29.03.2024 DNES PREMÁVA V SR 17 LANOVIEK Rezervácia ubytovania

FRANCÚZSKO: Vývoj a súčasný stav vo svete horských dopravných zariadení - 1. časť
Francúzsko. Krajina, do ktorej zavítajú každoročne milióny zahraničných lyžiarov. Presnejšie jedna z najatraktívnejších lyžiarskych destinácií sveta, poskytujúca na výber zo skutočne obrovskej porcie lyžiarskych zjazdoviek. Čaká Vás tu vyše 8000 upravených kilometrov na ploche 1200 km2 v 350 strediskách rozmiestnených v piatich pohoriach – v Alpách, Vosges, Jure, Centrálnom masíve a Pyrenejách.

Nasledujúcim článkom by som Vám chcel priblížiť históriu ako i súčasný stav francúzskych horských dopravných zariadení, predstaviť Vám zaujímavý príbeh, začínajúci sa prvými smelými krôčikmi vynálezcov, pokračujúci prudkým vývojom a končiaci sa modernými doplnkami tretieho milénia.

Od amatérsky zlepených vlekov až po vyhrievanie sedadiel na lanovkách

Je začiatok XX. storočia. Po veľkom úspechu zimných športov vo Francúzsku začínajú prví lyžiari objavovať čarovné zákutia tunajších hôr. Fenomén lyžovania sa rozbehol.

lyžiarsky vlek v Alpe d´Huez, 1936 – foto: Poma Po tom, ako lyžiari „zaplavia“ zopár už existujúcich pozemných a visutých lanoviek, vzniká potreba vymyslieť nové, inovujúce riešenie dopravy lyžiarov na vrcholy zjazdoviek. Ako prví sa objavili rôzni „amatérsky zlepení“ predchodcovia lyžiarskych vlekov. Až Ernest Constam roku 1933 vymyslel a dal si patentovať prvý skutočný lyžiarsky vlek. Mal navíjacie závesy tvaru T pre dve osoby a v zime roku 1934 stál jeho prvý prototyp vo švajčiarskom Davose. Zožal obrovský úspech, ktorý vlastne trvá dodnes. Už o rok neskôr ale pribudla týmto vlekom konkurencia – Francúz Jean Pomagalaski nahradil navíjacie závesy teleskopickými a svoj vynález si dal patentovať. V roku 1936 bol vo Francúzsku postavený prvý jeho prototyp v Alpe d´Huez. Neskôr ho vylepšil, závesy pevne pripojené na lano sa stali odpojiteľnými a založil rodinnú firmu Pomagalaski, známa pod obchodným názvom Poma.

Lyžiarske vleky sa stali akýmsi spúšťacím mechanizmom pri budovaní stredísk. V roku 1945 ich už bolo vo Francúzsku približne 40 a v roku 1960 ich počet dosiahol desaťnásobné hodnoty. V týchto rokoch sa vo Francúzsku objavili aj prvé dvojmiestne sedačkové lanovky. Jednomiestne sa tu síce veľmi neujali, avšak príchod dvojmiestnych vyvolal hneď druhú „revolúciu“ vo svete horských zariadení. Lyžiari sa bez problémov dostali aj na ťažšie dostupné miesta, pričom neboli závislí od snehovej pokrývky. Začal sa veľký boom lyžovania vo Francúzsku.

Medzi začiatkom šesťdesiatych a osemdesiatych rokov začali vo Francúzsku pribúdať nové lanovky a vleky ako huby po daždi, postavilo sa ich tu priemerne 150 nových kusov ročne. Zo všetkých lanoviek sa tu stavali najmä dvojsedačky, po roku 1973 trojsedačky. Počas tohto obdobia sa vo Francúzsku postavili taktiež tisícky lyžiarskych vlekov, okrem zopár výnimiek výlučne domáceho systému. Popri najvyťaženejších zariadeniach sa po troch či štyroch rokoch dostavovali paralelne zariadenia rovnakého typu a strediská sa čoraz viac a viac zahusťovali.

prvá 3-miestna sedačková lanovka v Európe, Val Cenis, FR, 1973 – foto: Poma Neustále vyšší počet lyžiarov viedol aj k vytváraniu úplne nových lyžiarskych stredísk a k ich neustálemu zväčšovaniu. Množstvá tradičných horských dediniek sa zmenilo na lyžiarske centrá. Taktiež vznikli aj nové strediská na úplne nových miestach, zväčša vo veľmi veľkých výškach. Takzvané strediská „modernej doby a architektúry“ sa podobajú naším panelákovým sídliskám. Val Thorens (2300 m, najvyššie položené stredisko v Európe), Tignes (2100 m) a Avoriaz (1800 m) sú len niektorými príkladmi. Vďaka projektovaniu na zelenej lúke majú iný koncept dopravy – strediská sú postavené v miernom kopci a v zime sa ich ulice menia na lyžiarske zjazdovky. Preto tu stačí doslova otvoriť dvere apartmánu či hotela a už si môžete obuť lyže a lyžovať. V súčasnosti však majú tieto strediská mnoho odporcov, podobne ako na našich sídliskách sú mnohé bytové domy ošarpané, pôsobia neesteticky. Francúzi ich často prezývajú „usine á ski“ (fabrika na lyžovanie), pretože vznikli len kvôli lyžovaniu a s ním spojenými zárobkami.

Koncom osemdesiatych rokov sa Francúzsko nakrátko ocitne na prvom mieste s najväčším počtom lyžiarskych stredísk na svete (360) a s najväčším počtom horských dopravných zariadení na svete (vyše 4 000). Po rozširovaní stredísk a neustálej expanzii do priľahlých dolín sa pokračovalo ďalšou etapou, ich prepájaním. Hlavné lyžiarske strediská začali v čoraz väčšom množstve odbremeňovať tkzv. strediská „satelity“. Vznikli taktiež prvé prepojené areály, ku ktorým sa postupne pripájali ďalšie a ďalšie strediská. Počet kilometrov sa v nich už nepočítal v desiatkach, ale stovkách. V hlavách fanatikov, aj kvôli podpore zo strany krajov a štátu, sa rodili čím ďalej tým viac megalomanské nápady.

Spomeňme napríklad projekt Espace Diamant (Diamantový priestor). Tento projekt mal za úlohu (a ešte stále aj má) vytvoriť obrovský areál v Hornom a Dolnom Savojsku prepojením všetkých väčších stredísk nachádzajúcich sa v územiach Val d´Arly, Les Aravis a Le pays du Mont Blanc. Jednoducho povedané, prepojením všetkých stredísk čo sa dajú a čo stoja za to. Diamantový priestor by mal takto približne 1000 kilometrov zjazdoviek a stal by sa najväčším lyžiarskym areálom na svete. Niektoré prepojenia sa už uskutočnili, avšak dnes všetky ďalšie možnosti úspešne blokujú ekologickí aktivisti a domáci, ktorý povedali poväčšine rázne nie ďalšej expanzii.

Val d´Isère, 1966 – foto: Poma Za tretiu revolúciu vo svete horských zariadení vo Francúzsku možno určite pokladať vynájdenie odpojiteľného systému na uchytenie vozňov. Odpojenie kabín a neskôr i sedačiek z lana pri nastupovaní a vystupovaní je jedna z najdôležitejších a najväčších inovácií vôbec. Už od šesťdesiatych rokov sa tu začali stavať prvé odpojiteľné kabínkové ako i sedačkové lanovky, ktoré rýchlo získali obrovský úspech zo strany lyžiarov ako aj prevádzkovateľov. Od konca osemdesiatych rokov až do začiatku nového tisícročia viedli vo výstavbe nových horských zariadení vo Francúzsku fixné a odpojiteľné štvorsedačkové lanovky, väčšinou na mieste alebo paralelne s kapacitne nedostačujúcimi starými zariadeniami.

V polovici deväťdesiatych rokov došlo k nasýteniu trhu s lyžovaním vo Francúzsku – lyžiarov odvtedy jednoducho prestalo v strediskách pribúdať. Ide o prirodzený vývoj trhu, spolu s ktorým sa zastavila aj expanzia stredísk. Prevádzkovatelia to už mali vtedy aj tak ťažké, keďže sa objavili prvé ekologické organizácie upozorňujúce na devastáciu prírody, čo skomplikovalo procesy schvaľovania na tamojších úradoch. Nakoniec však sami stratili o ďalšie rozširovanie záujem keďže už nebolo pre koho a kapacita dovtedy vybudovaných stredísk postačovala. Na žive ešte sú niektoré projekty na prepojenie niekoľkých stredísk, avšak aj pokiaľ budú zrealizované, pôjde už iba o veľmi malé kúsky, ktoré pribudnú k 1200 km2 veľkému koláču dnes upravovaných zjazdoviek.

Zdroj: STRMTG, le service technique des remontées mécaniques et des transports guidés
1945 1960 1970 1980 1985 1990 1995 2000 2005
Zariadení spolu 50 400 1809 3270 3672 4036 4139 4013 3895

Prevádzkovatelia sa začali sústrediť na obnovu ich parku, teda na výstavbu nových lanoviek na mieste starých. Áno, robili to aj predtým, ale s menšou mierou, keďže vždy malo prednosť rozšírenie strediska pred nahradením starého zariadenia novým. Pribudol tu taktiež ďalší problém, a to ten, že obrovské množstvo zariadení vybudované počas veľkého boomu už začalo byť zastaralé a súce na výmenu.

Začiatok a priebeh nového milénia poznačili viaceré novinky, ktoré sa pochopiteľne priamo dotkli aj Francúzska. Okrem toho, že medzi najväčšími výrobcami prebehli rôzne fúzie a spojenia, prišli na trh taktiež nové typy zariadení (napr. Telemix/Combi), ale i staré zariadenia vo vynovenej verzii (napr. lanovky s viacerými obežnými dráhami). Taktiež sa aj naďalej pokračovalo vo zväčšovaní veľkosti kabín a sedačiek a svet uzreli aj spríjemňujúce doplnky, napr. vyhrievanie sedadiel, pridávanie bublín a nástupných pásov.

Zdroj: STRMTG, le service technique des remontées mécaniques et des transports guidés Počet a priemerný vek horských dopravných zariadení vo Francúzsku za uplynulých 5 rokov. Za najvýraznejšie zmeny patrí nárast 6-miestnych odpojiteľných sedačkových lanoviek a 8-miestnych odpojiteľných kabínkových lanoviek.
Zariadenie 2001
počet
2002
počet
2003
počet
2004
počet
2005
počet
2005
priem. vek
Lyž. vleky s nízkym vedením lana 425 474 489 499 500 12 rokov
Lyž. vleky s fixnými teleskopickými závesmi 377 371 362 359 351 23 rokov
Lyž. vleky s odpojiteľnými teleskopickými závesmi 2038 1 924 1873 1845 1763 29 rokov
Lyž. vleky s navíjacími závesmi 80 89 92 98 105 13 rokov
Lyžiarske vleky spolu 2920 2858 2816 2801 2719 24 rokov
Fixná sedačková lanovka 2-miestna 255 245 230 215 197 27 rokov
Fixná sedačková lanovka 3-miestna 204 192 189 185 160 23 rokov
Fixná sedačková lanovka 4-miestna 257 280 286 291 301 11 rokov
Fixná sedačková lanovka 6-miestna 1 1 1 4 4 3 roky
Odpojiteľná sedačková lanovka 2-miestna 1 1 1 1 1 25 rokov
Odpojiteľná sedačková lanovka 3-miestna 11 10 9 9 8 16 rokov
Odpojiteľná sedačková lanovka 4-miestna 106 106 107 108 108 13 rokov
Odpojiteľná sedačková lanovka 6-miestna 33 50 67 92 115 3 roky
Odpojiteľná sedačková lanovka 8-miestna 5 6 6 6 6 4 roky
Odpojiteľná kabínková lanovka 4-miestna 35 30 30 29 28 31 rokov
Odpojiteľná kabínková lanovka 6-miestna 53 53 53 52 52 23 rokov
Odpojiteľná kabínková lanovka 8-miestna 8 9 11 12 16 4 roky
Odpojiteľná kabínková lanovka 10/12-miestna 27 27 27 28 27 16 rokov
Odpojiteľná kabínková lanovka 15/16-miestna 6 7 7 7 7 10 rokov
Pulzačná kabínková lanovka 15 15 14 13 12 21 rokov
Telemix/Combi 0 0 1 2 5 1 rok
DMC a Funitel 10 10 11 12 12 14 rokov
Visutá kabínová lanovka 47 48 48 48 47 24 rokov
Lanovky spolu 1079 1096 1105 1121 1137 17 rokov
Pozemné lanovky 19 20 20 20 20 42 rokov
Naklonené výťahy 10 10 10 10 9 16 rokov
Pozemné parné lanovky 4 4 4 4 4 78 rokov
Iné zariadenia 6 6 6 6 6 29 rokov
Ostatné zariadenia spolu 39 41 40 40 39 38 rokov
SPOLU 4038 3995 3961 3962 3895 22 rokov

V nasledujúcej časti podrobnejšie uvediem vývoj a súčasný stav niektorých jednotlivých horských dopravných zariadení vo Francúzsku. Na záver popíšem taktiež výrobcov nachádzajúcich sa na francúzskom trhu.

Vývoj a súčasný stav vo svete horských dopravných zariadení - 2. časť
Vývoj a súčasný stav vo svete horských dopravných zariadení - 3. časť

Matej Petőcz
Autor žil štyri roky vo Švajčiarsku, blízko Horného Savojska.


FRANCÚZSKO: Vývoj a súčasný stav vo svete horských dopravných zariadení
Matej Petőcz

Nasledujúcim seriálom približujeme históriu ako i súčasnú situáciu v oblasti horských dopravných zariadení vo Francúzsku.

 Bachledova dolina
 Banská Štiavnica
 Bratislava - Železná
 Dedinky - Geravy
 Donovaly
 Drienica - Lysá
 Jasenská dolina
 Jasná - Chopok
 Kojšovská hoľa
 Krahule
 Králiky
 Krompachy - Plejsy
 Krušetnica
 Kubínska hoľa
 Malá Lučivná
 Malinô Brdo
 Martinské hole
 Mýto pod Ďumbierom
 Oravice
 Oravská Lesná
 Oravský Podzámok
 Roháče - Spálená
 Skalka pri Kremnici
 Starý Smokovec
 Štrbské Pleso
 Tatranská Lomnica
 Valaská
 Valčianska dolina
 Veľká Rača
 Vitanová
 Vrátna
 Závažná Poruba
 Ždiar - Deny
 Ždiar - Strachan
 Ždiar - Strednica
  
 Ankogel (AT)
 Białka Tatrzańska (PL)
 Bílá (CZ)
 Kohútka (CZ)
 Krynica (PL)
 Mölltaler Gl. (AT)
 Muttereralm (AT)
 Nové Mesto p. Š. (HU)
 Stuhleck (AT)
 Szczyrk (PL)
 Zakopané (PL)
Stránku prevádzkuje MB - POLYGRAF s.r.o.