Bariéry rozvoja lyžiarskych stredísk na Slovensku
Prinášame prehľad bariér rozvoja lyžiarskych stredísk na Slovensku, ktorý pre Ministerstvo dopravy v rámci štúdie o konkurencieschopnosti identifikovala poradenská spoločnosť CsD consulting v lete 2015.EXTERNÉ BARIÉRY ROZVOJA LYŽIARSKYCH STREDÍSK
Radíme sem faktory pôsobiace na lyžiarske strediská z vonkajšieho prostredia, napríklad opatrenia hospodárskej politiky, neustále meniace sa právne predpisy, nerozvinuté trhové prostredie. Spoločným znakom týchto bariér je skutočnosť, že podnikatelia nemajú možnosť zmierniť, resp. eliminovať ich pôsobenie alebo táto možnosť je veľmi obmedzená.
A. Neprimerané požiadavky na ochranu prírody ako bariéra rozvoja lyžiarskych stredísk
Približne 80 % rozlohy Slovenska sa nachádza v nadmorskej výške 750 m. n. m. a viac, 62 % územia zaberajú hory a horské oblasti, čo je na v porovnaní s ostatnými krajinami s výnimkou Rakúska obrovskou konkurenčnou výhodou. Odvrátenou stranou mince je však fakt, že väčšina našich lyžiarskych stredísk nachádza v Chránených krajinných oblastiach (na Slovensku je 14 CHKO) alebo v národných parkoch (na Slovensku ich je 9), resp. v prírodných rezerváciách. Slovenská legislatíva na chránenom území zakazuje stavebnú činnosť. CHKO a národné parky zaberajú približne 1/4 územia Slovenska. Francúzsko, ktoré je lídrom zimného cestovného ruchu, zaradilo do chránených území len 3 % svojej rozlohy. Európa nepozná ani lanovky a vleky v prírodných rezerváciách. Paradoxom je, že lyžiarske trate a lanové dráhy, ktoré sa vybudovali pred dekádami, sa následne automaticky zahrnuli do vznikajúcich CHKO, v niektorých prípadoch s najvyšším stupňom ochrany. Ponuka zimného CR vo Vysokých Tatrách má na Slovensku vyše 70-ročnú tradíciu (1943), s fungujúcim lyžiarskym vlekom a tromi zjazdovkami. TANAP vznikol až o šesť rokov neskôr (1949), ale napriek rozvinutej urbanizácii bola plocha zahrnutá do národného parku a v poslednom období dokonca do národnej prírodnej rezervácie s najvyšším stupňom ochrany č.5. Aktivity zamerané na rozširovanie stredísk majú veľmi obmedzené možnosti, hlavne formou výnimiek, ktoré sú veľmi zdĺhavým a komplikovaným procesom.[1]
Prípadné rozširovanie, resp. projektovanie nových stredísk je tam možné vo veľmi obmedzenej miere formou výnimiek, ale to je nesmierne komplikovaný a zdĺhavý proces.
Pri inovovaní lyžiarskych stredísk sa musia prevádzkovatelia, resp. investori či manažérske organizácie riadiť platnou legislatívou, vzťahujúcou sa na životné prostredie. Technologické inovácie sú podmienené získaním povolenia na výstavbu, resp. rekonštrukciu zariadení a pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA, Environmental Impact Assessment). Ak sa lyžiarske stredisko nachádza v chránenom území, musí dodržiavať príslušnú platnú legislatívu na ochranu prírody (vyhlášky Ministerstva kultúry SR o chránených krajinných oblastiach, nariadenia vlády o národných parkoch a vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR o chránených areáloch a prírodných pamiatkach).
Platná legislatíva, ktorá determinuje štátnu ochranu prírody, je tvorená:
- Zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a z neho vyplývajúcich predpisov a dokumentácií ochrany prírody
- Zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov
- Zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Lyžiarske strediská sa okrem uvedených zákonov musia riadiť aj princípmi udržateľného rozvoja, ktoré platia plošne pre všetky odvetvia ľudskej činnosti, t.j. aj pre lyžiarske strediská. Sú definované v Národnej stratégii Trvalo udržateľného rozvoja, prijatej vládou Slovenskej republiky 10. októbra 2001.
Udržateľný rozvoj v horských strediskách upravuje aj Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020, ktorú prijalo MDVRR SR. V zmysle stratégie „pri rozvoji zimného cestovného ruchu je nevyhnutné vo zvýšenej miere rešpektovať požiadavky na ochranu prírody, keďže mnohé strediská sa nachádzajú v blízkosti, resp. priamo v chránených územiach“.
Osobitnú pozornosť venuje horským strediskám Protokol o trvalo udržateľnom cestovnom ruchu k Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (platný od 4. januára 2006).
B. Nevysporiadanosť vlastníckych vzťahov
Problematická situácia nastáva, ak trasy lanoviek a zjazdoviek prechádzajú cez pozemky viacerých vlastníkov. Ak je napr. investor vlastníkom tretiny pozemkov, majiteľom cesty sú štátne lesy a zvyšné územie patrí súkromným vlastníkom, môže trvať aj niekoľko rokov, kým sa majetkové vzťahy vyčistia. Napr. Martinské hole stagnovali vyše 10 rokov pre vlastnícke spory medzi vtedajším prevádzkovateľom a firmou, ktorá chcela v stredisku investovať. V roku 2008 sa malo začať s projektom s predpokladaným ukončením v roku 2018. Mesto Martin situáciu po dlhých prieťahoch vyriešilo tak, že odkúpilo 49 percentný podiel akcií lyžiarskeho strediska prostredníctvom akciovky Turiec a potom ich predalo investorovi, čím sa majetkové vzťahy vyčistili.
C. Zaťažujúce legislatívne prostredie
Legislatíva v oblasti podnikania v odvetví lyžiarskych stredísk je pre podnikateľov neprehľadná a málo zrozumiteľná, prijaté zákony sú často menené, dopĺňané a novelizované. Na základe výskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska v poslednom kvartáli roku 2014 o vnímaní kvality podnikateľského prostredia na Slovensku podnikateľom najviac prekážajú práve neustále zmeny v legislatíve a zvyšovanie daňového zaťaženia, ktoré priniesla novela zákona o dani z príjmov. Najvýraznejší pokles spomedzi sledovaných parametrov indexu podnikateľského prostredia (IPP) zachytila zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov. Novela zákona o dani z príjmov výrazne zasiahla do podmienok odpisovania a vláda ňou nepriamo zvýšila daňové zaťaženie.
D. Slabý kapitálový trh, nízka kapitálová sila
Malé a stredné podniky, ktoré tvoria vyše 90 % podnikateľských subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu, majú slabú kapitálovú silu a na financovanie svojho rozvoja si nemôžu dovoliť využívať úverové financovanie. Investície veľkého objemu sú neľahké, pretože banky nie sú ochotné podporovať financovanie voľnočasových aktivít a cestovného ruchu na Slovensku. Preto musia podnikatelia kombinovať úverové zdroje so zdrojmi z obchodných úverov, vkladmi spoločníkov a pôžičkami. Investície sa navyše veľmi často nezhodnotia vzhľadom na nepriaznivé počasie, čo pre lyžiarske strediská znamená obrovskú finančnú záťaž. Strediská sú nútené platiť nájomné vopred na dohodnutú dobu nájmu (často 8-20 rokov) a pokrývajú ho často z reklamných tržieb.
Banky nie sú ochotné znášať riziko, nastavujú vysoké úroky z úverov a poskytujú zväčša len krátkodobé úvery, sú zdržanlivé aj v otázke záruk na úvery, chýbajú možnosti dlhodobých a preklenovacích úverov a odklady splátok. Svetlým bodom bankového sektora pre cestovný ruch je Slovenská záručná a rozvojová banka, ktorá poskytuje záruky na úvery iných komerčných bánk.
Možnosti financovania zo štrukturálnych fondov EÚ sú v programovacom období 2014-2020 veľmi obmedzené (Európska komisia označila komerčné zariadenia cestovného ruchu ako negatívnu prioritu).
Malé kapacity dokážu uspokojiť len málo klientov a nie sú schopné zarobiť si na ďalšie budovanie nevyhnutné pre ich prevádzkovanie a uhradia nanajvýš prevádzkové náklady. Potrebujú investora, ktorý by bol ochotný zmodernizovať (napr. vybudovanie lanovky).
E. Nedostatočná podpora zo strany štátu
Pomoc zo štátneho rozpočtu mimo eurofondov je slabo spropagovaná a mnohí podnikatelia o existencii príspevkových, úverových a záručných programoch štátu, mikropôžičkách a dotáciách ani nevedia. Bolo by žiaduce, aby sa podnikatelia viac zaujímali, príp. vzdelávali v oblasti využitia možností pri financovaní produktov cestovného ruchu a viac sledovali legislatívu venujúcu sa problematike cestovného ruchu. Oblasť investičnej pomoci upravuje aj zákon 561/2007. Poradenské centrá a súkromné agentúry v oblasti čerpania financií zo štrukturálnych fondov nie sú pre podnikateľov relevantnou oporou a tí poväčšine nevedia, ako by mal úspešný projekt vyzerať. Ich apatický postoj má v konečnom dôsledku za následok nižšiu zamestnanosť v regióne a menší výber daní.
Projektové, rozpočtové a schvaľovacie úkony sú nastavené komplikovane, rovnako ako aj platby odvodov do fondov.
F. Cestovný ruch ako negatívna priorita v programovom období 2014-2020
Napriek skutočnosti, že cestovný ruch je významným tvorcom HDP a udržiavateľom zamestnanosti v priemyselne málo rozvinutých regiónoch a vidieckych oblastiach, aktuálne kritériá na čerpanie eurofondov sú nastavené negatívne. V programovom období 2007 – 2013 si pod dohľadom Slovenskej agentúry pre cestovný ruch väčšie strediská dokázali zabezpečiť financie (napr. na novú sedačku zo Soliska do Furkotskej doliny dostala 1. Tatranská a.s. príspevok 5,26 mil. eur, kabínová lanovka v Jasnej získala 6 mil. eur atď.). Európska komisia v pozičnom dokumente otvorene identifikovala medzi negatívnymi prioritami komerčné zariadenia cestovného ruchu a vyjadrila pre ďalšie programové obdobie 2014-2020 nevôľu financovať individuálne projekty cestovného ruchu a prostriedky presmeruje do systémových opatrení.
G. Nevyhovujúca dostupnosť
Dostupnosť slovenských lyžiarskych stredísk limituje ich geografická poloha a prírodné podmienky. Mimoriadne nevýhodné je, ak sa v ich blízkosti nenachádza multimodálny koridor, ktorý by podporil pohyb osôb v mikroregióne. Pre zahraničných návštevníkov je možnosť prepraviť sa z miesta trvalého bydliska do cieľového miesta cestovného ruchu aj pohyb v rámci regiónu jedným z kľúčových faktorov pri rozhodovaní sa o výbere dovolenkovej destinácie. Región môže tento hendikep kompenzovať napr. výškou cestovného v prostriedkoch hromadnej dopravy alebo hustotou spojov. Kvalita dopravnej infraštruktúry je nevyhovujúca, mnohé diaľnice sú nedokončené a cesty I. a II. triedy sú v zlom stave, rovnako ako aj posledné kilometre príjazdových ciest. Lyžiarske strediská navyše často nemajú dostatok parkovacích miest (prípadne sú predražené) a návštevníci musia parkovať ďaleko od strediska popri prístupovej ceste, čo je nielen nepohodlné, ale aj nebezpečné. Je potrebné dobudovať diaľničnú sieť a skvalitniť železničnú dopravu v oblasti úrovne cestovania.
H. Neochota samospráv v rozvoji zimného cestovného ruchu
Lyžiarske strediská patria do katastrov obcí. Kooperácia obcí a investorov je však nedostatočná. Nebezpečná je hlavne fixná idea samospráv, že „štát“ urobí „všetko“ za samosprávu, domácich podnikateľov a miestnych občanov. CR je v rukách regiónov, miest a obcí. Primátori a starostovia obcí, v ktorých katastri sa lyžiarske strediská nachádzajú, nešíria osvetu s cieľom zvýšiť povedomie občanov, že z CR môžu mať úžitok aj oni, všetci zúčastnení (veľkí investori, malí a strední podnikatelia aj rezidenti). Obce očakávajú, že štát sa postará o infraštruktúru, zabezpečí vzdelanie pre pracovnú silu, sú pasívne a len určujú ceny za prenájom a krátia ornú pôdu v prospech investorov. Veľké lyžiarske strediská opúšťajú malé segmenty, ktoré podľa ich tvrdení musia dotovať a argumentujú vysokými nájmami od miestnych samospráv za pozemky, nedostatočnou aktivitou zo strany obcí v otázkach vybudovania infraštruktúry a ubytovacích kapacít.
I. Postoj miestneho obyvateľstva k rozvoju cestovného ruchu
Vlastníci pozemkov, cez ktoré prechádzajú lyžiarske trate aj rezidenti si nie sú vedomí, že cestovný ruch ich živí a že každý z neho svojím spôsobom profituje. Na Slovensku toto povedomie chýba a lyžiari sú väčšinou vnímaní ako votrelci, ktorí zaberajú parkovacie miesta, vykupujú tovar v obchodoch a obťažujú miestnych obyvateľov pýtaním sa na cestu. Miestne obyvateľstvo nechápe význam a prínos cestovného ruchu pre ich región, pretože mu ho nikto nevysvetlil a to je výčitka smerom na starostov. Na druhej strane je pravda, že starostovia musia riešiť konflikty záujmov medzi podnikateľmi a obyvateľmi. Obyvatelia chcú prosperujúcu obec a rozvoj, ale na druhej strane chcú pokoj a poriadok. Podnikatelia by sa na oplátku mali podieľať na aktivitách obce formou sponzorstva, občerstvenie pri akciách. Komerčný potenciál obcí a oblastí zostáva nevyužitý alebo je využitý nedostatočne, obidve strany nevidia širšie súvislosti, čo je to výsledkom dlhodobo slabej komunikácie. Cestovný ruch v mnohých obciach nepatrí k prioritám a obce riešia predovšetkým problém finančnej podvyživenosti. Obce ho nechápu ako potenciálny zdroj príjmov, ale ako zdroj starostí, ktoré obec musí riešiť, napr. rivalita medzi miestnymi podnikateľmi, neochota spolupracovať so samosprávou atď.
J. Spotrebné zvyklosti (výdavky na lyžovanie nie sú prioritou)
Z výsledkov štúdie Európskej banky pre obnovu a rozvoj v roku 2012 vyplýva, že až 57 % Slovákov sa vzdáva dovoleniek (tento ústupok je naproti tomu ochotných urobiť len 11 % Estónčanov). Spotrebné zvyklosti sú ťažko ovplyvniteľné, ale určitú úlohu môže zohrať účinná propagácia lyžiarskych stredísk. Najväčšou nevýhodou lyžovania oproti iným športom sú vysoké náklady na výstroj - lyže, lyžiarske palice, lyžiarky, lyžiarske rukavice a športové oblečenie, doplnky (lyžiarske okuliare).
K. Sezónny charakter lyžiarskych stredísk
Zimná sezóna v našich podmienkach trvá od polovice decembra do konca marca, letná sezóna od polovice júna do polovice októbra. Lyžiarske strediská zarábajú len 100 dní do roka alebo menej, ale náklady „vyrábajú“ 365 dní v roku. Lyžiarske strediská k sezónnosti pristupujú rôzne: Niektoré sa orientujú výlučne na zimnú sezónu, iné na obidve sezóny a ďalšie sa snažia o celoročnú návštevnosť. Kým Švajčiarsko je typické predlžovaním sezóny a nesnaží sa prilákať návštevníkov období mimo sezóny (väčšina podnikov cestovného ruchu je zatvorená, dokonca zákonník práce definuje tzv. sezónnych zamestnancov). Naopak, lyžiarske strediská severnej Ameriky predlžujú sezónu agresívnym marketingom orientovaným na organizovanie kongresov a lákajú predovšetkým obchodných cestujúcich. Slovensko deklaruje, že je sezónnou krajinou, ale aktuálny Zákonník práce nepodporuje sezónne zamestnávanie. Návštevnosť stredísk cestovného ruchu je vysoká v letnej a zimnej sezóne, ale v medzisezóne sa zarobené prostriedky minú a tak nezostáva priestor na zvyšovanie miezd.
Počas zimy prichádzajú do lyžiarskych stredísk prevažne solventní klienti. Lyžiarska výbava je nákladná a v súčasnosti navyše vládne trend špičkovej vybavenosti. V letných mesiacoch nie je potrebná taká náročná vybavenosť turistov ako lyžiarov počas zimy. V roku 2011 napr. lyžiarske stredisko Vrátna pokladá za ekonomicky zaujímavejšie leto. To, čo v zime zarobí na všetkých lanovkách, v lete za jednu. Príčinou sú nižšie prevádzkové náklady a počet hostí v Terchovej a okolí je v lete podstatne vyšší. V zime musí zamestnávať aj niekoľko desiatok ľudí na obsluhu vlekov a úpravu zjazdoviek. Pravdou však je, že nie všetky lyžiarske strediská dokáže ponúknuť dostatočne atraktívnu letnú turistiku ako napr. Malá Fatra.
Odporúča sa venovať pozornosť letnej sezóne najmä strediskám položeným v nižších nadmorských výškach, ktoré v zime potrebujú technicky zasnežovať, čo je finančne náročné a navyše zaťažuje životné prostredie.
L. Fluktuácia zamestnancov
Odvetvie cestovného ruchu patrí do skupiny odvetví s najvyššou mierou fluktuácie (v pomere počtu prijatých zamestnancov a prepustených zamestnancov na celkovom počte zamestnancov počas jedného roka). Problémom môže byť aj rušenie niektorých dopravných spojov diaľkovej autobusovej dopravy, ktoré pre zamestnancov stredísk často znamenajú jediný spôsob prepravy do miesta zamestnania.
Nekvalitné služby sú najčastejšou príčinou zlého mena a nedôveryhodnosti prevádzky. Kvalita personálu je v cestovnom ruchu rozhodujúcim faktorom úspešnosti podnikania a tá je v priamom rozpore s filozofiou šetrenia na ľudských zdrojoch. Kvalitný personál odchádza do služieb ekonomík iných štátov. Fluktuáciu zamestnancov spôsobujú externé faktory (zamestnanosť v regióne, trh práce, štruktúra trhu práce, chýbajúca kvalifikácia obyvateľstva) a interné faktory (odmeňovací systém, pracovná klíma, správanie sa vedúcich pracovníkov).
Nízke mzdy v sektore služieb majú na svedomí aj personálne agentúry, resp. agentúry dočasného zamestnávania a agentúry sprostredkovateľov zamestnania. Účtujú si z balíka na mzdy zamestnancov 20-30 % mzdových prostriedkov, a navyše „distribuujú“ nekvalitných uchádzačov (submisívnych). V SR pôsobí 1 180 držiteľov povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Vyplácajú len minimálnu mzdu a zvyšok doplácajú v hotovosti, čím oberajú ľudí o časť budúceho dôchodku a znevýhodňujú ich taktiež v otázke prípadnej práceneschopnosti.[2]
Fluktuácia prináša dodatočné náklady spojené so získavaním a zaučením nových pracovníkov. Pri dočasnom zamestnávaní je ich prelietavosť ešte vyššia. Pomôcť by mohol napr. vernostný systém pre zamestnancov (bonusy), ktoré si môžu vyberať na základe počtu odpracovaných hodín, má to zamestnancov motivovať k lojalite.
M. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily
Odvetvie cestovného ruchu zamestnáva prevažne ľudí s nízkou kvalifikáciou, pretože odmeňovanie je nízke a pracovné pozície sú väčšinou na čiastočný úväzok alebo sezónneho charakteru. Významnú časť zamestnancov v CR tvoria študenti počas prázdnin alebo mimo študijného času. Pre kvalifikovaných (starších) ľudí pracovné podmienky v lyžiarskych strediskách nie sú lákavé aj z dôvodu flexibilnej pracovnej doby, nezlučiteľnej s rodinným životom. Negatívny dopad na pracovné podmienky v lyžiarskych strediskách má okrem nevyhovujúceho čiastočného pracovného úväzku aj pružná a často obmedzená pracovná doba, povinnosť stáť celý deň na nohách, komparatívne nižšie mzdy, nestabilita pracovného miesta, obmedzené, resp. žiadne možnosti sebarealizácie a kariérneho rastu, vysoké pracovné zaťaženie počas silnej prevádzky, nepretržitý osobný kontakt so zákazníkmi, úlohy vyžadujúce si neustálu koncentráciu, práca nadčas a vysoký stupeň stresu, monotónny charakter pracovných úloh, nedostatok školení a tréningov, nedostatok času na pracovné prestávky.
N. Vysoké ceny
V porovnaní s ostatnými športmi je lyžovanie jedna z najdrahších voľnočasových aktivít. Lyžovanie je drahé jednak pre lyžiarske strediská (infraštruktúra) aj pre lyžiarov (výstroj, doplnky, skipas, ubytovanie atď.). Vzhľadom na vysoké investície zákazníci očakávajú vysokú kvalitu služieb (Value for Money). V top strediskách je cenová hladina služieb vysoká a do úvahy treba brať aj skutočnosť, že rodiny s deťmi tam chodia počas „drahej“ hlavnej sezóny (zimné prázdniny, sviatky).
O. Nízka rentabilita investícií
Návratnosť investícií do zasnežovacej techniky je takmer nulová. Sezóna trvá dva až tri mesiace. Prevádzkové náklady lyžiarskych stredísk pred desiatimi rokmi tvorili vo väčšine prípadov 40 - 50 % tržieb zo sezóny, avšak len za predpokladu aspoň priemernej sezóny. V tom prípade sa rentabilita investícií odhaduje na 10 - 15 rokov, pričom podmienkou sú primerané investičné náklady a stabilizovaná situácia v cestovnom ruchu. Ak tieto podmienky splnené nie sú, návratnosť investície sa posúva na 30 - 50 rokov.
Úbytok zahraničných aj domácich návštevníkov sa prejavuje v poklese tržieb za ubytovanie. Vychádzajúc z údajov ŠÚ SR za obdobie 2013-2014 pokles tržieb predstavuje sumu 21 miliónov eur. Tržby chýbajú na zvýšenie miezd a na investície do prevádzok a do zvyšovania kvality služieb.
Cestovný ruch a gastronomický sektor mal v roku 2013 zápornú, druhú najnižšiu návratnosť aktív t.j. sumu čistého zisku, ktorú podnik zarobil z 1 eura, horšie hodnoty dosiahlo len odvetvie Kovovýroba a hutníctvo. Iba 34 % firiem v odvetví CR bolo ziskových a zvyšných 66 % vykázalo stratu.
P. Globálne otepľovanie
Dôsledkom klimatických zmien nebude s maximálnou pravdepodobnosťou v najbližšej budúcnosti hladina súvislej snehovej prikrývky pod 1 100 m (SHMÚ, 2010). Až 78 % slovenských lyžiarskych stredísk leží pod touto hranicou a len 16 % sa nachádza nad touto nadmorskou výškou. Udržiavanie a rozširovanie lyžiarskych areálov sa preto vzhľadom na potrebu technického zasnežovania javí ako finančne a energeticky náročné.
Lyžiarske strediská sú priamo závislé od snehu a nízkych teplôt a musia byť pripravené z hľadiska vodohospodárskych podmienok a technických zariadení už pred sezónou. Umelo vyrobený sneh je hutnejší a odolnejší voči výkyvom počasia. V prípade krátkodobého oteplenia povrch zjazdovky síce zmäkne, ale spodná vrstva zostane bez ujmy. Zasnežovanie sa tiež môže spustiť až od istej teploty, aby bolo aspoň sčasti efektívne. Inverzné počasie, v dolinách chladnejšie ako na horách. Neriešiteľný je len dlhodobý dážď a radikálny nárast teplôt.
V štyroch strediskách s nadmorskou výškou nad 992 m. n. m. je sústredených viac ako 50 % prepravných kapacít vlekov a dĺžok tratí a v ostatných 103 strediskách rozptýlených na väčšine územia Slovenska zvyšné kapacity, ale pri takej nadmorskej výške tratí, ktorá vyvoláva obavy ohľadom efektivity umelého zasnežovania. Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku klimatických zmien väčšine slovenských lyžiarskych stredísk hrozí v zimnej sezóne pokles konkurencieschopnosti s priamym vplyvom na využitie ubytovacích a stravovacích kapacít a doplnkovej vybavenosti.
Vzhľadom na nízku priemernú nadmorskú výšku lyžiarskych stredísk na Slovensku by tieto mali nasmerovať inovačné aktivity nie na lanovky, zvyšovanie prepravnej kapacity a predlžovanie a rozširovanie zjazdoviek, ale na tvorbu atraktívnej ponuky a kvalitných produktov a služieb nielen v zimnej, ale aj letnej sezóne.
Q. Zdaňovanie podnikov
Podniky pôsobiace v odvetví cestovného ruchu sú platcami dane z príjmov, DPH, dane VÚC a miestnych daní. Daňové a odvodové zaťaženie je v porovnaní s krajinami V4 a členskými krajinami OECD vysoké.
Slovensko od roku 2015 patrí spolu s Veľkou Britániou a Dánskom medzi posledné tri krajiny EÚ, ktoré neuplatňujú zníženú sadzbu DPH na vybrané služby cestovného ruchu, pričom vo Veľkej Británii sa už aktívne diskutuje o znížení DPH.
R. Dodatočné náklady vyplývajúce z platnej legislatívy
Náklady na podnikanie sa zvyšujú aj z dôvodu prijatia viacerých zákonov a legislatívnych noriem (ochrana osobných údajov, elektronické registračné pokladnice, zvýšenie minimálnej mzdy, pracovná zdravotná služba, zákon o dani z príjmov, označovanie alergénov v potravinách, zmluvy uzatvárané na diaľku atď.). Prevádzkovatelia lyžiarskych stredísk sa sťažujú na to, že sotva sa adaptujú na nové povinnosti, nasledujú ďalšie a náklady sa znova zvyšujú. Pre podnikateľov je v takomto neustále meniacom sa právnom prostredí extrémne náročné kreovať dlhodobé plány a musia vynakladať zvýšené úsilie na neustále sledovanie zmien v zákonoch pod hrozbou sankcií.
Systém fiškálnych registračných pokladní, si vyžiadal nemalé investičné náklady, najlacnejšia registračná pokladnica stojí 240 eur. Zadarmo nie je ani tzv. virtuálna registračná pokladnica, ktorú Ministerstvo financií SR ponúkalo ako alternatívu.
Zákon o ochrane osobných údajov je prísnejší, než vyžaduje regulácia EÚ, podnikatelia sa sťažujú najmä na likvidačné pokuty, ktoré sa môžu vyšplhať až do výšky 300 000 Eur. Povinné vypracovanie bezpečnostného projektu a smernice si vyžadujú angažovanie poradenských firiem, ktoré si na tento účel inkasujú tisíce eur.
Zavedenie inštitúcie sprostredkovateľov pri pracovnej zdravotnej starostlivosti taktiež zvyšuje finančné a administratívne zaťaženie malým podnikom. Sankcie zo strany štátnych, samosprávnych, verejnoprávnych a iných správnych orgánoch voči malým a stredným podnikateľom pri nesplnení povinností sú podľa podnikateľov neúmerne vysoké.
S. Vysoké náklady na jedno pracovné miesto
Podnikatelia sú zaťažení vysokým odvodovým zaťažením, ktoré negatívne pôsobí na výšku celkovej ceny práce. Zložitá personálna situácia zapríčinená sezónnym charakterom zamestnávania v cestovnom ruchu sa od roku 2013 ešte viac skomplikovala povinným zavedením odvodov aj na mimopracovné pomery. Priemerné náklady práce na Slovensku sú vyššie ako v Maďarsku a Poľsku. Zamestnávateľ platí za zamestnancov odvody poistného na zdravotné, nemocenské, starobné a invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné na úrazové poistenie, garančné poistenie a rezervný fond solidarity. V súčasnosti je to 35,2 % vymeriavacieho základu zamestnanca. Hrubá mzda zamestnanca sa očistí od poistného do zdravotnej a sociálnej poisťovne a preddavkov na daň z príjmov. Odvody zo mzdy tvoria 13,4 % hrubej mzdy a daň z príjmov 19 % zo základu dane (ZD = hrubá mzda – odvody – nezdaniteľná časť na daňovníka). Odvody a daň odvádza zamestnávateľ poisťovniam a výslednú čistú mzdu vyplatí zamestnancovi na účet. Posledný štvrťrok 2014 podnikateľom prekážajú najmä neustále zmeny v legislatíve a zvyšovanie daňového zaťaženia, ktoré priniesla novela zákona o dani z príjmov. Kalkulácia nákladov na tvorbu 1 pracovného miesta je spracovaná v časti 4.1.5.
T. Negatívny imidž mikroregiónu
Tvorba pozitívneho imidžu lyžiarskeho strediska, resp. regiónu je zdĺhavý a zložitý proces, ktorý sa prácne buduje na základe pozitívnych skúseností a odporúčaní návštevníkov. Imidž, povesť, resp. reputácia regiónu je zároveň jeho konkurencieschopnosť, obraz nerezidentov o regióne, ovplyvňovaný masmédiami, osobnými referenciami, poprípade vlastnou skúsenosťou. Napr. mesto Ružomberok má pre svoje znečistené životné prostredie zlý imidž, čo negatívne vplýva aj na fungovanie lyžiarskeho strediska Malinô Brdo, vzdialeného od centra mesta len niekoľko km.
U. Nárast cien pohonných hmôt
Nárast cien ropy spôsobuje zvyšovanie cien dopravy, automobilovej aj leteckej. Destinácie, ktoré v minulosti počítali s turistami, ktorí prichádzali z väčších vzdialeností, musia vziať do úvahy, že ich počet bude so zvyšujúcimi sa dopravnými nákladmi klesať. Na základe aktuálnych vývojových trendov sa odporúča zmena orientácie na regionálny trh. Lyžiarske strediská by mali prehodnotiť marketingovú stratégiu a sortiment poskytovaných služieb prispôsobiť preferenciám domáceho obyvateľstva, ktoré bude tvoriť prevažnú časť ich príjmov.
INTERNÉ BARIÉRY ROZVOJA LYŽIARSKYCH STREDÍSK
Vychádzajú zo samotnej podstaty podnikateľského subjektu, ktoré môže vhodnými opatreniami riešiť. Tieto bariéry sa v mnohom prekrývajú s časťou d) Dôvody poklesu návštevnosti lyžiarskych stredísk, preto ich uvádzame len stručne.
A. Podpriemerné marketingové zručnosti podnikateľov
Neschopnosť podnikateľských subjektov identifikovať kľúčových partnerov, cieľové skupiny, ich potreby a saturovať ich, absolútne vylučujú rozbehnutie prosperujúceho podniku. Podnikatelia taktiež podceňujú výpovednú hodnotu internetových diskusií, potenciál firemnej stránky na sociálnych sieťach. Návštevnosť lyžiarskeho strediska môže zvýšiť aj vhodná spolupráca s miestnymi podnikateľmi, ide o to udržať lyžiarov v stredisku čo najdlhšie, prípadne urobiť z jednodňových lyžiarov viacdňových. Na to je však nevyhnutná intenzívnejšia informovanosť o miestnych produktoch, podujatiach a atrakciách.
B. Neprimerané daňové zaťaženie cestovného ruchu
Reštaurácie, hotely a penzióny štátu odvádzajú 20-percentnú daň z pridanej hodnoty, čo dramaticky znižuje ich konkurencieschopnosť voči ostatným krajinám, ktoré uplatňujú nižšiu DPH pri vybraných druhoch tovaru a služieb. Ministerstvo financií SR však neplánuje v tejto veci nič podniknúť a argumentuje komplikáciami, ktorý by spôsobilo zavádzanie dodatočných sadzieb (daňové úniky, zväčšovanie marží podnikmi cestovného ruchu pri nemennej úrovni cien, uplatňovanie zníženej sadzby DPH aj na tovary a služby, ktoré podliehajú štandardnej sadzbe DPH a pod.). Od januára t.r. znížila sadzbu DPH na vybrané služby v cestovnom ruchu Litva a Slovensko tak vytvorilo spoločne s Veľkou Britániou a Dánskom trojuholník posledných členov EÚ, ktoré neuplatňujú zníženú sadzbu DPH na vybrané služby v cestovného ruchu.
C. Neschopnosť nájsť zdroje financovania, finančný analfabetizmus
V čerpaní fondov EÚ má SR rezervy - k aprílu 2015 je vyčerpaných 66 %. Chronickým neduhom podnikateľského prostredia je neznalosť projektových schém fondov. Mnohí podnikatelia nedisponujú ani elementárnymi terminologickými znalosťami z oblasti financií. Prostredníctvom vzdelávacích inštitúcií treba zabezpečiť potrebnú finančnú gramotnosť. Pri súčasnom tempe čerpania eurofondov v programovom období 2007 – 2013 z roku 2014, ku koncu roka 2015 bude strata dosahovať výšku 2,4 – 2,8 mld. eur a zistenia audítorov o pochybeniach v čerpaní eurofondov tieto straty ešte zvyšujú. Malé lyžiarske strediská pri rozbiehaní biznisu trpia nedostatkom štartovacieho kapitálu a strediská bez eurofondov nemôžu súťažiť s tými, čo získali podporu.
Podniky pri tvorbe podnikateľského plánu najviac zlyhávajú pri tvorbe cieľov v oblasti objemu investícií (špecifikované v investičnom a odpisovom pláne, obrat, marža) – nesprávne odhadujú objem tržieb v pláne predaja. Pri lyžiarskych vlekoch sú východiskovými predpokladmi plánu tržieb priemerná dĺžka lyžiarskej sezóny v dňoch, priemerný denný počet lyžiarov a priemerná cena skipasu bez DPH. Inými slovami, odhadované tržby sú determinované počtom dní, záujmom lyžiarov a prepravnou kapacitou vlekov.
Peniaze, ktoré strediská utŕžia za sezónu, reinvestujú. Najmä v prípade „jednodňových“ lyžiarskych stredísk, ktoré návštevníkom neponúkajú ubytovanie alebo relax, tých tam nič nedrží, tak dobudovávajú ubytovacie kapacity.
Kameňom úrazu je aj nestrážené cash flow. Strediská si netvoria finančné rezervy na mzdy zamestnancom a nečakané výdavky. Bývajú zaskočené aj keď sa obchodní partneri omeškajú s platením faktúr.
D. Chýbajúca životaschopnosť a profesionalita podnikateľov a manažérov
Medzi najčastejšími chybami manažmentu lyžiarskych stredísk je vytváranie zlej pracovnej klímy, neschopnosť vytvoriť u zamestnancov strediska nadšenie pre biznis, filozofiu firmy a slabý akcent na tímovú spoluprácu. Zohľadňovanie spätnej väzby je skôr výnimkou, podnikatelia nekonzultujú so skúsenými ľuďmi z brandže a robia/opakujú zbytočné chyby ako napr. plánovanie aktivít mimo obdobia záujmu verejnosti a premeškanie ideálnej príležitosti na biznis. Malí podnikatelia nemajú informácie z oblasti kooperačných vzťahov, vedenia podniku, marketingu, nevyužívajú služby Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania a jej regionálnych informačných centier, ktoré za určitých podmienok poskytujú poradenské služby malým a stredným podnikateľom.
E. Psychologické faktory
Podnikateľov v cestovnom ruchu v rámci EÚ odrádza od rozbehnutia biznisu najmä možnosť bankrotu a riziko straty majetku, resp. domova. Slováci majú väčší strach z nepravidelného, resp. negarantovaného príjmu a malej istoty pracovného miesta pri podnikaní, v porovnaní s priemerným obyvateľom EÚ.[3]
F. Neochota spolupracovať, individualita
Spoločným nešvárom podnikateľskej sféry v odvetví cestovného ruchu je zanedbávanie spoločnej propagácie regiónu ako turistickej destinácie. Vyžaduje si ochotu prevádzkarov lyžiarskych stredísk spolupracovať s ostatnými podnikateľmi, a tá je na Slovensku chronicky nedostatočná. Pritom by aktívny prístup spolupráci medzi strediskami a ubytovacími zariadeniami mohol aspoň čiastočne vyriešiť problém sezónnosti lyžiarskych stredísk (uvoľnené kapacity hotelov môžu byť využité pre potreby kúpeľníctva alebo kongresovej turistiky).
CsD consulting pre MDVRR SR, 2015; zverejnené so súhlasom MDV SR
04.02.2017