29.03.2024 DNES PREMÁVA V SR 19 LANOVIEK Rezervácia ubytovania

Rozvoj lanovej dopravy na Slovensku (1986)
Ing. Ivan Sutóris je bývalý riadiaci zamestnanec Výboru Slovenskej národnej rady pre cestovný ruch. V roku 1967 založil Záujmové združenie majiteľov a prevádzkovateľov osobných lanoviek a lyžiarskych vlekov (dnes Záujmové združenie LAVEX), ktorému predsedal 24 rokov.

Tento článok vyšiel pôvodne v Ekonomickej revue cestovného ruchu v roku 1986, zverejňujeme ho so súhlasom autora v pôvodnom znení a bez úprav.

Rozvoj lanovej dopravy na Slovensku (1986)

V súlade s rastom životnej úrovne, ktorý sa prejavuje medzi iným rozvojom motorizmu, skracovaním pracovného času i rastom príjmov, rástol aj počet lyžiarov. Lyžovanie v spojitosti s tým, že ide o šport na zdravom, čerstvom vzduchu a jeho podmienkou je aktívny pohyb, má značný význam aj z hľadiska zdravia obyvateľstva a stalo sa jedným z najmasovejších športov. V súčasnosti lyžujú v ČSSR vyše 3 milióny obyvateľov. S rastom záujmu o lyžovanie, rozvíjala sa lanová doprava, ktorá sa stala významnou súčasťou materiálno-technickej základne cestovného ruchu.

1. Vývoj zariadení lanovej dopravy

V 7. päťročnici sa sieť zariadení lanovej dopravy rozvíjala dynamicky. Vývoj počtu lanoviek a lyžiarskych vlekov v rokoch 7. päťročnice zachytáva tab. 1. V 7. päťročnici vzrástol počet lanoviek o tri. Boli to nové lanovky vyrobené v Tatranskom podniku miestneho priemyslu v Kežmarku na základe licencie zakúpenej od francúzskej firmy POMA :

— sedačková lanovka 3-miestna s kapacitou 1350 osôb/hod. na Donovaloch,
— kabínková lanovka 4-miestna s kapacitou 1200 osôb/hod. v Jasnej na trase Otupné—Dereše,
— sedačková lanovka 2-miestna s kapacitou 900 osôb/hod. v Malej Lučivnej v okrese Dolný Kubín.

Tabuľka 1: Lanovky a lyžiarske vleky v SSR

Ukazovateľ 1980 1981 1982 1983 1984 1985 Prírastky v 7. 5RP Index 1985/80
Lanovky 25 25 26 27 28 28 3 112,0
Lyžiarske vleky 522 556 605 662 742 799 277 153,1
Spolu 547 581 631 689 770 827 280 151,2
Prírastky x 34 50 58 81 57 280 x

Počet lyžiarskych vlekov sa zvyšoval najmä zásluhou zavedenia výroby detských malých a stredných vlekov typu S a P v Tatranskom podniku miestneho priemyslu Kežmarok a typu EPV 300 v Slovšporte Žilina. Lyžiarske vleky sú rozložené takmer po celom území SSR, a to v 33 okresoch, v 80 strediskách s počtom 3 a viac vlekov a v 255 základniach s počtom 1-2 vleky. Rast prepravnej kapacity zachytáva tab. 2.

V nadväznosti na rozvoj siete lanovej dopravy začali sa v 7. päťročnici rozvíjať aj doplnkové služby ako sú lyžiarske školy, testservisy, úschovne, stopy zdravia, bufety a pod. Zlepšovali sa aj sociálne a hygienické podmienky pre obsluhu i návštevníkov. Pri utváraní podmienok pre doplnkové služby významne pomohla výnimka vlády SSR o zamestnávaní brigádnikov a výnimka Ministerstva financi1 SSR o možnosti nákupu prenosných buniek bez investičného limitu.

V záujme rozšírenia služieb a znižovania mimopracovnej úrazovosti začalo sa v zimnej sezóne 1983/84 so zriaďovaním lyžiarskych škôl. V období troch sezón sa počet lyžiarskych škôl značne rozšíril a vzrástli aj ich výkony. Vývoj počtu lyžiarskych škôl a ich výkonov vyjadruje tab. 3. V sezóne 1985/86 boli už lyžiarske školy v SSR ziskové.

V spolupráci so Slovenskou štátnou poisťovňou zabezpečovalo záujmové združenie „Lanovky a vleky“ sieť TESTSERVIS-ov na kontrolu správneho nastavenia lyžiarskeho viazania (tab. 4). S ohľadom na mimoriadny význam tejto služby predchádzania úrazom ide o bezplatnú službu, a preto na krytie nákladov prevádzkovateľom prispieva Slovenská štátna poisťovňa. Postupne sa rozširuje aj doplnková vybavenosť zimných stredísk o zariadenia verejnej hygieny, úschovne, požičovne športových potrieb, budujú sa stopy zdravia (turisticko-bežecké trate), atď.

Tabuľka 2: Prepravná kapacita lanoviek a vlekov v SSR

Ukazovateľ 1980 1981 1982 1983 1984 1985 Prírastok v 7. 5RP
Prepravná kapacita tis. os/hod. 189 214 216 245 270 299 110
Index 100 113,2 114,3 129,6 142,8 158,2

Tabuľka 3: Lyžiarske školy a ich výkony v SSR

Ukazovateľ 1983/84 1984/85 1985/86
Počet lyžiarskych škôl 16 34 43
Počet frekventantov
— deti 4161 17722 24411
— dospelí 80 363 838
Spolu 4241 18085 25249
Počet hodín výučby 8241 45725 86562
Tržby v Kčs 190000 473000 824000

Tabuľka 4: Testservisy a ich výkony v SSR

Ukazovateľ 1982/83 1983/84 1984/85 1985/86
Počet TESTSERVIS-ov 17 36 52 67
Počet nastavení lyžiarskych viazaní x 9756 26 260 36 850*
* Predbežné údaje

Za účelom informovania najširšej verejnosti o možnostiach a podmienkach lyžovania zaviedlo sa snehové spravodajstvo. Každý štvrtok hlásili prevádzkovatelia lanoviek a vlekov stav snehu a možnosti lyžovania okresným správam cestovného ruchu. Tieto poskytovali verejnosti informácie o strediskách vo vlastnom okrese a súčasne oznamovali údaje CIK Slovakotour v Bratislave, kde sa spracúval celoslovenský prehľad, ktorý sa dával na zverejnenie Čs. televízii, Čs. rozhlasu, denníku Smena a bratislavskému Večerníku. Telexom sa správy zasielali tiež zahraničnej reprezentácii Čedok v Budapešti. Celoslovenské snehové spravodajstvo zahrňovalo 25 okresov a vyše 100 zimných stredísk.

Nakoľko sieť vlastníkov lyžiarskych vlekov a lanoviek je veľmi rozdrobená (existuje vyše 300 vlastníkov v pôsobnosti mnohých ústredných orgánov), bola už roku 1967 vytvorená dobrovoľná záujmová organizácia — záujmové združenie „Lanovky a vleky“. V 7. päťročnici sa zvýšil počet jej členských organizácií z 238 na 306, t. j. o 29 %. Základnou činnosťou záujmového združenia „Lanovky a vleky“ je revízna činnosť lanoviek a vlekov (tržby vzrástli z Kčs 197 000,- r. 1980 na Kčs 270 000,- r. 1985, t. j. o 37 %) a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov obsluhy vlekov a lanoviek. Na školeniach pracovníkov obsluhy, elektro-pracovníkov, spletania lán, pracovníkov TESTSERVIS-ov, lyžiarskej služby a ďalších sa zúčastnilo v 5. päťročnici 250, v 6. päťročnici 781 a v 7. päťročnici až 1682 frekventantov.

Možno pritom konštatovať, že okrem kvantitatívneho rozvoja sa v 7. päťročnici zlepšila aj kvalitatívna stránka lanovej dopravy.

2. Ďalší rozvoj lanovej dopravy do roku 1990

V období 8. päťročnice sa rozvoj lanovej dopravy bude orientovať na modernizáciu zariadení, kompletizáciu vybavenosti horských stredísk a na vybavenosť mestských sídiel zariadeniami lanovej dopravy.

Modernizácia sa týka fyzicky zastaraných lanoviek a lyžiarskych vlekov. Kritická situácia je najmä u lanoviek, kde sú z 28 moderné iba 4 vyrobené na základe licencie a 4 dovezené zo zahraničia. Podľa kritérií Štátneho technického odborného dozoru je životnosť lanoviek 17 rokov, ale 5 lanoviek typu ROLL je v oblasti Chopku a vo Vrátnej doline v prevádzke už vyše 35 rokov. Obdobná je situácia s kabínovými lanovkami Tatranská Lomnica — Skalnaté pleso a Skalnaté pleso — Lomnický štít. Zvyšné lanovky nie sú ešte tak zastarané, ale svojimi parametrami dnešným potrebám už nevyhovujú.

U lyžiarskych vlekov je potrebné modernizovať vleky z výroby n. p. Transporta, ktorých je v prevádzke v SSR ešte takmer 400. Z uvedeného počtu takmer 300 tvoria vleky typu VL 200, ktoré sa nielen kapacitou, ale ani z hľadiska bezpečnosti prevádzky nevyrovnajú moderným licenčným vlekom.

Pri kompletizácii existujúcich horských stredísk je potrebné doplniť sieť zariadení lanovej dopravy v záujme vytvorenia uceleného „skicirkusu“ alebo prepojenia so susednými strediskami. Vybavenosť mestských sídiel je potrebné doplniť detskými vlekmi pre lyžiarske školy.

V súčasnosti sú rozostavané tri sedačkové lanovky Drienica — Lysá v okrese Prešov, Bachledova dolina v okrese Poprad a Otupné — Luková v Jasnej okres Liptovský Mikuláš. V štúdiu predprojektovej a projektovej prípravy je 5 lanoviek (sedačková lanovka Chopok II. a Chopok IV., kabínová lanovka Skalnaté pleso — Lomnický štít, sedačková lanovka Veľká Rača a Martin — Martinské hole) ako náhrada za staré lanovky. Zatiaľ však väčšina nie je definitívne zaradená do investičného plánu na 8. päťročnicu a navrhujú sa riešiť v rámci osobitných limitov na výstavbu Vysokých a Nízkych Tatier, ktoré sú však nedostatočné na krytie potreby. Technický stav lanoviek na Chopok a na Lomnický štít si vyžaduje urýchlenú modernizáciu alebo náhradu.

V dôsledku výhrad Ministerstva lesného a vodného hospodárstva nebola projektovo pripravená lanovka Chopok II., nezačala sa jej výstavba roku 1985 a nezačne sa ani v najbližšom období. Nejde pritom o odlesnenie, keďže prístavba existujúcich staníc starej lanovky vyžaduje cca 300 m2 plochy nad pásmom vegetácie vo výške 1670, resp. 2005 m.

Podľa súčasných návrhov plánov sa v 8. päťročnici uvedie do prevádzky 5 lanoviek a 200 lyžiarskych vlekov. Z uvedeného počtu cca 50 % pripadne na modernizáciu existujúcich zariadení.

V spojitosti s rozvojom zariadení lanovej dopravy sa budú rozvíjať aj služby záujmového združenia „Lanovky a vleky“ najmä technické revízie, zvyšovanie kvalifikácie a rozširovanie doplnkových služieb. V súčasnosti sú problémy najmä v nedostatku revíznych technikov pre každoročné revízie lyžiarskych vlekov, ktoré predpisuje nová norma o lyžiarskych vlekoch, vo výrobe dostatočného množstva výkonných mechanizmov na úpravu lyžiarskych tratí, čo je hlavným predpokladom zníženia úrazovosti lyžiarov, v komplexnej a doplnkovej vybavenosti zimných stredísk a tým aj v rozširovaní doplnkových služieb.

Ing. Ivan Sutóris
19.12.2015 - článok pôvodne vyšiel v Ekonomickej revue cest. ruchu v roku 1986


Z archívu Ivana Sutórisa
Ivan Sutóris 2015

Ivan Sutóris je bývalý riadiaci zamestnanec Výboru Slovenskej národnej rady pre cestovný ruch. V roku 1967 založil Záujmové združenie prevádzkovateľov lanoviek a vlekov, ktorému predsedal 24 rokov.

 Bachledova dolina
 Banská Štiavnica
 Bratislava - Železná
 Dedinky - Geravy
 Donovaly
 Drienica - Lysá
 Jasenská dolina
 Jasná - Chopok
 Kojšovská hoľa
 Krahule
 Králiky
 Krompachy - Plejsy
 Krušetnica
 Kubínska hoľa
 Malá Lučivná
 Malinô Brdo
 Martinské hole
 Mýto pod Ďumbierom
 Oravice
 Oravská Lesná
 Oravský Podzámok
 Roháče - Spálená
 Skalka pri Kremnici
 Starý Smokovec
 Štrbské Pleso
 Tatranská Lomnica
 Valaská
 Valčianska dolina
 Veľká Rača
 Vitanová
 Vrátna
 Závažná Poruba
 Ždiar - Deny
 Ždiar - Strachan
 Ždiar - Strednica
  
 Ankogel (AT)
 Białka Tatrzańska (PL)
 Bílá (CZ)
 Kohútka (CZ)
 Krynica (PL)
 Mölltaler Gl. (AT)
 Muttereralm (AT)
 Nové Mesto p. Š. (HU)
 Stuhleck (AT)
 Szczyrk (PL)
 Zakopané (PL)
Stránku prevádzkuje MB - POLYGRAF s.r.o.