14.11.2019 DNES PREMÁVAJÚ V SR 3 LANOVKY Rezervácia ubytovania

Po 16 rokoch opäť zo Železnej studničky na Kolibu lanovkou
História lanovky v bratislavskom lesoparku, spájajúcej Železnú studničku s Kamzíkom, známejším pod názvom Koliba, je nepochybne veľmi zaujimavá. Lanovka bola do prevádzky odovzdaná 11.07.1972, no jej prevádzka bola v marci 1989 ukončená a odvtedy chátrala. Odvtedy sa vyskytlo mnoho snáh o jej rekonštrukciu, no pravidelne končili neúspechom. Až na tu jednu, na tú z 22. júna 2004. A práve dnes, 30.09.2005 sa lanovka po 16 rokoch slávnostne uviedla do oficiálnej prevádzky pre verejnosť. Je to deň, ktorým sa zavŕšila niekoľkoročná snaha o jej rekonštrukciu. Tento článok zachytáva celé obdobie rekonštrukcie, od začiatkov v júni 2004, kedy sa o rekonštrukcii opäť začalo uvažovať, až po termín jej uvedenia do oficiálnej prevádzky.

Toho "pamätného" 22. júna 2004 sa novomestská samospráva (keďže oblasť Kamzíka a Železnej studničky patrí pod mestskú časť Nové Mesto) opäť zaoberala možnosťou rekonštrukcie lanovky. Snahy o jej rekonštrukciu sa objavovali (aj z podnetu mestskej časti) už roky predtým, vždy však kvôli problémom skončili neúspechom. No táto sa zdala byť trochu reálnejšia, vždy tam ale bolo staré známe "čo ak...". No už o necelé 2 mesiace sa všetci mohli presvedčiť o opaku. Vyčistenie trate od drevín, ktoré lanovku v priebehu 15 rokov obrástli, to bol sľubný začiatok, pretože nikdy nedošlo ani len k tomu.

Začiatky rekonštrukcie
Hneď to lepšie vyzerá /foto: Andrej 10.08.2004/ Začiatkom prác v teréne bolo spomínané odstránenie náletových drevín na trase lanovky. Táto stihla za 15 rokov priam neuveriteľne zarásť. S odstraňovaním drevín sa začalo na začiatku augusta. 7. augusta bol presekaný úsek medzi hornou stanicou a podperou č. 14, v polke septembra bol priesek definitívne dokončený. nie je to lano nejak nízko? /foto: Andrej 29.08.2004/ Menšie úpravy sa robili ešte do decembra 2004 (odstraňovali sa niektoré stromy s väčším obvodom kmeňa, ktoré zasahovali do trate). Ani po dokončení prieseku síce nebolo 100 %-ne isté, či nakoniec lanovka jazdiť bude, rekonštrukcia sa však zdala čoraz reálnejšia. Z hľadiska budúcnosti lanovky bol asi najdôležitejší október 2004. 11. októbra 2004 zasadala komisia pre správu a podnikanie s majetkom mesta. Návrh na kúpu lanovky, pozemkov pod ňou a budov od spoločnosti Západoslovenský Zdroj komisia schválila. Na druhý deň zasadala komisia finančnej stratégie a návrh odporučila na ďalšie prerokovanie, ale stále nebolo nič stratené, pretože 13. októbra 2004 zasadala Mestská rada hlavného mesta SR Bratislavy. Tá po prerokovaní materiálu odporučila Mestskému zastupiteľstvu hlavného mesta SR Bratislavy schváliť kúpu týchto nehnuteľností. Bodku za schvaľovacími procesmi mal dať 28. október 2004, kedy sa malo o najbližšom osude bratislavskej lanovky definitívne rozhodnúť.
Konečné rozhodnutie
pohľad na trasu smerom dole /foto: Andrej 29.08.2004/ znelo takto: mesto sa rozhodlo od spoločnosti Západoslovenský Zdroj lanovku aj s pozemkami a priľahlými budovami odkúpiť za cenu 19,5 mil. Sk. Tým už bolo 100%-ne isté, že bratislavská lanovka sa v roku 2005 opäť ukáže v celej svojej kráse. Prebehli aj jednania o stavbe novej trafostanice pre lanovku. Do zimy boli demontované sedačky, kladky z podpier a samozrejme dopravné lano (viď ďalej). To sa zakúpilo úplne nové, pretože využitie starého samozrejme nebolo možné. Vyskytol sa ešte jeden problém - lanovka sa mala rekonštruovať v súlade s myšlienkou "Aby vyzerala tak, ako kedysi", no jej výrobca, chrudimská Transporta dnes už bohužiaľ neexistuje. Preto bolo potrebné nájsť nejakú jej nástupníckou organizáciu, ktorá sa aj nakoniec našla. Ale pokračujme pekne postupne...

sedačky pri podpere č. 15 - demontáž dopravného lana a sedačiek /foto: Andrej 04.12.2004/ V novembri - presnejšie v polke novembra - prebehlo vyčistenie interiéru hornej stanice a začalo rozoberanie jednotlivých betónových kociek napínacieho závažia. S prácami sa začalo v decembri. Už 4. decembra bolo lano narezané na kusy, zhodené zo všetkých traťových podpier na zem a prebiehala demontáž sedačiek z lana. podpera č. 18 a pod ňou jej kladky /foto: Andrej 15.01.2005/ Na druhý deň sa sedačky s lanom nachádzali na zemi už iba od podpery č. 13 nižšie. Demontáž sa dokončila v priebehu niekoľkých nasledujúch dní. 15. januára 2005 sa začala demontáž kladiek. aj podpera č. 13 ostala bez lana /foto: Andrej 11.12.2004/ Tá bola ukončená 18. januára 2005 o 16.00 hod. pri údolnej stanici. Rámy kladiek sa z podpier odskrutkovali a potom jednoducho zhodili z podpery. Súčasne prebehlo aj odstránenie napínacieho lana z hornej stanice. Demontáž prebiehala veľmi rýchlo, aby sa stihla ešte v relatívne priaznivom počasí (predsa sa horšie pracuje v snehu a pri teplote -5°C). Ako sa neskôr ukázalo, toto rozhodnutie bolo veľmi rozumné. Zimná sezóna 2004/2005 totiž bola jednou z najlepších za posledné roky. keby tu nebol ten trojuholník... /foto: Peťo z Lamača 18.01.2005/ Na Kolibe ani v Bratislave síce ešte do 21. januára 2005 súvislá snehová pokrývka nebola, no čo nastalo potom, to po predchádzajúcich chabých "bratislavských" zimách nemohol čakať nikto - sneh bol bez prestávky na Kolibe ešte aj v polovici marca. To sa samozrejme prejavilo aj pri rekonštrukcii lanovky, kedže ešte na začiatku marca bolo pod lanovkou okolo 50 cm prachového snehu (a pod ním aj pôvodné kladky). Práce v týchto podmienkach teda neprichádzali do úvahy. Napriek tomu sa na konci februára začalo rozoberanie kladiek napínacieho systému v hornej stanici. ako nákladná lanovka /foto: Peťo z Lamača 17.01.2005/Ďalšie práce boli pozastavené až konca marca. Sedačky prešli počas zimy rekonštrukciou. Z pôvodného počtu 54 sa 46 sedačiek zrepasovalo a 8 sedačiek sa muselo dať nanovo vyrobiť. V bežnej prevádzke sa ich používa 47.

Sneh sa roztopil v druhej polovici marca a tak prebehla demontáž oboch lanových kotúčov - poháňacieho aj vratného - z hornej a dolnej stanice. Prebehlo aj vyčistenie všetkých miestností v budove dolnej stanice. vrcholová stanica bez steny /foto: Andrej 29.03.2005/Na konci marca došlo k zbúraniu zadnej steny hornej stanice (pri napínacom závaží), ktorá bola v dezolátnom stave. Stále sa však len rozoberalo a demontovalo, no na okamih montáže nových dielov a opráv si ešte bolo treba chvíľku počkať...

A konečne montáž nových súčastí
Prišiel začiatok apríla a s ním aj ten dlho očakávaný okamih - začiatok rekonštrukcie. Prvé rekonštrukčné práce sa začali na vrcholovej stanici Koliba. Pôvodná strecha bola zaizolovaná a jej náter bol obnovený pôvodnou farbou - červenou. Boli vymenené plechy pod strechou stanice. Okrem prác na hornej stanici sa od hornej stanice začal výkop káblovej ryhy na trase lanovky. Tá vedie pod vratnou vetvou LD, medzi podperami č. 8 a č. 7 však prejde pod ťažnú vetvu. Široká je cca 40 cm a dosahuje hĺbku približne 70 cm. Už tento deň bola vykopaná až po úsek medzi podperami č. 15 a č. 16. novučká trafostanica pre lanovku /foto: Peťo z Lamača 07.04.2005/ V stredu 6. apríla 2005 bola dokončená už po podperu č. 8, kde je vybudovaná trafostanica, odtiaľ sa v kopaní pokračovalo do údolnej stanice. Po dokončení výkopu sa do ryhy uložili jednotlivé vodiče, potom sa jama opätovne zasypala. V hornej stanici bola zapojená elektrorozvodňa. Medzitým prebiehali na budove hornej stanice rôzne stavebné úpravy - oprava poškodeného muriva, oprava strechy, náter staničných konštrukcií, oprava pokladničných búdok, apod. Na "skúšku" sa natrela základovou farbou posledná podpera - č. 18 a staničná konštrukcia. V polovici mája prebehli prvé práce na podperách - na každú podperu sa osadili lávky pre údržbu. A tie sú vlastne jedinou výraznejšie viditeľnou zmenou oproti pôvodnému stavu.

Všetky lávky boli 15. mája namontované. Po privezení vratného kolesa do hornej stanice bola opäť vybudovaná jej zadná stena (pri pohľade prichádzajúcej sedačky).

Aký otec, taký syn (pred 33 rokmi možno aj jeho otec takto stál nad poháňacím kolesom) /foto: Peťo z Lamača 20.05.2005/ Po montáži lávok prišli na rad kladky. Ich montáž začala 21. mája 2005 na podpere č. 18. Ešte v ten deň boli dokončené aj podpery č. 17 a č. 16. Na druhý deň sa rozviezli kladky po celej trase lanovky a prednostne sa namontovali kladkové batérie so 6 kladkami (okrem už osadenej podpery č. 18 a č. 16 to sú ďalej č. 12, 9, 7 a 1). Okrem podpery č. 7 tak boli namontované všetky "šesťkladky". (Okrem týchto podpier má lanovka ešte podpery so štyrmi kladkami, ktorých je väčšina.) podpery, tešte sa, už ideme! /foto: Peťo z Lamača 20.05.2005/ Do piatka 27. mája boli dokončené podpery č. 18, 17, 16, 15, 14, 13, 12, 9, 7, 2 a 1. /foto: Peťo z Lamača 23.05.2005/ Popri týchto prácach sa v oboch staniciach uviedli do skúšobnej prevádzky elektrorozvodne. V údolnej stanici bol osadený náhradný prúdový zdroj, dieselagregát, a základ podpery č. 1, ktorý stojí v jame v ploche nástupiska, sa po rokoch opäť zakryl plechmi. (Práve táto časť tejto podpery bola asi najhrdzavejšou na lanovke vôbec, pretože v tejto priehlbine sa hromadila voda). Od 28. mája prebiehali ďalšie práce na budove vrcholovej stanice Koliba - pokladničné búdky a novovybudovaná už spomínaná zadná stena boi omietnuté, búdky dostali aj mreže.

usádzanie prevodovky /foto: Peťo z Lamača 02.06.2005/ 2. júna sa v údolnej stanici zodvihol a ukotvil poháňací lanáč, nasledovaný ukotvením prevodovky a poháňacieho elektromotora. Ako prevodovka sa použila pôvodná, ktorá už na lanovke slúžila, vyrobená v roku 1969 Transportou, bola však pochopiteľne opravená a prešla kontrolou. Poháňací elektromotor dodala firma Siemens.

napínacie kladky treba tiež premiestniť /foto: Andrej 03.06.2005/ V piatok 3. júna sa vo vrcholovej stanici pomocou žeriavu zodvihlo vratné koleso s priemerom 4000 mm a ukotvilo sa na staničnú konštrukciu. Prebiehalo aj dokončovanie napínacieho systému lanovky. Počas víkendu 4. - 5. júna 2005 sa napriek nestálemu počasiu pokračovalo s umiestňovaním kladiek na traťové podpery. Na budove stanice Koliba zároveň prebiehali ďalšie stavebné práce.

Montáž lana
detail vodiacich kladiek pri ťahaní lana traktorom smerom k hornej stanici /foto: Peťo z Lamača 09.06.2005/ Dokončila sa montáž kladiek na jednotlivé podpery a po nej bolo potrebné natiahnuť lano, keďže v staniciach aj na trase už boli kladky (a lanové kotúče) na vedenie lana prichystané. Cievka s dopravným lanom bola privezená 7. júna. Na druhý deň traktor začal z údolnej stanice ťahať jeden koniec lana smerom k hornej stanici, neskôr sa lano natiahlo aj smerom k stanici dolnej. Lano bolo umiestnené do drážok oboch lanáčov, pričom jeho konce boli dočasne spojené spojkami. Od hornej stanice začalo usádzanie zatiaľ nespleteného a nenapnutého dopravného lana na kladky jednotlivých podpier. zdvíhanie lana /foto: Andrej 11.06.2005/ Práce začali 11. júna ráno a do 12. júna bolo lano uložené na kladkách podpier č. 18 - č. 1, na podperách 2, 3, 4 a 5 iba na ťažnej vetve, pretože medzi podperami 2 a 3 sa v nedeľu 12. júna splietalo dopravné lano. /foto: Peťo z Lamača 12.06.2005/ Splietanie začalo o 15.00 h a bolo ukončené o 20.00 h. Odvtedy je z lana nekonečný okruh. Dopravné aj napínacie lano dodala firma ŽDB Bohumín, závod Lanárna. Priemery lán ostali pôvodné - dopravné lano 28 mm, napínacie lano 20 mm. Bolo dodaných 2000 m dopravného a 300 m napínacieho lana.

zapájanie elektroinštalácie pre podperu č. 16 /foto: Peťo z Lamača 16.06.2005/ Nasledujúci týždeň opäť prebiehali stavebné práce v staniciach, v hornej stanici sa namontovalo osvetlenie, dokončovali sa nátery a v údolnej stanici sa dokončovali interiéry. Popri týchto prácach sa na každej podpere zapájali rozvodné skrinky. 18. júna sa vo vrcholovej stanici dokončilo osvetlenie, popritom sa kocky ukladali na napínaciu klietku. Koncom júna sa na kladkové batérie namontovali maznice. 26. júna sa dokončilo uloženie lana na kladky všetkých podpier. 27. júna sa na podpery osadili držiaky signalizačných čipov systému kontroly polohy lana. montáž novej elektroinštalácie na tlačnej podpere č. 15 /foto: Peťo z Lamača 16.06.2005/ 29. júna sa motor spojil s prevodovkou a na začiatku júla sa v oboch staniciach dokončovala elektroinštalácia. Skúšobná prevádzka mala začať 9. júla, no kvôli zlému počasiu a iným okolnostiam sa termín dodržať nepodarilo. 13. júla 2005 sa snímače kontroly polohy lana primontovali na kladkové batérie a v dolnej stanici prebiehala montáž hlavného brzdného systému - Kataraktu. Vo štvrtok 14. júla sa hlavný rozvádzač v údolnej stanici umiestnil do elektrorozvodne. Lanovka sa mala prvýkrát spustiť už v piatok 15. júla, no porucha na meniči začiatok opäť odložila. ešte posledné zmeranie a bude hotovo/foto: Peťo z Lamača 18.07.2005/ Po jeho oprave sa tak lanovka prvýkrát po 16 rokoch pohla 18. júla 2005 o 1 meter. Na druhý deň sa vo vrcholovej stanici naplo lano a už pomocou hlavného motora sa pohlo o 50 metrov. Nasledujúce dni sa otáčalo iba prázdne dopravné lano. Popri skúške systémov lanovky sa natierali podpery v pôvodnej farebnej kombinácii - podpera strieborná, jej rebrík žltý.

... a už je na lane sedačka
je krátko pred 14:15h a montuje sa prvá sedačka/foto: Peťo z Lamača 28.07.2005/ Prvá sedačka bola na dopravné lano nainštalovaná 27. júla o 14:15 a o 14:30 sa prvýkrát po 16 rokoch vydala na trať. Najnižšou jazdnou rýchlosťou sa cez dolnú stanicu vrátila späť do hornej stanice za 100 minút. Ďalej sa lanovka otáčala s 1 sedačkou na lane. V hornej stanici prebiehala príprava ďalších sedačiek - montáž striešok, sedadiel a operadiel na ich oceľové konštrukcie. historické foto 14:30h. a prvá sedačka sa vydáva na 1x trať /foto: Peťo z Lamača 28.07.2005/ Striešky, sedadlá a operadlá boli dodané v modrej farbe a od pôvodných sú úplne na nerozoznanie, rovnako je to aj so sedačkami samotnými. Po skúškach s 1 sedačkou sa 2. augusta umiestnilo na dopravné lano ďalších 6 sedačiek.

Ten istý týždeň sa postupne na lano osadili sedačky do plného počtu. Záťažová skúška prebiehala vo štvrtok 5. a v piatok 6. augusta. Na každú sedačku boli položené 2 pivové sudy naplnené vodou, každý s hmotnosťou 65 kg. Vo štvrtok 11. augusta sa dokončila montáž reflektorov na vybrané podpery lanovky a v piatok 12. augusta sa dokončil kamerový systém. 19. augusta sa vykonala skúška lanovky. Nakoniec štatutárny zástupca EKO-podniku VPS ako prevádzkovateľa lanovky Viliam Žákovič prevzal 28. septembra licenciu na prevádzku lanovky. Dva dni predtým bolo vydané "Rozhodnutie o spôosobilosti prevádzkovať lanovú dráhu a dopravu na lanovej dráhe Železná studnička - Kamzík". nádherne zrekonštruovaná lanovka - podpery číslo 13 a 12 a sedačky - už sú na lane všetky /foto: Andrej 06.08.2005/

Slávnostné otvorenie lanovky
/foto: Peťo z Lamača 30.09.2005/ Termín zahájenia prevádzky pre verejnosť bol spojený s niekoľkými odkladmi, boli to však termíny, ktoré nikdy neboli oficiálne potvrdené, najprv sa predpokladal 15. júl, neskôr 1. august, potom 22. august, 26. august až sa nakoniec lanovka spustila do prevádzky 30. septembra 2005 o 10:30 hod. v hornej stanici, podobne, ako tomu bolo v roku 1972. Pásku v novomestských farbách prestrihol starosta Nového Mesta Richard Frimmel niečo po 10.30, okrem neho sa na slávnostnom otvorení zúčastnili aj námestník primátora pre dopravu Karol Kolada, starosta Petržalky Vladimír Bajan či predseda Bratislavského samosprávneho kraja Ľubo Roman. Samozrejme nechýbali ani reportéri televízií, novín a rádií, a za všetkých môžme spomenúť aspoň televízie STV, TA3, TV Nové Mesto, rádiá Expres, Twist a z tlačených periodík napríklad Pravdu či Večerník. Starosta Nového Mesta Richard Frimmel práve prestriháva pásku /foto: Peťo z Lamača 30.09.2005/ Na bezpečnosť akcie dohliadali mestskí policajti. Po prestrihnutí pásky pozvaní využili možnosť zviezť sa ako prví po 15 rokoch na vynovenej lanovke. Mne osobne sa jazda veľmi páčila, z lanovky je nádherný výhľad na Malé Karpaty a verím, že sa stane významnou bratislavskou atrakciou. Počasie otvoreniu veľmi neprialo, veľmi sa podobalo na to pri otvorení lanovky v roku 1972, iba hmla "chýbala". Vystriedali sa takmer všetky druhy počasia - chvíľami svietilo slniečko, chvíľami bolo zamračené a Kolibu neobišli ani dažďové prehánky. /foto: Andrej 30.09.2005/ Nastala dokonca aj situácia, kedy v okolí hornej stanice svietilo slnko a pri dolnej stanici pršalo. Napriek nepriazni počasia sa však spustenie lanovky podarilo na výbornú.

Celkové náklady na rekonštrukciu lanovky dosiahli 32 349 039 Sk. Rekonštrukcia nebola vždy taká jednoduchá, ako by sa mohlo zdať, veľa komponentov sa muselo vyrábať na mieru tak, aby sa nové technológie dokázali zladiť so staršou konštrukciou, no dnes môžme vidieť, že sa to podarilo.

Technika lanovky
Sedačková lanovka zo Železnej studničky na Kolibu je dvojsedačková, s pravou ťažnou vetvou. Má dĺžku 981 m a prevýšenie 184 m. Maximálna dopravná rýchlosť je 2,0 m/s (touto rýchlosťou sa však štandardne jazdiť nebude, štandardná rýchlosť je 1,5 m/s). Návštevníkov prepravuje 47 sedačiek so strieškami (7 ďalších je náhradných) a okrem nich má lanovka k dispozícii 1 nákladnú plošinu, ktorá sa štandardne nachádza mimo lana v dolnej stanici. Na trase má vybudovaných 18 podpier z oceľových rúr, z ktorých sú 4 podpery tlačné (č. 1, 9, 14 a 15) - lano je na týchto vedené po spodnej strane drážok kladiek. Podpery č. 1 a č. 18 sa nachádzajú priamo v staniciach. Po hlavách podpier nie je vedený žiadny vodič, všetky sú zakopané v káblovej ryhe na trase lanovky. Trasa vedie lesným priesekom a bočný vietor tak prevádzku ovplyvňuje iba vo veľmi extrémnych prípadoch. Napínacie závažie je umiestnené vo vrcholovej stanici Koliba (420 m n.m.), má hmotnosť 13 548 kg, čo zodpovedá napínaciemu ťahu 135,48 kN, poháňacie zariadenie s hlavným elektromotorom, prevodovkou, hlavnou a prevádzkovou brdzou sú umiestnené na betónovom pevnom základe v údolnej stanici Železná studnička (236 m n.m.). K dispozícii je samozrejme aj náhradný prúdový zdroj - dieselagregát, ktorý pri výpadku elektrickej energie umožňuje poháňať lanovku núdzovou rýchlosťou 0,8 m/s. Lanovka je napájaná z 22 kV elektrického vedenia, ktoré ju križuje medzi podperami č. 8 a č. 9. Trafostanica je vybudovaná práve na terénnom výbežku medzi týmito podperami, odkiaľ sú vodiče vedené po trase až k údolnej stanici.

Strojné zariadenie lanovky rekonštruovala firma MH Engineering Slatiňany, nástupnícka organizácia Transporty Chrudim, ktorá lanovku na Kolibe, ako aj množstvo iných lanoviek v bývalom Československu, postavila. A práve lanovka v bratislavskom lesoparku bola posledná z troch dvojsedačkových lanoviek tohto systému, všetky ostatné boli lanovky jednosedačkové.

Lanovka bude v prevádzke celoročne, v letnom režime od mája do septembra a v zimnom režime od októbra do apríla. Táto lanovka tak vlastne získala ďalší unikát - je jedinou skutočne celoročne prevádzkovanou sedačkovou lanovkou na Slovensku.

Záverom treba lanovke popriať veľa spokojných návštevníkov, aby splnila svoj účel a hlavne, aby jazdila (minimálne) štvrťstoročie, čo by mala byť minimálna doba jej životnosti.

Tak šťastnú cestu, kolibská lanovka!

Rozhovor s náčelníkom lanovky Milanom Hanečkom
Rozhovor s Petrom Hejzlarom (MH Engineering) o rekonštrukcii lanovky
Stránka lanovky

Andrej Bisták - lanovky.sk


Rekonštrukcia lanovky Železná studnička - Kamzík v Bratislave
Andrej Bisták

Po "jubilejných" pätnástich rokoch bude tento rok opätovne sprevádzkovaná lanovka Železná studnička - Kamzík v Bratislave. Ako prebiehala jej rekonštrukcia, zavŕšená slávnostným uvedením do prevádzky, sa dozviete z našej série článkov.

 Bachledova dolina
 Banská Štiavnica
 Dedinky-Geravy
 Donovaly
 Drienica-Lysá
 Jasenská dolina
 Jasná/Chopok
 Jasná/Chopok juh
 Kojšovská hoľa
 Krahule
 Králiky
 Krompachy-Plejsy
 Krušetnica
 Kubínska hoľa
 Malá Lučivná
 Malinô Brdo
 Martinské hole
 Mýto p. Ďumbierom
 Oravice
 Oravská Lesná
 Oravský Podzámok
 Roháče-Spálená
 Skalka pri Kremnici
 Starý Smokovec
 Štrbské Pleso
 Tatranská Lomnica
 Valaská
 Valčianska dolina
 Veľká Rača
 Vitanová
 Vrátna
 Závažná Poruba
 Ždiar-Strachan
 Ždiar-Strednica
 Železná studnička
  
 Ankogel (AT)
 Białka Tatrzańska PL
 Kohútka (CZ)
 Mölltaler Gl. (AT)
 Nové Mesto p.Š. (HU)
 Stuhleck (AT)
 Szczyrk (PL)
 Zakopané (PL)
  
  
  Počasie (hzs.sk)
  Podmienky (hzs.sk)