Počas našej návštevy v pondelok 25. septembra prevládalo nádherné slnečné počasie a v celom stredisku vládla atmosféra príprav na zimnú sezónu. Nečudo, veď tá je už za dverami.
Ihneď po našom príchode nás privítal pán Ladislav Cisárik, vedúci strediska, aby nám porozprával o plánovaných novinkách, ale samozrejme hlavne o lanovej dráhe, ktorá tu bola uvedená do prevádzky iba nedávno.
Lanovka na Javorinu bola spustená do prevádzky 16. februára 2006. Jedná sa o obežnú neodpojiteľnú lanovku so štvormiestnymi sedačkami najmodernejšej technológie známej rakúskej lanovkárskej firmy Doppelmayr. Dolná stanica je stavebne pripravená aj na montáž nástupného pásu, no jeho inštalácia sa v blízkej budúcnosti neplánuje. Podľa slov p. Cisárika sa od spustenia prevádzky nevyskytli žiadne závažné problémy, ktoré by negatívne ovplyvnili prevádzku. Cestujúci si pochvaľovali aj vysoký komfort prepravy, v čom spočíva hlavná výhoda prepravy "vzduchom" a po zemi. Na sedačkách nebol použitý klasický materiál Icolan, ale sedadlá boli vybavené koženými poťahmi - všetko pre pohodlie cestujúcich. Moderne riešený velín údolnej stanice je vybavený riadiacou miestnosťou, miestnosťou záložného zdroja a priestormi pre obsluhu.
V uplynulej zimnej sezóne sa osvedčila koncepcia ponuky samostatných skipasov na využívanie len vlekov a len lanovky. Stredisko k tomuto kroku viedol dôvod, že niektoré skupiny lyžiarov majú z jazdy na lanovke najmä kvôli výške nad terénom obavy, a preto radšej volia prepravu na vlekoch. Takáto ponuka by preto mala byť zachovaná aj pre túto zimnú sezónu.
Stredisko, to však nie je len lanovka, ale aj priľahlé zjazdovky a hlavne zázemie pre lyžiarov. Podľa slov p. Cisárika už dnes lyžovanie nie je len o lyžovaní - ľudia si potrebujú oddýchnuť, najesť sa, apod. Z tohto dôvodu stredisko už dávnéjšie, v jednej z prvých etáp výstavby, pristúpilo ku stavbe reštaurácie, niekoľkých bufetov, sociálnych zariadení, požičovne športových potrieb, infocentra, apod., ktoré sa nachádzajú iba niekoľko metrov od dojazdu zjazdoviek. V letnej sezóne sú v prevádzke aj tenisové kurty a samozrejme sa nezabudlo ani na ubytovacie kapacity.
"Ešte v roku 2001 tu boli iba lesy a lúky," vraví pán Cisárik a dodáva, že všetko, čo tu dnes stojí, bolo vybudované za 5 rokov, čo sa zdá byť až neuveriteľne krátka doba. Stredisko sa vďaka tomu zaradilo medzi najrýchlejšia sa rozvíjajúce v regióne a predbehlo už aj niekoľko "tradičných" stredísk.
Aj napriek tomu plány do budúcna existujú, a nie je ich málo. V horizonte niekoľkých rokov sa ráta s výstavbou ďalšej lanovky s dĺžkou okolo 1 kilometra a ďalšej zjazdovky, rozšíriť by sa mali aj ubytovacie kapacity, ktorých je zatiaľ menej, ako by si lokalita zaslúžila. No hlavné je, že stredisko, narozdiel napr. od niektorých stredísk v okolí postupne neupadá, ale dynamicky sa rozvíja - a z toho ťažia samozrejme len lyžiari.
Počas našej návštevy sme využili aj reštauráciu Humno s príjemným posedením na letnej terase, pričom jej návšteva sa dá charakterizovať jednou vetou - úrovňou v ničom nezaostáva za lyžiarskym strediskom.
Poprajme teda tomuto "malému veľkému" stredisku neďaleko Martina úspešnú zimnú sezónu 2006/2007 a veľa úspechov pri ďalšom, veľmi sľubnom rozvoji!
Andrej - lanovky.sk