniach typu šesťsedačka, osemsedačka s bublinou alebo 10-miestna kabínka, tak Leitner je na úplne rovnakej úrovni ako Doppelmayr, čo sa týka kvality prevedenia, dizajnu a všetkého. Doppelmayr v špeciálnych zariadeniach má stále navrch, ale Leitner sa snaží rozdiel dobiehať. Tam je to vždy o konkrétnom čase a konkrétnej ponuke. Obe firmy majú určitý objem objednávok a určité fixné náklady. Veľmi si zvážia, za akú cenu sa im oplatí daný vývoz realizovať. Myslím si, že je to ako na hojdačke, raz sa to oplatí jednému a raz druhému, každý si spočíta, do akého momentu sa mu oplatí ísť. Ak je dodržaná kvalita, ktorá je garantovaná, keďže tá ponuka je jednoznačne štruktúrovaná, vidíme svojím spôsobom do posledného detailu to, čo dostávame, potom je to viac menej otázka ceny.

Pôvodný rozpočet na celý projekt, 30 miliónov eur, asi nebude stačiť ani na lanovky. Navyšovala sa tá suma?

Tridsať miliónov platí, ale určite sa za to nepostaví všetko, čo chceme mať postavené v prvej fáze. Ja som relatívne optimista, hlavne po tejto sezóne, kedy Ščyrk fungoval, lebo napadol prírodný sneh. Robili sme detailné rozhovory s klientmi a je vidieť, že potenciál tam je. Ľudia tam chodia, lebo tie zjazdovky sú fakt dobré.

Akú sumu z rozpočtu ste vyčlenili na zakúpenie technológie lanových dráh a zasnežovacieho zariadenia?

Takto detailne nemôžem odpovedať. Budúci rok preinvestujeme 25 miliónov eur a prvá fáza bude celkovo medzi 35 a 40 miliónmi eur.

Ako plánujete zabezpečiť financovanie?

Dnes sa TMR financuje z bankových zdrojov, to je najbežnejší spôsob. My sme niekedy dostali relatívne slušnú ekvitu (vlastný kapitál — pozn. red.), ktorá sa medzičasom zmenila na dlhopis, ale tváriaci sa ekvitne. Prebiehajú jednania, kde TMR zabezpečí istú ekvitu a zvyšok dofinancujú poľské banky.

Ako presvedčíte poľské banky, aby vám poskytli úver? Na Slovensku sa zvykne hovoriť, že na projekty situované pod 1500 metrov nad morom banky úvery nechcú poskytnúť. Väčšina zjazdoviek v Ščyrku sa nachádza nižšie ako 1000 metrov.

Poľsko má zopár špecifík. Jedno je, že Poliaci sú strašne hrdí na všetko, čo je v Poľsku. Inak tento výrok o 1500 metroch pochádza od banky, ktorá má centrálu v západnej Európe, a ktorej sa nedalo nijako vysvetliť, že 1500 metrov v Alpách je 1000 metrov v Tatrách. To vieme podľa meraní, podľa flóry… povedali, že 1500 metrov a hotovo. Poľské banky majú veľmi silné lokálne manažmenty, ktoré dobre rozumejú potrebám trhu. Poznajú Ščyrk, vedia, aký má potenciál. Vedia s nami diskutovať relatívne do detailov o celom biznis pláne. Som plný optimizmu, čo sa tohto týka. Pre nich je tá krajina osemkrát väčšia ako Slovensko, takže financovanie vo výške 10 až 20 miliónov neriešia tak zložito.

Pomer dlhu TMR k vlastného imaniu je viac ako 200%. Môže projekt v Ščyrku dopadnúť neúspešne preto, že sa ho banky budú obávať financovať z dôvodu vysokej zadlženosti TMR?

Vždy môže padnúť každý projekt, viď príklad rok 2008 – Lehman Brothers. Ale hovorme o štandardných podmienkach. Myslím si, že sme v opačnej amplitúde, nám sa relatívne darí zlepšovať financovanie TMR, čo sa týka objemu aj dĺžky úverov. Samozrejme, mám čerstvú skúsenosť s rakúskou štátnou turistickou bankou. Má celkový objem úverov vyše 1 miliardy eur a dnes financuje v Rakúsku turizmus s 0% úrokom a 15 ročnou splatnosťou. Potom hovorme, ako podporujeme turizmus na Slovensku. Rakúska banka sa stavia vždy v rade za komerčnou bankou. Napríklad, keď niekto chce postaviť hotel, zoberie si od komerčnej banky úver na 10 rokov s 4% úrokom ale vie, že si ho nemôže zobrať na príliš veľkú časť. Oni sa postavia za komerčnú banku a poskytnú úver so zabezpečením v druhom rade na zvyšnú sumu. Týmto pádom sú schopní postaviť v Rakúsku hotel s 5% vlastného kapitálu, pretože takýmto financovaním sa dopracujú k zvyšným 95%. Keď som sa pýtal, podľa čoho posudzujú projekty, tak podľa toho, kde chce investor stavať. Keď to chce stavať, vymyslím si, v Ischgli alebo v Söldene, a má už niekde nejakú malú nehnuteľnosť, ktorú chce päťkrát zväčšiť, tak vidia, že Ischgl a Sölden „ide“, a bez problémov mu to požičajú. My tu teda zatiaľ turistickú banku nemáme, ale myslím si, že dnes sa nám podarilo reštrukturalizovať niektoré naše úverové zaťaženia tak, že nám to umožňuje odštartovať poľské projekty.

Akú očakávate dobu návratnosti celého projektu v Ščyrku?

To je veľmi ťažké, budem to vedieť, pokiaľ mi poviete, koľko ešte budem musieť investovať počas ďalších 15 rokov. V cestovnom ruchu ide skôr o to, že musíte pokryť svoju dlhovú službu a ideálne akcionárom raz za čas dať dividendu alebo aspoň nejaký benefit. Zároveň to je ale nikdy nekončiaci príbeh čo sa týka investícií. My sme dnes našťastie stále v trajektórii rozvoja cestovného ruchu, cestovný ruch tu nejakým spôsobom rastie, ale zároveň sa aj reštrukturalizuje. Slovensko je typickým príkladom, kde stredisko, ktoré má najdrahší lístok, má najviac klientov. Prečo tam tí klienti chodia, no preto, lebo sa zmenil ten klient, on kašle na to, že lístok je najdrahší, lebo on si porovná cenu lístka verzus hodnotu, ktorú dostane, a povie si OK, toto je pre mňa fajn. Niekedy aj za 15 eur je drahá lyžovačka, keď lyžujem na jednej zle upravenej zjazdovke.

Spolupracujete so štátnym strediskom Ščyrk COS. Údajne máte záujem o kúpu tohto strediska.

Musel by ho niekto chcieť predať, ale podarilo sa nám dohodnúť spoločné lístky, to je veľmi významný krok. Či ho vlastníme, alebo len úzko spolupracujeme, je dosť podobná situácia, takže my ho nemusíme za každú cenu vlastniť. Určite by sme radi veľmi úzko spolupracovali, aby sa to tvárilo ako jedno stredisko.

Plánujete spoločný skipas so strediskom Ščyrk Beskid, kde je vo výstavbe odpojiteľná 6-sedačka, ak by druhá strana mala tiež záujem?

To už je krok číslo dva. Ešte sme sa nedostali k jednaniu z dôvodu zaneprázdnenia, ale nemyslím si, že na túto sezónu je to vhodné alebo úplne nevyhnutné, lebo naše stredisko je hop alebo trop, zrazu nenasneží a nebude otvorené. V momente, keď budeme mať istotu, že sa to stredisko bude otvárať každý rok, tak určite sa budeme snažiť o to, aby bolo čo najviac stredísk pod jedným lístkom. Nechcem predbiehať, ale verím, že v priebehu mesiaca bude v tomto smere ďalšia veľká novinka na Slovensku. Našli sme pred pár dňami kľúč k prerozdeleniu a k tomu, ako by to mohlo fungovať. To vám ukáže, že keď už sme dokázali toto spraviť na Slovensku, tak aj v Poľsku sa budeme snažiť zakomponovať všetky porovnateľné blízke strediská do jedného lístka, lebo to je to, čo klient chce.

Aké nové trendy vidíte v slovenských strediskách počas letnej a zimnej sezóny z pohľadu návštevnosti?

Vidíme trend, že v Jasnej tým, že sa prepojil Chopok, tak stúpa návštevnosť. Púšťame sa do projektu Biela púť – Priehyba, a ten je z veľkej časti hlavne kvôli letu, lebo ani v lete nedokážeme pokryť dopyt po preprave. Twinliner je samozrejme dimenzovaný len na určitý počet návštevníkov. Zároveň vidíme dobrý trend v zime vo Vysokých Tatrách. Tým, že Tatranská Lomnica dostala 15-kabínku s dvomi zjazdovkami s relatívne dobrým lyžovaním, a zároveň dolná časť strediska je zaujímavá pre rodiny s deťmi a začiatočníkov, tak povedzme, že celá rodina si má kde zalyžovať. Veľa ľudí si pochvaľovalo minulú sezónu skutočnosť, že Tatranská Lomnica sa stala komplexným strediskom.

V Tatranskej Lomnici chýba výmena dolného úseku pôvodnej 4-kabínky. Hlavne v lete počas silných dní musíte prevádzkovať aj 6-sedačku. Ako to vyzerá s plánovanou výstavbou kabínky?

Ďaleko. Máme vymyslené, kadiaľ by mala ísť a akým spôsobom, ale nemáme to zatiaľ ani v nejakom päťročnom programe. Dnes vidíme výrazný nárast záujmu v lete v pekné dni a vtedy nevadí, keď sa veziem aj 6-sedačkou. Keď je horší deň, tam kabínka stačí. TMR má svoj životný cyklus a zároveň príležitosti. Vieme, že musíme pokryť určitý segment, lebo inak to bude znamenať výrazné obmedzenie nejakého ukazovateľa. Dnes mi príde oveľa dôležitejšie postaviť lanovky Biela Púť – Priehyba alebo Krupová – Kosodrevina. Tie určite prídu skôr. Skôr príde aj projekt druhého nástupného miesta v Lomnici (lanovka z Botanickej záhrady na Štart – pozn. red.), keďže s parkovaním je v špičkách problém.

Projekt Lúčky – Priehyba sa zrušil?

Lúčky – Priehyba sa vymenili za Biela Púť – Priehyba, je to lepšie riešenie.

Čiže kabínka pôjde od dolnej stanice 4-sedačky na Bielej Púti smerom na Priehybu a Krupová – Kosodrevina zostala v pôvodnom trasovaní. Tieto dve investície sú v akom horizonte?

Biela púť – Priehyba závisí od procesu EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie – pozn. red.). Zo skúseností vieme, že samotný proces bude trvať minimálne dva roky. Projekt Krupová – Kosodrevina tak, ako bol pôvodne naplánovaný, vychádzal finančne príliš náročný. Bol na úrovni 16 miliónov eur, čo je skoro ako stavať nové stredisko. Pracujeme na novom technickom riešení, ktoré by to dostalo do realizovanosti. Otázka je, či bude v súlade s už vydaným územným rozhodnutím. Vieme, že na budúci rok sa to pravdepodobne nestihne, ale ten ďalší by sme sa do toho celkom pravdepodobne vedeli pustiť.

Výmena dvojsedačky do Lomnického sedla je v nejakom pláne?

Nie. Prevádzka ukázala, že typ a prepravná kapacita tejto lanovej dráhy bohato stačí. Keď je v Lomnickom sedle úplne zlé počasie, tak tam aj tak nikto nejde. Lomnické sedlo sa stalo miestom lyžovačky v peknom počasí a pri dobrých podmienkach. Zároveň tam chodí čisto športový lyžiar, nehovorím, že nie je zhýčkaný. Je. Bol by rád, keby sa na vrchol dopravil za polovicu času. Je tu ale ekonomický faktor. Dnes máme stále pred sebou veľa urgentnejších a dôležitejších vízií.

Aká je životnosť tej sedačky, vydrží ešte 10-15 rokov?

Bol som na jednom fóre v Alpách, kde sa preberalo, aká je životnosť lanovky. Ukázalo sa, že nekonečno. Áno, jednotlivé časti postupne odchádzajú, ale vždy sa nahradia novými. Potom je len na ekonomickom zvážení, či dopyt klienta po takomto zariadení verzus výmena určitého komponentu za určitú sumu sa oplatí alebo nie. Keď bolo potrebné vymeniť všetky závesy a vozne, povedali sme si, že sa nám to ešte oplatí, pretože stredná životnosť závesov je zhruba 20 rokov.

Ako to vyzerá so zasnežovaním Lomnického sedla? Pôvodne sa plánovalo.

Zatiaľ to neplánujeme. Ukazuje sa, že sú lepšie a horšie roky, nikdy nehovor nikdy. Je pravdepodobnejšie, že by sme do Lomnického sedla potiahli zasnežovanie, než že by sme vymieňali lanovú dráhu. Lomnické sedlo odbremenili dve nové červené zjazdovky zo Skalnatého Plesa, ktoré sú dostatočne náročné a široké. Častokrát navyše v kotli nad Skalnatým plesom sedí hmla a nižšie je lepšie počasie.

Projekt lanovej dráhy 3S Hrebienok — Skalnaté pleso od spoločnosti Doppelmayr /zdroj: Tatry mountain resorts a.s./ ^^^Projekt lanovej dráhy 3S Hrebienok — Skalnaté pleso od spoločnosti Doppelmayr

Projekt 3S Hrebienok – Skalnaté pleso je víziou do budúcnosti? 

Vízia, záležitosť EIA a celkovo verejnej diskusie.

Na Hrebienku máte dlhodobo mimo prevádzky vleky, plánujete niečo s tým?

Dali sme Slovensku možnosť, že môže dostať veľkú investíciu v podobe prepojenia Starého Smokovca s Tatranskou Lomnicou a vtedy budeme rozširovať aj Smokovec.

Stále teda platí podmienka, že bez prepojenia pomocou 3S nebudete investovať v Starom Smokovci? 

Ekonomicky je to jednoznačné.

Bez toho Hrebienok bude fungovať len pre peších turistov?

Áno.

Boli úvahy o tom, že by sa 3S trasovalo z Hrebienka na Štart?

Bola to jedna úvaha. Lanovku na Hrebienok dnes využíva relatívne veľa peších turistov. Keď ich prevezieme na Štart, tak si budú hovoriť: „Tí Tatranci sa zbláznili, prečo to urobili sem, veď logické je, aby to išlo na Skalnaté pleso“. Ja verím, že vždy by sme sa mali snažiť robiť autá so štyrmi kolesami, lebo ak spravíme auto s tromi kolesami, tak možno bude jazdiť, ale nemusí byť také dobré. Ak by to bola jediná možnosť, ktorá by bola možná z technického hľadiska alebo z hľadiska ochrany prírody alebo čohokoľvek, tak to môžeme spraviť, ale príde mi to ako nesprávna vec. Cestovný ruch má dva rozmery. Jeden je sprístupniť prírodu ľuďom, ktorí by prirodzene asi na Skalnaté pleso nešli, lebo majú malé deti alebo podobne. Druhý je rozvoj priemyslu cestovného ruchu. A keď tento druhý dôvod dám bokom, pretože možností ako by sa dal robiť cestovný ruch v Tatrách je viac, tak sprístupnenie hôr ľuďom prostredníctvom takéhoto prepojenia dáva oveľa väčší zmysel medzi Hrebienkom a Skalnatým plesom.

Čo by ste povedali ľuďom, ktorí tvrdia, že by sa pokazila panoráma Vysokých Tatier?

Musíme si uvedomiť, že na rozdiel od Jasnej, ktorú z Liptovského Mikuláša vôbec nevidíte, tak Vysoké Tatry z Popradu vidíte. Preto táto myšlienka povstala až v momente, keď sa technológia 3S rozvinula do dnešnej podoby. Bez tejto technológie je to prakticky nerealizovateľné. Musel by to byť vagón, ktorý ide z jednej strany na druhú. Dobre vieme, že to je technológia, ktorá sa prežila a všade, kde ju majú, by ju radi vymenili, lebo nestíha a vždy sa tam naakumuluje veľa ľudí. Obrovskou výhodou technológie 3S je to, že sa nerobí výrub pod trasou lanovky. Ovplyvnenie vizáže Tatier týmto zariadením je podľa mňa úplne minimálne. Ak si niekto myslí, že laná alebo kabínky budú viditeľné, možno áno, ale len málo, asi od pol deviatej do pol štvrtej. To si nemyslím, že je zásadný zásah do reliéfu Tatier. Sú tam len tri podpery a tie sú veľmi blízko Skalnatého plesa a na Peknej vyhliadke, niekde, kde sa to dá schovať a nebude to kričať. Myslím, že to je veľmi šetrné pohľadovo.

Ešte k tomu výrubu – napríklad vo Whistleri je výrub pod trasou 3S. Máte to potvrdené dodávateľmi technológie, že sa nemusí rúbať?

Áno.

Plánuje sa nejaká modernizácia a výmena 4-sedačky na Solisko na Štrbskom plese?

Ak hovoríme o horizonte 3-4 rokov, tak zatiaľ nie.

Prečo bola na poslednú chvíľu zrušená výstavba 6-sedačky Interski na Štrbskom plese?

Štrbské pleso potrebuje víziu a komplexné riešenie. Lanovku sme naplánovali ako čiastočný krok a zároveň sme ju robili s dobrou vierou, že tá vízia bude potvrdená. Bohužiaľ, projekt Riečavy padol. Zostala nám lanovka, ktorá mala byť akoby súčasťou toho projektu. Pripravuje sa druhé variantné riešenie, ktoré by akceptovalo pripomienky TANAPu a ochrany prírody a zároveň zabezpečilo, aby sa Štrbské pleso znova mohlo nazývať zimné stredisko, pretože dnes nie je. 

To je presne typické poľské stredisko, dve lanovky a jeden vlek…

Áno, nehovorme tomu stredisko, nazvime to dve lanovky za hotelmi. Potrebujeme mať víziu, aby sme si boli istí, že keď postavíme ďalšiu lanovku, tak bude napojením niečoho, čo má zmysel. Zatiaľ je návštevnosť Štrbského plesa na dvoch lanovkách v poriadku a aj návštevníci Vysokých Tatier sa začali deliť na dve kategórie. Prvá chce mať variabilnejšiu dovolenku – bežky, wellness, prípadne si aj polyžovať – to sú návštevníci Štrbského plesa. Alebo som lyžiar a chcem hlavne lyžovať, ale nepotrebujem 50 km zjazdoviek v Jasnej, tak idem do Lomnice. Tým nechcem povedať, že by Štrbské pleso neznieslo stredisko. Ubytovania je tam tak veľa, že v zimnej sezóne ešte je potenciál. Druhá otázka je, ako dlho môže fungovať zimný turizmus v ponímaní bez strediska, s dvomi lanovkami a jedným vlekom.

Ako ovplyvní aktivity TMR aj z hľadiska akcionárov vstup čínskej privátnej spoločnosti China Energy Company Limited (CEFC) do spoločnosti J&T Finance Group? V súčasnosti CEFC kontroluje 9,9% akcií a plánuje zvýšiť svoj podiel na 30%. Vstupuje CEFC aj do TMR?

CEFC do TMR nevstupuje. Nikdy som s nimi nejednal a neviem o tom, že by mali vôbec záujem vstúpiť do TMR. Neprináleží mi komentovať, ako to ovplyvní TMR a nerád by som sa samozrejme vyjadroval za J&T. Všeobecne platí, že akýkoľvek prílev kapitálu, ktorý je menšinový, je v každej spoločnosti vítaný. Znamená totiž to, že väčšinový vlastník vykonáva svoju činnosť tak, ako ju vykonával predtým, akurát má väčšie zdroje na svoje aktivity.

V uplynulej dobe sa spoločnosť TMR stala manažérskym poradcom pre akvapark Gino Paradise Bešeňová, aké sú plány v rámci tohto partnerstva?

Budeme sa snažiť využiť potenciál synergie medzi parkami, ale zároveň hlavne medzi parkami a horskými strediskami. Tiež vidíme potenciál v rozvinutí Bešeňovej v oblasti gastronómie a využitia hotelovej časti. Pod manažment kontraktom TMR má Bešeňová hotel oveľa väčšie šance, ako keď bol prevádzkovaný samostatne. Náš dosah napríklad na kongresovú turistiku je oveľa silnejší. Myslím si, že pre vlastníkov Bešeňovej to bude benefitom. Aj pre nás je to vec, ktorá môže pomôcť a priniesť synergie v rámci Liptova.

V okolí hotela Liptov je rozostavaných deväť chaletov, v územnom pláne máte schválených päťdesiat. Naplní sa plán alebo sa bude ich počet revidovať?

Ja som zatiaľ optimista. Pripravujeme druhú fázu projektu, pretože z tých deviatich máme osem predaných a na posledný voľný troch vážnych záujemcov. Vyzerá, že o tento typ spolupráce je záujem. Je to dobré tak pre Jasnú, ktorej chýbajú lôžka ako soľ, tak pre vlastníkov, pre nich je zaujímavý spôsob financovania, pretože TMR nemusí všetko vlastniť. Poviem to zase na príklade rakúskej turistickej banky, pýtal som sa tam, kde financujú projekty a oni odpovedali, že v dobrých strediskách. Dnes máme dobré stredisko v Jasnej, kde evidentne chýbajú lôžka. Akýkoľvek investor, ktorý sa rozhoduje o investícii do hotela v turistickej oblasti, by mal Jasnú zobrať pod rozvahu. Áno, návratnosti z ubytovacích zariadení nie sú desaťročné, ale dlhodobé, na druhej strane, je to nehnuteľnosť, ktorá má hodnotu sama o sebe.

Čiže bude nakoniec 50 chaletov?

Buď 50 alebo o koľko bude záujem. Budeme ich realizovať v etapách. V Jasnej sú hotely ako Grand a Družba, ktoré vyplnili štvorhviezdičkový segment. Potom sú tam tie, ktoré vyplnili lacný segment, ako je Liptov alebo Junior. My sme začali svojho času robiť chalety na Záhradkách a ukázalo sa, že ešte je o ne záujem, prirodzene preto teraz rastie tento segment. Niekedy sa však naplní a zase zistíme, že treba dostavať napríklad štvorhviezdičkový hotel. Aktuálne to vyzerá veľmi optimisticky s projektom prebudovania našich kancelárií na takzvanej pošte. Budúci rok ich prebudujeme na hotel.

Pôvodne sa v tejto oblasti mal realizovať polyfunkčný realitný projekt Centrum Jasná.

Áno, toto je akoby jedna súčasť toho projektu, odštartujeme ho tým, že zrekonštruujeme poštu a zároveň ešte jednu časť pristaviame.

Aké sú akvizičné plány TMR v najbližších rokoch?

Aktívne žiadne, teda také, že si povieme: chceme sem ísť a aktívne hľadáme, obchádzame jednotlivé spoločnosti a dávame im ponuky. Pasívne veľké, pretože nám chodí relatívne veľa ponúk, vrátane viacerých z Rakúska. Pravidelne sa objavujú niektoré veci, dnes som jednal o projekte v Slovinsku. Môže si nás niekto nájsť a dať ponuku, ktorá sa neodmieta a bude nám hrať do karát. Pre nás je dnes dôležité dokončiť rozvoj Poľska a Česka, to je úloha nasledujúcich dvoch až troch rokov, a popritom potiahnuť tie projekty, o ktorých sme hovorili na Slovensku. To je v päťročnom pláne, ktorý musíme splniť.

Rozhovor bol autorizovaný.

Peter Brňák, Matej Petőcz — lanovky.sk
25.09.2015


 Bachledova dolina
 Banská Štiavnica
 Bratislava - Železná
 Dedinky - Geravy
 Donovaly
 Drienica - Lysá
 Jasenská dolina
 Jasná - Chopok
 Kojšovská hoľa
 Krahule
 Králiky
 Krompachy - Plejsy
 Krušetnica
 Kubínska hoľa
 Malá Lučivná
 Malinô Brdo
 Martinské hole
 Mýto pod Ďumbierom
 Oravice
 Oravská Lesná
 Oravský Podzámok
 Roháče - Spálená
 Skalka pri Kremnici
 Starý Smokovec
 Štrbské Pleso
 Tatranská Lomnica
 Valaská
 Valčianska dolina
 Veľká Rača
 Vitanová
 Vrátna
 Závažná Poruba
 Ždiar - Deny
 Ždiar - Strachan
 Ždiar - Strednica
  
 Ankogel (AT)
 Białka Tatrzańska (PL)
 Bílá (CZ)
 Kohútka (CZ)
 Krynica (PL)
 Mölltaler Gl. (AT)
 Muttereralm (AT)
 Nové Mesto p. Š. (HU)
 Stuhleck (AT)
 Szczyrk (PL)
 Zakopané (PL)
Stránku prevádzkuje MB - POLYGRAF s.r.o.