Vlastníci strediska chcú ďalšiu sedačku a nové svahy
18.02.2004, TREND / Gabriel Beer a Jana Janků
Populárne východoslovenské lyžiarske
stredisko Plejsy pri Krompachoch už okúsilo chuť konkurzu. Firma, ktorá stála
na začiatku – Plejsy, a.s., Krompachy – skončila v konkurze v marci 1999.
Nová akciová spoločnosť Ski
Plejsy, a.s., Košice, ktorá držala prevádzku v lyžiarskom stredisku ďalej,
vznikla už koncom roka 1996 a stihla vystriedať niekoľko majiteľov.
Prológ - úver
Prvé veľké úpravy začal pri Krompachoch robiť
košický podnikateľ Matej Pampúrik. No úvery, ktoré si
na rozvoj strediska vzala spoločnosť Plejsy z Investičnej a rozvojovej banky,
firma nestíhala splácať.
Nepomohol ani príchod zvučných mien do orgánov
spoločnosti – niekdajšieho vplyvného muža v IRB Juraja Zvolenského či bossa VSŽ
Jána Smereka. Napriek základnému imaniu 418 miliónov
korún firma v marci 1999 definitívne skončila.
Keď banka siahla na spoločnosť a vzala si
niektoré aktíva, vytvorila sa na dostavbu strediska nová spoločnosť,
Ski Plejsy, a.s., Košice.
Peniaze do firmy vložili Slovenská
poisťovňa a investičný fond Ferrofond, a.s., Košice,
ktorý kontrolovali niekdajší majitelia VSŽ Košice. Podiel dostal aj zakladateľ
M. Pampúrik, ktorý napriek investičnému prehriatiu držal
v rukách strategické pozemky.
V rukách Marady
Nová firma prešla niekoľkými rukami a skončila v
minulom roku v spoločnosti Marada Holding, a.s.,
Košice. Jej dvaja spoločníci Roman Mitruk a Milan
Ház, ktorí na Plejsoch už kontrolovali celú minulú zimnú
sezónu, pozbierali viacero vecí z pozostalosti VSŽ.
Medzi nimi aj cestovnú kanceláriu Ferrotour. Ako tvrdia, všetko korektne získavali až po roku
1998.
Takmer 44 percent akcií im v novembri 2002
predala Slovenská poisťovňa a rovnakú časť aj spoločnosť Eurocapital,
kontrolovaná skupinami Istrokapitál a J&T, ktoré
sa dostali k tomu, čo zostalo z pôvodného Ferrofondu.
Kúpiť museli aj niektoré strategické pozemky.
Tie si držali ľudia zo začiatku podnikania na
Plejsoch a hrozili komplikáciami pri ďalšom podnikaní. Za koľko sa dá kúpiť
známe lyžiarske stredisko v problémoch, však nechce uviesť žiadna zo
spoločností, ktoré sa na transakcii zúčastnili.
Veľké oči
Noví majitelia okrem lyžiarskeho strediska so
sedačkou, siedmimi vlekmi a nahrubo rozostavaného hotela „dostali“ aj 54 mil.
Sk – stratu z minulých období. „Kúpili sme si akurát vstupenku na ďalšie
investovanie,“ tvrdí M. Ház a pripomína, že zlá
finančná situácia vznikla kvôli neadresným bývalým vlastníkom, ako bola
napríklad Slovenská poisťovňa.
Napriek tomu, že na Plejsy pod tichým patronátom
VSŽ natieklo veľa peňazí, nebol tu vlastník, ktorý by dozeral na využitie
svojich peňazí. Poisťovňa ani pretransformovaný investičný fond veci
neustrážili. Dnešní majitelia pripúšťajú, že viac ako reálne prepočty v
začiatkoch pomáhala sila regionálnych politikov.
„Najlepší príklad je hotel. Na jeho stavbu bolo
vykázaných 210 miliónov korún. Za tieto peniaze by tu mali byť postavené dva
podobné hotely,“ hovorí M. Ház. Dnešní majitelia sa
chcú pozrieť na minulé účty a hľadať, kde sa peniaze podeli. Chcú sa pýtať
dodávateľov na stavbe hotela, kde sú veci, ktoré boli v minulosti vyfakturované
a chýbajú.
„Na začiatku boli veľké oči a zrejme
sa to tu investične »prepísklo«. Nebolo reálne
prerátané, ako vrátiť peniaze, ktoré sa na začiatku brali z banky,“ vracajú sa
do desaťročnej histórie noví majitelia.
„Nie sme sklamaní z toho, čo sme kúpili, akurát
trochu zaskočení náročnosťou budovania ďalších zariadení a prevádzkarní,“
hovorí M. Ház.
Nové svahy
V minulom roku spoločnosť na svahu vyzbierala 35
miliónov korún. „Všetky peniaze, ktoré sme za minulú sezónu utŕžili, sme
reinvestovali. Najmä do dostavby hotela,“ hovorí M. Ház.
Práve nedostatok ubytovania bol najväčšou slabinou Plejsov.
Dobré kopce poskytovali väčšine lyžiarov len
jednodňovú lyžovačku s nutnosťou neustále dochádzať do „zaspatých“ a málo
pôvabných Krompách. Minulý rok pribudol útulný 148-miestny hotel a vkusná
samoobslužná reštaurácia.
„Chceme ukončiť sezónu a pozrieť sa na ekonomiku.
Čo najskôr by sme chceli postaviť ďalšiu sedačku na novom pripravenom svahu.
Otvárame sa preto bankám a rozmýšľame, akou cestou zaistiť financovanie,“ tvrdí
M. Ház. Nová sedačka si totiž vyžiada minimálne 50
miliónov korún.
Plejsy však núkajú priestor aj na ďalšie zaujímavé
svahy. Ich výhodou je, že okolité lesy sa nenachádzajú v ochrannom pásme, a tak
je plánovanie výstavby podstatne jednoduchšie. Nové kopce akceptujú aj
predstavitelia FIS pre európske zjazdové disciplíny.
„Uvažujeme o posilnení vlastného kapitálu. Ideálne
by bolo, ak by fungoval kapitálový trh,“ hovorí M. Ház.
Aj keď obaja spolumajitelia tvrdia, že Plejsy berú ako dlhodobú investíciu,
nevylučujú, že ak by sa našiel investor, ktorý ponúkne slušnú prémiu, dokázali
by o predaji strediska uvažovať.
Do marketingu
Napriek tomu, že noví majitelia vyhlasujú, že ich
kopec nemá v regióne konkurenciu, po nástupe začali investovať do marketingu.
Stiahnuť chcú hlavne blízke regióny Poľska, Ukrajiny a Maďarska. Jednodňové
lyžiarske stredisko by sa malo zmeniť aj neskorším dobudovaním relaxačného
centra.
„Dnes začínajú byť lyžiarske strediská najmä o
marketingu,“ tvrdí R. Mitruk. Niekedy sa spoliehali
iba na náhodných lyžiarov. V súčasnosti pracuje na marketingu firmy päť ľudí.
Vybudovali internetovú stránku, ktorá núka šancu kúpiť si s predstihom
celodenný lístok za 99 korún. „Je pre nás výhodnejšie lacnejšie predať lístky s
predstihom, ako keby mali chodiť prázdne vleky,“ tvrdí R. Mitruk.
Foto – Milan Illík
