Oravská Lesná: aká je lyžovačka v najchladnejšej doline na Slovensku

Oravská Lesná – taká bola destinácia, do ktorej sme sa rozhodli vybrať lyžovať počas troch voľných dní, od štvrtka 8. do soboty 10. marca. Do tohto, pre slovenských lyžiarov ešte skôr neznámeho strediska, sa dá zatiaľ dostať len z Oravy, od Oravského Podzámku alebo Námestova cez obec Lokca je to 43 kilometrov. Od novembra 2007 však bude otvorená nová, „Oravsko-Kysucká horská magistrála“, konečne dôveryhodná cesta spájajúca Kysuce s Oravou. Stredisko tak bude dostupnejšie pre oveľa väčší počet lyžiarov vďaka podstatne skrátenej cesty smerom od Čadce alebo Žiliny.

Do Oravskej Lesnej prichádzame vo štvrtok 8. marca tesne pred obedom. Odbočka do strediska sa nachádza hneď na začiatku dediny – od hlavnej cesty je to ešte 3,5 km po kvalitnej, v našom prípade suchej asfaltovej ceste, avšak veľmi úzkej, čo komplikuje vyhýbanie sa oproti idúcich vozidiel. Stredisko sa nachádza oproti dedine vo vedľajšej paralelnej doline smerom na sever a zjazdovky sú situované na jej južnej strane. Preto možno z vrcholov zjazdoviek vidieť priamo do dediny.

Oravská Lesná je na slovenské pomery veľké lyžiarske stredisko. Ponúka 7,5 kilometra zjazdoviek v dvoch lokalitách – Kohútik a Lehotská. Na Kohútik Vás vyvezie lyžiarsky vlek, na výber tu máte z troch zjazdoviek. Lehotská je úplne nová časť strediska s dvoma zjazdovkami a lanovkou. Obe lokality spájajú dva malé vleky Tatrapoma P, slúžiace taktiež začiatočníkom.

Vráťme sa k nášmu príchodu do strediska. V stredisku sa nachádzajú viaceré parkoviská – jedny približne 150 m od vleku Kohútik, druhé pod nástupnou stanicou lanovky Lehotská. My sme si vybrali parkovisko pod lanovkou. O katastrofálnom stave parkovísk v tomto stredisku som si už prečítal na internetovej diskusii na ski.sk dosť, na vlastné oči však bola situácia ešte horšia – obrovské bahno sa stalo dokonca zopár autám osudným a pracovníci neďalekého skiservisu a škôlky museli pomáhať tlačiť zapadnuté autá. Ani nápad vojsť tu a tak sme sa vrátili k prvému parkovisku, ktorého aspoň časť bola postavená z panelových platní. To má zase nevýhodu v tom, že je vzdialené pekných päť minút od vleku Kohútik alebo od prvej prepojovacej Tatrapomy P.

„Parkoviská boli pre nás túto sezónu veľkým sklamaním, takúto situáciu sme ešte doteraz nezažili. V novembri nám parkoviská vždy zamrzli na kosť, do konca marca boli pokryté utlačeným snehom a na veľkú noc z toho bola snehová kaša... každopádne, poučení z tejto sezóny, spevnenie a rozšírenie parkovísk budeme tohto roku riešiť ako prioritu číslo 1,“ poskytol nám stanovisko Ing. Róbert Škripko, spolumajiteľ lyžiarskeho strediska a konateľ spoločnosti KORA Slovakia. Napriek tomu je neuveriteľné, že stredisko nepomyslelo a nedokázalo popri desaťmiliónovým minuloročným investíciám vybudovať aspoň okolo dolnej stanice lanovky kvalitné, min. štrkom spevnené parkovisko. Keď už sa tak nestalo, počas sezóny mali vzhľadom na danú situáciu rýchlo „zachrániť čo by mohli“, a to minimálne vyčlenením niektorých pracovníkov na usmerňovanie dezorientujúcich vodičov, alebo vytvorením náhradného parkoviska niekde v dedine s náhradnou autobusovou dopravou. Otázku parkovísk manažment strediska počas tohtoročnej zimnej sezóny jednoznačne nezvládol, dúfajme, že sa tak stane aspoň do začiatku nasledujúcej.

Po príchode sme si kúpili lístky (550 Sk celodenný, 420Sk od 12 hodiny) v pokladni pri vleku Kohútik a mohlo sa lyžovať – Orava Snow po celé tri dni hlásila 55 cm jarného snehu, veľmi dobré podmienky, všetky zjazdovky otvorené – čo viac si človek mohol priať, keď vo väčšine stredísk už bolo po záverečnej ...

Lehotská

Lehotská je úplne novovybudovaná časť strediska. Na svah Vás vyvezie pohodlná najmodernejšia štvorsedačková fixná lanovka od Doppelmayra. Aj nástup na ňu je veľmi pohodlný vďaka nástupnému pásu Chairkid. Na túto lanovku som počul vlnu kritiky kvôli jej veľmi malému prevýšeniu – pozrime sa teda ako sú na tom jej zjazdovky.

Po ľavej strane lanovky vedie červená zjazdovka Lehotská 1 a podľa mapy aj Lehotská 2, ide ale však o jednu veľmi širokú zjazdovku. Začiatok trasy je naozaj skoro rovný (viď fotku z lanovky), ide to však samo. Nasleduje mierny zráz (viď ďalšiu fotku) a potom je zase dlhý rovný úsek. Tu sa ale, ak nenaberiete rýchlosť, budete musieť odrážať od paličiek. Pokračujeme miernym zrázom a nakoniec nasleduje dojazd dlhým rovným úsekom. Tu to pár metrov od turniketov, ktoré sú položené vyššie ako je najnižší bod zjazdovky, zastaví každému a pekne hor sa do ich vyšliapania. Pomohla by tu menšia terénna úprava.

Po pravej strane lanovky vedie taktiež červená zjazdovka, Lehotská 3. Prvá tretina trasy vedie prakticky po hrebeni a má len minimálny sklon. K jej koncu je bohužiaľ potrebné pomôcť si odrážaním sa od paličiek. Ďalšia časť zjazdovky je už príjemná, má mierny pravidelný sklon. K turniketom sa napriek malému sklonu v poslednej časti zjazdovky dostanete z tejto strany bez problémov.

Práve sklon týchto troch zjazdoviek je podľa mnohých návštevníkov jedným z najčiernejších bodov tohto lyžiarskeho strediska. Veľkú chybu totiž urobil prevádzkovateľ označením všetkých troch zjazdoviek červenou farbou, pričom im zďaleka stačí modrá. „Zjazdovky Lehotská 1,2,3 sú na novom kopci, ktorý sme dovtedy nemali možnosť zlyžovať v plnej šírke a označenie sme robili ešte počas výstavby sedačky... do budúcej sezóny Lehotskú 1 zmeníme od 1/3 na modrú a Lehotskú 3 zmeníme celú na modrú. Lehotská 2 spĺňa parametre na červenú,“ objasňuje nám spomínanú chybu Róbert Škripko.

Podobné chyby sa stávajú, touto si však stredisko pobúrilo väčšinu svojich klientov, o čom svedčia napr. rôzne internetové diskusie. Zdatní lyžiari totiž majú už po prvej jazde na podobnom svahu dosť a začínajúci lyžiari sa naň nevyberú, lebo je označený ako červený. Aj to je jedna z hlavných pričín, prečo bola lanovka túto sezónu len veľmi málo vyťažená. Pritom zjazdovky s takou dĺžkou, malou náročnosťou a pohodlným obsluhujúcim zariadením na Slovensku nájdeme len veľmi ťažko a preto táto lanovka má potenciál, treba ho len správnejšie ponúknuť koncovej klientele.

Pri nástupnej stanici lanovky sa nachádza taktiež novovybudovaná samoobslužná reštaurácia vo veľkej drevenej kolibe s krbom pri ktorom sa dá ohriať (prípadne vysušiť mokré veci), a s WC zadarmo. Celý objekt vonia novotou, niektoré časti ešte iba čaká dokončenie toto leto. Čudne vyznela akurát neidentifikovateľná, pravdepodobne jadranská hudba znejúca tu z reproduktorov. Určite by sa tu viac hodila tradičná slovenská. Vedľa sa nachádza taktiež škôlka a skiservis v malej unimobunke. Dá sa taktiež povoziť na psích záprahoch, nástup na ne je oproti koliby.

Kohútik

Na kopec Kohútik vedie lyžiarsky vlek Tatrapoma H130 s dĺžkou 800 m a prevýšením 160 m. Po jeho ľavej strane vedie červená zjazdovka Kohútik 2. Na nej sa v čase našej návštevy dalo najlepšie zalyžovať. Nepríjemné je ale šliapanie po výstupe z vleku – po výstupe sa totiž spustíte na opačnú stranu kopca ako je zjazdovka, otočíte sa o 180° a nazad musíte prešliapať na hrebeň (pozri tretiu fotku). Na konci zjazdovky sa zase spustíte do dolinky ale nástup na vlek je, ako môžete vidieť na prvých dvoch spodných fotkách, zopár metrov na protiľahlom kopci ... a zase šliapanie, čo kazí dojem z poriadnej lyžovačky.

Po pravej strane vleku vedie zjazdovka Kohútik 1, v hornej polovici je čierna, v dolnej červená. Na dolnú časť sa dá napojiť širokým traverzom zo zjazdovky Kohútik 2 cez trasu vleku. Horná časť bola v čase našej návštevy jediná zjazdovka, ktorá bola zjazdná len obmedzene, dolná časť bola zjazdná bez problémov. Ide o technicky zaujímavú zjazdovku.

Tretia zjazdovka sa nachádza tiež na pravej strane vleku, je červená, avšak nie je veľmi náročná. Zjazdovka Bučina 1 je veľmi pekná a široká. Keďže vedie hôlnatym terénom a ľahko sa z nej dá vybočiť, zišlo by sa na nej značenie (v určitom intervale paličkami na každej strane zjazdovky). Znova kazí dojem z poriadnej lyžovačky záverečné šliapanie na nástup na vlek – tentoraz totiž treba obísť obslužnú búdku (turniket je nasmerovaný ku zjazdovke na druhej strane vleku). Tu by ale postačilo premiestniť ďalej turniket alebo pridať ďalší z druhej strany stanice vleku.

Prepojenie

Na prepojenie oboch častí slúžili túto sezónu dva malé vleky. Z Lehotskej na Kohútik je to dole kopcom, bez problémov (akurát, že ak sa brutálne nerozbehnete, tak sa v polovičke zjazdovky Lehotská 1 zastavíte, ale to som už spomínal inde). Z Kohútika na Lehotskú ste však museli vziať lyže na plecia a vyšliapať zopár desiatok metrov k malému vleku (pozri fotku) ! Prechod v tomto smere nebol tento rok spolu s výstavbou lanovky doriešený a i preto to medzi Kohútikom a Lehotskou tak „nefrčalo“. Zmena však nastane: „Už toto leto prebehne premiestnenie jedného z prepojovacích vlekov tak, aby sa naraz vyriešili dva problémy. Malý vlek, ktorý je bližšie ku chate Kohútik stiahneme až k parkovisku (pozn. red.: i keď sa podľa mapy môže zdať, že vlek začína už dnes pri parkovisku, v skutočnosti je od neho vzdialený približne 100 metrov do kopca) a jeho vrcholová stanica bude tesne nad úrovňou vleku lyžiarska škôlka. Od Tatrapomy H sa tam bude dať bez problémov dolyžovať a navyše sa bude dať ním vyviesť takmer priamo z parkoviska“, uisťuje Róbert Škripko.

Zjazdovky perfektne upravené

Počas nášho pobytu boli otvorené všetky zjazdovky, s výnimkou hornej časti zjazdovky Kohútik 1, kde boli obmedzené podmienky. V piatok aj sobotu ráno boli všetky zjazdovky perfektne upravené. Jarný ťažký sneh síce nebol ideálny, v Oravskej Lesnej sa potvrdilo pravidlo najchladnejšej doliny – nachádzala sa tu súvislá snehová pokrývka. A napokon, to pravidlo potvrdzuje aj fakt, že stredisko nemá vôbec vybudované zasnežovanie a ani ho nepotrebuje. Počas celého pobytu neboli absolútne žiadne čakacie rady ani na jednom zo zariadení. Prvý malý prepojovací vlek nepremával, druhý len na požiadanie (v prípade, že sa niekto chcel vyviesť).

Záver

+ Krásne prostredie
+ Veľký výber širokých perfektne upravených tratí
+ Minimálne čakacie doby
+ Moderná komfortná lanovka
+ Zjazdovky pri lanovke sú výnimočné svojou dĺžkou a malou náročnosťou, sú vhodné pre začiatočníkov a rekreačných lyžiarov
+ Príjemné posedenie v kolibe pri lanovke

- Katastrofálne parkovanie
- Zlé označenie náročností zjazdoviek
- Nepraktický prechod z lokality Kohútik na Lehotskú
- Nutnosť nepríjemného šliapania medzi dolným parkoviskom a vlekom Kohútik, príp. prepojovacím vlekom
- Viaceré terénne nerovnosti brániace pohodlnej „plynulej“ lyžovačke na vleku Kohútik (šliapanie k nástupu, po výstupe ...)
- Chýba paličkové označenie krajov zjazdoviek, zišlo by sa kvôli hôlnatym terénom
- Chýba skibus aspoň z Oravskej Lesnej, je ale pravdepodobné, že od budúcej sezóny bude premávať „zberný“ skibus z okolitých obcí, resp. až z Námestova
- Chabé možnosti ubytovania (hotel Tyrapol a penzión Severka sú jediné zariadenia hotelového typu v Oravskej Lesnej)

Okrem problému s ubytovaním, ktorý bude dlhodobejší, sa dajú všetky ostatné s pomerne malými investíciami odstrániť. Verím, že nezostane len pri sľuboch a väčšinu z nich už v stredisku budúcu sezónu nenájdeme. A taktiež dúfam, že vám táto reportáž, i keď už po skončení sezóny, pomôže v prípade, že sa rozhodnete toto stredisko navštíviť budúci rok.

Nezabudnite však, že už toto leto sa v Oravskej Lesnej rozbehne Orava Sun, obdoba Sunparadise v Oščadnici. Okrem toho sa môžeme tešiť aj na II. etapu rozvoja lyžiarskeho strediska, ktorej predpokladaný začiatok je v roku 2009. Čakať tu na nás budú nové lanovky so zjazdovkami, komplexný systém zasnežovania, ďalšie služby a v lete aj ďalšie atrakcie pre turistov. Preto dajme stredisku čas. Ani v Oščadnici si predsa nikto po Alphe na Dedovke netrúfol povedať, že budú raz medzi šesticou najlepších na Slovensku...

Chcel by som sa poďakovať konateľovi spoločnosti KORA Slovakia a spolumajiteľovi strediska ORAVA SNOW Róbertovi Škripkovi za všetky zodpovedané otázky.

Matej Petőcz