12.11.2019 DNES NEPREMÁVA V SR ŽIADNA LANOVKA Rezervácia ubytovania

Rozlúčka s pozemnou lanovkou na Hrebienok
Starý Smokovec, 16. september - Poslednýkrát v súčasnej podobe sa vydá v nedeľu 16.9.2007 o 14:00 na cestu pozemná lanovka vo Vysokých Tatrách. Tatranské lanové dráhy zrealizujú do konca roka jej zásadnú rekonštrukciu. Týka sa výmeny vozňov lanovky, ale aj technológie – nového, ekologickejšieho a tichšieho motora a inštalácie najmodernejších zabezpečovacích zariadení. Rekonštrukcia sa týka aj časti budovy údolnej stanice lanovky v Starom Smokovci. Nové vozne pozemnej lanovky a moderná stanica výrazne zvýšia komfort prepravy a kvalitu poskytovaných služieb v preprave návštevníkov Vysokých Tatier.

Pozemnú lanovku zo Starého Smokovca na Hrebienok postavili v roku 1908 a terajšie vozne na nej premávajú od 12. februára 1970 (výrobca Ceretti – Tanfani). Táto jediná pozemná lanovka na Slovensku meria 1 937 metrov a prekonáva výškový rozdiel 255 metrov. Počas svojej existencie prepravila takmer 34,72 miliónov cestujúcich, od mája 2007 jej služby využilo takmer 300 000 návštevníkov Tatier. Lanovka prejazdila 722 566 km, spotrebovala 108 000 kW elektrickej energie a uskutočnila 372 457 jázd.

V pondelok 17. septembra budú vozne lanovky z trate odstránené, uložené na pražce, prebehne demontáž lanovky a v priebehu týždňa zošrotované. Už prebieha aj rekonštrukcia trate a 80 % štrku je vymeneného.

Rekonštrukciou sa zvýši kapacita vozňov, v ktorých bude po 6 oddelení pre cestujúcich a samostatná kabína pre obsluhu, 12 automatických elektropneumatických dvojkrídlových dverí, protišmyková podlaha. Cestovanie bude znova v stoji, v smere jazdy budú pneumaticky sklopiteľné lavičky na sedenie. Vozne lanovky budú v staniciach vyhrievané, bočné steny kabín budú mať veľkoplošné presklené bočné steny s možnosťou prirodzeného vetrania. Cestujúci tak už počas jazdy budú môcť obdivovať krásu tatranských štítov, a to aj presklenou strechou. Doplnkovou výbavou budú plošiny na prevoz saní, bicyklov, zvážanie odpadu z Hrebienka a snehový pluh. Kabíny budú prelakované UV odolným lakom, z ktorého sa dajú ľahko odstrániť grafity. Rýchlosť jazdy sa zvýši na 10 m/s, rovnako aj prepravná kapacita na 1 300 osôb za hodinu (v súčasnosti 900 m/s). Ďalšie údaje: údolná stanica 1 033 m n.m., vrcholová stanica 1 280 m n.m., šikmá dĺžka 1 937 m, priemerný sklon 12,8 %.
Celkové náklady na rekonštrukciu dosiahnu približne 220 mil Sk. Dodávateľom vozňov a technológie bude rakúsko-švajčiarsky koncern Doppelmayer / Garaventa, ktorý je svetovou jednotkou v oblasti lanoviek – na piatich kontinentoch sveta dodal 13 500 lanových dráh.

Aj budova údolnej stanice lanovky v Starom Smokovci získa moderný dizajn v rámci súčasných trendov svetovej horskej architektúry: výrazovými prvkami stavby bude kameň, drevo a sklo. Projekt spracoval prešovský architekt Peter Marcinko. Do decembra 2007 prebehne rekonštrukcia technologickej časti budovy: vstupnej časti, nástupišťa, pokladní a toaliet.

ČO SO STARÝMI VOZŇAMI?
,,Pol roka sme hľadali odpoveď na otázku čo s vagónmi a hľadali možnosti ich využitia. Ponúkali sme ich hádam všade. Ponúkali sme ich mestu, miestnym podnikateľom. Ponúkali sme stránkach venovaných lanovkám, aj na stránkach TLD. Ponúkali sme ich pritom zadarmo Len za odvoz. Dokonca sme boli ochotní prípadným záujemcom ich zložiť. Nejakí sa aj našli. Keď však zistili čo to obnáša, veľmi rýchlo stratili záujem" vysvetľuje Dušan Slavkovský, riaditeľ TLD. ,,Oslovili sme aj múzeá. Železničné múzeum záujem nemalo. Dopravné múzeum najprv aj záujem prejavilo, ale tiež ho stratili. Tridsaťsedemročné vagóny ešte pre múzeá nemajú hodnotu," vysvetlil.
,,Pochopiteľne ponechanie vagónov v Tatrách a ich prevádzkovanie ako bufetu bolá prvá myšlienka, ktorou sme sa zaoberali. Nejde však o typické vagóny ako v prípade obyčajnej električky. Tým, že vagóny išli do kopca, sú šikmé, vo vnútri so stupienkami a teda nie je možné ich umiestniť na rovine. TLD pre ich umiestnenie nemá vhodný priestor a miestni podnikatelia o ne záujem neprejavili. Svojim vnútorným usporiadaním totiž vagóny ani na prevádzku bufetu nie sú vhodné," vysvetľuje ďalej D. Hlavatý.

,,Rozhodnutie zošrotovať vagóny naozaj nebolo motivované ziskom. Výnos z predaja ako šrotu budú okolo 100 tisíc a len náklady na prenájom žeriava, ktorým ich budeme skladať predstavujú 80-tisíc. Každý z vagónov váži asi 20 ton, takže ich preprava niekam inam by bola mimoriadne komplikovaná. Vyžadovalo by si to špeciálne prívesy, vybavovanie množstva výnimiek a povolení na trase, asistenciu polície..." popisuje dôvody, pre ktoré všetci záujemcovia o vagóny nakoniec záujem stratili. ,,Odhadujem, že len náklady na zloženie a dopravu by dosiahli niekoľko sto tisíc. Len pre ilustráciu, doprava nových vagónov zo švajčiarska nás bude stáť okolo 200 tis. eur" dodáva Vladislav Beka, projekt manažér..
,,Je nám to ľúto ale naozaj nevidíme iné riešenie. Starú lanovku však máme nasnímanú a natočenú a v staniciach na veľkých obrazovkách budeme filmy o starej lanovke na Hrebienok, ale aj o dávnejšie zrušenej lanovke v Tatranskej Lomnici premietať, aby tak pamätníci mali možnosť pripomenúť si časy starej lanovky a tiež aby sme aspoň takto vyjadrili úctu k histórii lanoviek vo Vysokých Tatrách," vysvetlil Dušan Slavkovský.

Danka Velecká
marketingová riaditeľka
Tatranské lanové dráhy, a.s.


--------------------------------------------------------------------------------

Z HISTÓRIE LANOVKY NA HREBIENOK

Hostia zo Starého Smokovca pravidelne prechádzali cez Hrebienok k vodopádom Studeného potoka, do Malej Studenej doliny a na Lomnický štít, už v čase rodiaceho sa turistického ruchu. V štyridsiatych rokoch 19. storočia Ján Juraj Rainer, vtedajší nájomca Starého Smokovca, im uľahčil prístup na Hrebienok úpravou vychádzkového chodníka. Roku 1865 postavili na neďalekej Starolesnianskej poľane prvú turistickú chatku, ktorej názov dodnes pripomína svojho zakladateľa a veľkého propagátora turistiky vo Vysokých Tatrách, Jána Juraja Rainera.

Na Kancli (kde dnes stojí Bilíkova chata) začal spišskosobotský komposesorát roku 1883 s výstavbou Studenopotockých kúpeľov. V čase najväčšieho rozkvetu pozostávali z dvoch hotelov a kúpeľného domu. Z Hrebienka sa stalo známe turistické centrum. Roku 1884 ho spojili so Starým Smokovcom aj vozovou cestou.

Po otvorení smokoveckého Grandhotela roku 1904 nastal veľký rozvoj zimných športov a Hrebienok potreboval nové dopravné spojenie. Prvú licenciu na výstavbu pozemnej lanovej dráhy získali Popradčania Krirger a Matejka, ktorí sa po zhodnotení svojich možností zriekli koncesie v prospech ujpešťskej a.s. Phoebus, ktorá súčasne stavala trať elektrickej železnice medzi Popradom a Starým Smokovcom. Je pozoruhodné, že výstavbu lanovky preferovali pred dokončením železničných prípojok do Tatranskej Lomnice a na Štrbské Pleso. (Tie sprevádzkovali v rokoch 1911 a 1912.) Technologické zariadenie pozemnej lanovky dodala rakúska firma Union A. G. z Viedne. V hornej staničnej budove bol elektromotor, ktorý prevíjal oceľové lano, na koncoch ktorého boli ukotvené dva otvorené, kyvadlovo premávajúce vozne. Uprostred jednokoľajovej trate sa vagóny míňali na Abtovej výhybni.

Prví cestujúci sa vyviezli zo Starého Smokovca na Hrebienok 21. decembra 1908. Najstaršie otvorené vozne s drevenými lavicami prepravili 45 cestujúcich a dosahovali rýchlosť 2,5 metra za sekundu. Cestovné lístky predával sprievodca vo vagónoch počas jazdy. Údolná stanica mala podľa pôvodného zámeru stáť pri stanici Tatranskej elektrickej železnice. Postavili ju však na mieste, kde stojí aj dnešná budova, aby sa vyhli zástavbe a križovatke s Cestou slobody. Hornú stanicu tvorila jednoduchá prízemná budova bez čakárne, so zastrešeným nástupišťom. K nej pristavili reštauračný a kaviarenský kiosk, ktorý neskôr rozšírili o turistickú nocľaháreň so šiestimi hosťovskými izbami. Po prvej svetovej vojne sa majiteľkou pozemnej lanovky stala pražská Legiobanka. Tá otvorila pri hornej stanici roku 1928 nový Športhotel, dnešný Horský hotel Hrebienok.
Pôvodný pohonný motor trikrát vymieňali (vždy za výkonnejší), až napokon novšie, kryté vozne premávali rýchlosťou 4,5 metra za sekundu. Roku 1967, pred Majstrovstvami sveta 1970 v klasických lyžiarskych disciplínach, zahájili pracovníci bratislavského Železničného staviteľstva rozsiahlu rekonštrukciu, pri ktorej dostala lanovka novú trať a nové staničné budovy s čakárňami pre 250 cestujúcich. Elektrický pohonný agregát dodala firma Ward-Leonard. Od 12. februára 1970 medzi Starým Smokovcom a Hrebienkom premávajú vozne talianskej firmy Ceretti & Tanfani z Milána. Dosahujú rýchlosť 5 m/s. Výrobcom stanovená prepravná kapacita je 128 cestujúcich, v posledných rokoch ju prevádzkovateľ znížili na 100, pre zvýšenie ich pohodlia.

Hrebienok sa v lete i v zime teší veľkej návštevnosti. Poskytuje príjemné prostredie pre oddychový pobyt aj pre šport. V zime sa mení na lyžiarsky areál a prístupová cesta na sánkarskú dráhu. Preto niet pochýb, že dnes už takmer štyridsaťročná lanovka potrebuje modernejšiu a výkonnejšiu nástupkyňu.

Pre Tatranské lanové dráhy, a.s. spracoval Ivan Bohuš ml.

Tlačová správa
16.09.2007


 Bachledova dolina
 Banská Štiavnica
 Dedinky-Geravy
 Donovaly
 Drienica-Lysá
 Jasenská dolina
 Jasná/Chopok
 Jasná/Chopok juh
 Kojšovská hoľa
 Krahule
 Králiky
 Krompachy-Plejsy
 Krušetnica
 Kubínska hoľa
 Malá Lučivná
 Malinô Brdo
 Martinské hole
 Mýto p. Ďumbierom
 Oravice
 Oravská Lesná
 Oravský Podzámok
 Roháče-Spálená
 Skalka pri Kremnici
 Starý Smokovec
 Štrbské Pleso
 Tatranská Lomnica
 Valaská
 Valčianska dolina
 Veľká Rača
 Vitanová
 Vrátna
 Závažná Poruba
 Ždiar-Strachan
 Ždiar-Strednica
 Železná studnička
  
 Ankogel (AT)
 Białka Tatrzańska PL
 Kohútka (CZ)
 Mölltaler Gl. (AT)
 Nové Mesto p.Š. (HU)
 Stuhleck (AT)
 Szczyrk (PL)
 Zakopané (PL)
  
  
  Počasie (hzs.sk)
  Podmienky (hzs.sk)