V ten deň sa horami váľali hmly a vytrvalo pršalo. Na prvej jazde sme mali naozaj vysokohorský pocit. Od stožiara po stožiar nebolo zavše vidno. A tak sme si v zadumaní s vďakou spomenuli aj na tých, ktorí boli iniciátormi tejto lanovky, na lyžiarsky oddiel TJ Lokomotíva Bratislava, menovite na súdruhov Stanku, Koledu a Malinu. Letno oblečení sme teda poriadne premrzli. Ale v srdciach sme mali hrejivý pocit, že sme v cestovnom ruchu zasa pokročili dopredu aj v Bratislave, v Malých Karpatoch. A možno sme dali podnet (alebo bol to už prvý čin?) na postupné budovanie rekreačneho areálu Bratislava - Železná Studnička – Kamzík. Kiežby to bola pravda!
Sedačková lanovka patrí Javorine, podniku zariadení cest. ruchu. Spája údolnú stanicu, ktorá je niekoľko sto metrov za Železnou Studničkou, s vrcholovou stanicou na Kamzíku, neďaleko Koliby Expo, v dĺžke 976 metrov. Výškový rozdiel medzi stanicami je 184,2 m. Cez 18 stožiarov na 54 dvojsedadlách prepraví lanovka za hodinu 450 osôb.
Zdá sa to veľa? Využije sa lanovka v tomto horstve? Prvé skúsenosti ukazujú, že áno. Do 17. septembra 1972, teda čosi viac, ako dva mesiace, prepravili už 20 000 návštevníkov. Pravda, väčšinou iba v sobotu a nedeľu. A to je sľubný začiatok.
Lanovka je v prevádzke denne. V zimnom období ju čaká ďalší krst. Hádam bude zima dobrá. Lyžiarov chcú v zime prepravovať s lyžami na nohách. Na miesta nástupu a výstupu navozia sneh, pretože nástupištia sú kryté. Veríme, že sa to podarí. Veď o lyžiarske terény na Kamzíku nie je núdza. A keďže aj ostatné vleky na Kamzíku prevzala do správy Javorina, je tu garancia, že aj nová sedačka vhodne zapadne do komplexu prepravných zariadení pre lyžiarov.
Vo výstavbe zostáva ešte údolná stanica, kde sa buduje reštaurácia s dvoma letnými terasami. Objekty budú v prevádzke v lete budúceho roku.
Nuž teda šťastnú cestu – nová sedačka. Buď prvým sľúbným počinom výstavby tohto obľúbeného výletného miesta Bratislavčanov!
Krásy Slovenska 1972