Prakticky päťdesiat rokov od stavby prvej nákladnej lanovky pre kaolínové bane v Kadani (r. 1926), až do zavedenia licenčnej výroby v TPMP Kežmarok, bola jediným výrobcom lanových dráh v bývalom Československu strojáreň František Wiesner v Chrudimi. Po znárodnení, v roku 1946, dostala meno TRANSPORTA, n.p. Chrudim.
Druh
Visutá osobná sedačková jednolanová, s neodpojiteľnými vozňami
Tento druh lanoviek, so sedačkami pevne uchytenými na dopravnom lane, s nastupovaním a vystupovaním počas jazdy, je dnes najrozšírenejším na svete. Vznikol nepochybne koncom 30. rokov pod rukami chrudimských technikov a montérov. Prvú sedačkovú lanovku v Európe a pravdepodobne i prvú s licenciu na dopravu osôb vôbec, sprevádzkovali r. 1940, v Beskydách pri Frenštáte pod Radhoštem, na Pustevny. Podnet prišiel z Kanady. Historku o tom uvádza Ing. Richter. Lesní robotníci, aby si uľahčili výstup na pracovisko, používali improvizované sedačky, zavesené na lanovku zvážajúcu drevo v horskom teréne. Fotografie tejto lanovky sa dostali do rúk technikom firmy Wiesner, ktorí potom postavili jednoduchú, osobnú lanovku na turistické a lyžiarske účely.
Ďalší rozvoj tejto myšlienky v Čechách na škodu prerušila 2. svetová vojna. Po vojne, koncom 40. rokov, vyrobili v Transporte sériu lanoviek s dvojmiestnymi odpojiteľnými sedačkami v licencii švajčiarskej firmy Von Roll (Snežka, Chopok, Vrátna, Bohosudov u Teplíc). Samozrejme, postavili aj ďalšie „svoje“ lanovky s neodpojiteľnými sedačkami (Špindlerov Mlyn, Javorový vrch, Skalnaté Pleso).
Stavba
1967 - 1970, do užívania lanovku uviedli v decembri 1970
Rozsahu stavby neprospieval neprimerane dlhý čas realizácie technického súboru lanoviek (poznáme aj dlhší, ako v tomto prípade) a oddiaľovanie pripravenosti stavebných objektov na montáž strojného zariadenia. V niekoľkých prípadoch dokonca montáž výrobného zariadenia ani nerealizovali. Budovy „nabaľované“ investíciami často spotrebovali až 80 % pridelených investičných prostriedkov – azda preto, že boli „prideľované“. To spôsobilo úplný nezáujem vedenia výrobného podniku o rozvoj lanovkárskeho odboru. Napriek entuziazmu a osobným obetiam niektorých pracovníkov nastala stagnácia s jej logickým dôsledkom, úpadkom technickej úrovne produkcie lanoviek v n. p. Transporta. Riadením – nie osudu – ale vedenia podniku, znárodnený pôvodca prvej sedačkovej lanovky v Európe po jej dožití nebol schopný lanovku nahradiť zariadením na primeranej technickej úrovni. O zachovaní historicko – technického unikátu ani nehovoriac. Televízny štáb ostravskej relácie „Za svedkami minulosti“ tento unikát nestačil zachytiť skôr, ako sa dostal do šrotu.
Rekonštrukcia
1986 zabezpečovací systém, 1987 - 1988 stanice a trať
Lanová dráha Dedinky – Geravy patí do výrobnej série asi 30 typovo zhodných sedačkových lanoviek. Lanovky spred 34 rokov majú spoločné prednosti i nedostatky. Chybu zistenú na jednej z nich s istotou nájdeme aj na ostatných. Prvé rekonštruovali zabezpečovacie zariadenia:
- obyčajné silové relátka v okruhu hlavnej brzdy nahradili relátkami vyššej triedy bezpečnosti s pravidelnou laboratórnou kontrolou,
- koncové vypínače ako čidlá na kontrolu polohy dopravného lana na podperách nahradili krehkými tyčkami, ktoré zlomí dopravné lano pri zosune z kladkovej batérie a nemusí nastať až sekundárny efekt, t.j. preklopenie batérie. Systém označený AJH 77 navrhol lanovkársky tím z VÚD Žilina: Adámek, Jakubovský, Hynek r. 1977. Pri rekonštrukcii trate v r. 1988 systém AJH 77 výrobca vymenil za zariadenie vlastnej konštrukcie.
Miesto
Slovenský raj - juh, okres Rožňava
Zdôraznili sme už, že sedačkové lanovky sú určené predovšetkým na športové účely. Výhodne ich umiestňujeme do terénov turisticky, najmä však lyžiarsky zaujímavých. Ak lanovka vedie na štart peknej zjazdovky, používajú ju lyžiari opakovane a netreba mať obavu o klientelu. (Pre porovnanie – rozdiel v tržbách na lanovke Štrbské Pleso – Solisko s lanovkou Nitra – Zobor, lanovku v Bratislave Železná studnička – Kamzík ani netreba spomínať). Zimné kritérium spĺňa lanovka na Geravy iba čiastočne. Konfigurácia terénu nedovoľuje postaviť paralelnú lyžiarsku zjazdovú trať, v lete sa však turistom z lanovky ponúka neobyčajne pekný pohľad na meniacu sa panorámu.
Geodetické údaje
šikmá dĺžka 1951 m, vodorovná dĺžka 1889 m, prevýšenie 221 m, priemerný sklon 6°41'
Údaje o priemernom sklone sú skresľujúce. Trasa LD sa dvakrát výškovo lomí. Na prvom výškovom bode zlomu zdola, t.j. na strane vodnej nádrže, spočiatku dochádzalo aj ku kolízii sedačiek s terénom. Geodetickou zvláštnosťou trasy je poloha hornej stanice, ktorá leží na spôsob údolnej stanice nižšie, ako priľahlá trať lanovky.
Tím projektantov v Transporte Chrudim mal k dispozícii výkonový rad poháňacej skupiny, t.j. trojfázový regulačný komutátorový elektromotor na sieťové napäťie napájaný do statora, k nemu prislúchajúci otáčavý, alebo kladičkový transformátor a stabilizátor otáčok, ktorý vyprojektovali a vyrobili v n.p. MEZ Vsetín. Pohon možno regulovať len v jednom zmysle otáčania, čo trochu skomplikovalo spúšťanie spiatočného chodu lanovky. Prevádzkovú spoľahlivosť hlavného pohonu potvrdzuje fakt, že na základe výnimky (do normy ju „vpašoval“ jej spracovateľ a výrobca lanovky) s podmienkou použitia náhradného prúdového zdroja lanovka nemusí mať nezávislý núdzový pohon.
Ing. V. Ševcech
„Strieborné jubileum lanovky Dedinky – Geravy“
Spravodaj LaV 4/95