Výnimočná lanovka neďaleko Valaskej prežíva vďaka nadšencom

Takmer šesťstometrová lanovka má veľmi zaujímavú konštrukciu. Ide o navijakový systém nekonečného lana, ktorý bol pôvodne určený pre námorné lode. Stĺpy, tzv. portálové podpery, sa osvedčili pri starých lyžiarskych vlekoch. Podľa aktivistu Jána Palinského, ktorý sa zaoberá podobnými technickými pamiatkami, mohli na ňu lyžiari nastupovať aj vystupovať s nasadenými lyžami, čo bolo dovtedy na Slovensku nevídané. Lanovky na Chopku či vo Vrátnej mali v tých časoch len bočné uchytenie sedačiek.

„O jej postavenie sa pričinili prevažne zamestnanci Strojárne Piesok a Švermových železiarní v Podbrezovej, z ktorých viacerí boli aktívnymi členmi Telovýchovnej jednoty Piesok a boli milovníkmi bieleho športu. Otcom myšlienky postaviť na Chvatimechu ,výťah‘ ako vtedy budúcu lanovku nazývali, bol vtedajší šéfkonštruktér strojární v Piesku Gabriel Ťatliak. Určitým impulzom pre jej výstavbu boli aj majstrovstvá Slovenska v zjazdovom lyžovaní, ktoré sa konali v roku 1953,“ spomína Palinský.

V tom istom roku sa začala aj unikátna lanová dráha stavať. Betón na základy staníc sa miešal ručne, neskôr stavebníkom pomáhala provizórna nákladná lanovka. Trištvrtetonové vratné koleso k vrcholovej stanici vynášali dvadsiati brigádnici ručne na troch rovnobežných tyčiach. Po roku 1989 začalo toto lyžiarske stredisko postupne upadať, nedokázalo konkurovať strediskám v okolí, akými boli napríklad Mýto pod Ďumbierom či Tále. V roku 1996 neurobili na sedačkovej lanovke revíziu a odvtedy nemôže slúžiť verejnosti. Skončila by v šrote

Lanovka na Chvatimechu patrí obci Valaská, no podľa miestneho starostu Juraja Uhrina je v katastri obce Hronec a stojí na súkromnom pozemku. Obec ju prenajala v roku 2003 na dobu neurčitú prevádzkovateľom chaty Bernardín, ktorá stojí v jej blízkosti. Roky sa o chatu a aj lanovku staral chatár Robo Hauer, v súčasnosti chatu aj lanovku prevádzkuje Boris Hlaváč.

Unikátu, ktorý nemá široko-ďaleko obdobu, hrozil po roku 2000 úplný koniec, no za jej záchranu sa postavili ľudia z Medzinárodného múzea horských dopravných zariadení v Berlíne, ktorí sa na ňu boli pozrieť v roku 2006 a vystavili jej certifikát jedinečnosti s tým, že táto technická pamiatka nesmie byť zlikvidovaná.

Súčasný chatár Hlaváč vysvetľuje, prečo nemôže slúžiť na prepravu osôb. „Lanovka nemá platnú revíziu po tom, čo sa zmenili technické normy. Jej prispôsobenie dnešným revíznym a technickým podmienkam by znamenalo, že by ju bolo potrebné úplne prestavať, čo by bolo nákladnejšie ako postavenie novej lanovky,“ zdôrazňuje.

Náklady na to nemá prevádzkovateľ a ani vlastník. Nad možnosťou jej kúpy a sprevádzkovania neuvažuje podľa slov zástupkyne riaditeľa úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Michaely Piliarovej ani ich úrad, hoci vzácny unikát sa nachádza v lokalite, ktorú spravuje.

Hlaváč však podotýka, že lanovka je stále prevádzkyschopná. „Využívame ju iba na prepravu tovaru, keďže je v stave zrušenej lanovky pre verejnosť. Aj tovar ňou prepravujeme iba občas, väčšinou ho na chatu dovážame autom. Lanovku však priebežne opravujeme a udržujeme a robíme na nej revízne jazdy. Aby bola prevádzkyschopná. Ak by sme to nerobili, hrozilo by jej zhrdzavenie a možno aj rozkradnutie jednotlivých častí, teda jej úplný koniec,“ podčiarkol chatár.

Poslednou väčšou úpravou prešiel tento skvost na jar tohto roku, keď jej prevádzkovateľ opravoval klapky na stĺpoch, kde boli vybité ložiská. Tiež dal opraviť jej elektrickú časť vrátane ovládacieho panela. Bude turistickou atrakciou?

Aký bude osud lanovky v ďalších rokoch, jej prevádzkovateľ netuší. Momentálne je jedinou a poslednou prevádzkyschopnou jednosedačkovou lanovkou na Slovensku. Podobná bola v Dedinkách, no tá je už odstavená nadobro. Hlaváč si vie predstaviť, že by plnila účel ako lanovka na bratislavskom Kamzíku. Podľa neho by mala veľký význam pre rozvoj turistického ruchu v regióne. To by však do nej musel niekto investovať nemálo peňazí.

„V jej blízkosti je veľmi navštevovaná Čiernohronská železnica, ktorá má zastávku aj vo Chvatimechu na mieste, ktoré je chôdzou len desať minút vzdialené od našej lanovky. Tieto atrakcie by mohli byť prepojené. V blízkosti je aj biatlonový areál v Osrblí, Dobročský prales, neďaleko sú Nízke Tatry či Lesnícky skanzen Vydrovo,“ konštatuje. Na svahoch Chvatimechu sú aj výborné podmienky pre paraglajding, takže lanovku by mohli využívať aj vyznávači tohto športu.

Zatiaľ je však jej budúce využitie nejasné. Na jej obnovu nie sú peniaze a ak nebudú ľudia ako Hlaváč a ďalší, nebude priestor ani na jej údržbu. To by prakticky znamenalo jej koniec.

Článok bol prevzatý z denníka PRAVDA so súhlasom šéfredaktorky. Ďalšie rozširovanie nie je povolené.

Denník Pravda
18.12.2017