20.11.2019 DNES PREMÁVAJÚ V SR 2 LANOVKY Rezervácia ubytovania

55 rokov lanovky na Chvatimech
/foto: Ján Palinský 5.8.2005/ 12. februára 2010 uplynulo celých 55 rokov od uvedenia lanovej dráhy Chvatimech pri obci Valaská (okres Brezno) do prevádzky. Lanovku postavili svojpomocne milovníci bieleho športu a turistiky. Tí boli prevažne zamestnancami Strojárne Piesok a železiarní v Podbrezovej. Nejeden z nich aktívne pôsobil v Telovýchovnej jednote Piesok.

Gabriel Ťatliak pri zameriavaní trasy /foto: Gabriel Ťatliak, zbierka Ján Palinský/ Otcom myšlienky postaviť na Chvatimechu ,,výťah", ako vtedy budúcu lanovku nazývali, bol vtedajší šéfkonštruktér miestnych strojární Gabriel Ťatliak, rodák z Dolného Kubína. Určitým impulzom pre výstavbu lanovej dráhy boli aj Majstrovstvá Slovenska v zjazdovom lyžovaní v roku 1953. Tie sa konali práve na tomto svahu a práve o ňom sa mnohí z účastníkov pretekov vyjadrovali pochvalne.

Chvatimech v roku 1952 /foto: Gabriel Ťatliak, zbierka Ján Palinský/ Samotný nápad postaviť lanovku sa ale zrodil za zaujímavých okolností. Gábor, ako ho jeho priatelia volali, si počas lyžovačky na Chopku poranil koleno. Počas liečby doma mu napadla myšlienka postaviť na Chvatimechu zariadenie, ktorým by sa lyžiari či turisti pohodlne vyviezli na kopec. Ihneď sa pustil do náčrtov. Jeho nápad si čoskoro získal množstvo priaznivcov a tým pádom aj priaznivé podmienky na realizáciu stavby.

/foto: Gabriel Ťatliak, zbierka Ján Palinský/ Tak sa v roku 1953 začalo budovanie nového lyžiarskeho strediska. Bolo získané povolenie z Okresnej lesnej správy v Brezne na výrub stromov stojacich na trase budúcej 560 metrov dlhej lanovky.

/foto: Gabriel Ťatliak, zbierka Ján Palinský/ Betón na základy staníc a betónové pätky podpier sa miešal ručne, na miesto sa nosil vo vedrách. Neskôr stavebníkom pomáhala provizórna nákladná lanovka. Pamätníci si dodnes spomínajú na nesenie trištvrťtonového vratného kolesa ku vrcholovej stanici. To bolo upevnené na troch rovnobežných tyčiach nesených dvadsiatimi brigádnikmi. Všetci, ktorí pridali ruku k dielu, pracovali bez nároku na odmenu. K brigádnikom sa pridali aj učni z piesockého učilišťa.

/foto: Gabriel Ťatliak, zbierka Ján Palinský/ Konštrukcie budúcich podpier, staníc či pohonného mechanizmu boli pôvodne určené pre námorné lode. Strojáreň Piesok bola v tej dobe subdodávateľom pre Lodenice Komárno. Tie vtedy plnili veľké zakázky pre Sovietsky zväz. Avšak to, čo malo byť dodané pre Sovietsky zväz, hranice našej krajiny nikdy neopustilo. Vďaka priazni vedenia strojární i lodeníc.

/foto: Ján Palinský 5.8.2005/ V šesťdesiatych rokoch k lanovke pribudla lyžiarska chata pri vrcholovej stanici lanovej dráhy. Išlo o montovanú budovu, ktorá pôvodne slúžila v tamojších železiarňach pre obsluhu železničnej vlečky a tam sa stala prebytočnou. V nasledujúcej dekáde bolo postupne vybudované nočné osvetlenie svahu spolu s troma lyžiarskymi vlekmi typu EPV. Lyžiarske stredisko detí a mládeže Chvatimech tak dostalo dnešnú podobu.

/foto: Ján Palinský 10.2.2010/ Žiaľ, po roku 1989 došlo v tomto stredisku k postupnému úpadku. Stredisko už nedokázalo konkurovať takým strediskám v okolí, akými boli Mýto pod Ďumbierom či Tále. Veľkú rolu tu zohrala aj neschopnosť majiteľa modernizovať dopravné zariadenia. V roku 1996 nebola na sedačkovej lanovke vykonaná revízia, čím ju Štátny dráhový úrad zaradil medzi horské dopravné zariadenia, na ktorých bola ukončená prevádzka.

/foto: Ján Palinský 10.2.2010/ /foto: Ján Palinský 5.8.2005/ V roku 2003 si lyžiarske stredisko vzal do prenájmu Robert Hauer. Jedným z jeho cieľov je výstavba úplne novej chaty Bernardín (pôvodná bola zbúraná na jar 2009, toho času prebieha výstavba novej) či opätovné sprevádzkovanie tejto historickej lanovky pre verejnosť. Toto horské dopravné zariadenie smie totiž voziť len náklad a obsluhu. Lanovka by sa v budúcnosti mohla spojiť s neďalekou Čiernohronskou železničkou - ďalšou technickou pamiatkou.

/foto: Ján Palinský 12.2.2010/ /foto: Ján Palinský 12.2.2010/ V roku 2006 lanovka získala certifikát od Prvého medzinárodného múzea lanových dráh v Berlíne deklarujúci jej jedinečnosť. V súčasnej dobe je myšlienka opäť sprevádzkovať lanovku pre turistov a lyžiarov ešte silnejšia. K tým skôr narodeným sa pridávajú mladí nadšenci nielen z blízkeho okolia, ale aj z rôznych kútov Slovenska. Snažia sa o konzerváciu celého zariadenia hlavne obnovou náterov a kosením porastu na trase lanovky.

/foto: Ján Palinský 2.2.2006/ Stavbu lanovej dráhy Chvatimech možno svojím spôsobom prirovnať s budovaniu Trate mládeže či Pionierskej železnice pri Košiciach či iných stavieb tej doby, kde sa stavalo za minimálnej mechanizácie, bez nároku na odmenu, no s veľkým nadšením. Na záver spomeňme aspoň zopár mien: Ing. Július Starke, Jozef Kamaráš, Ladislav ,,Vlado" Králik, Štefan Mráz, Vojtech Vichr a mnoho ďalších, ktorí sa na stavbe ,,výťahu" nielen podieľali, ale na jeho údržbu obetovali množstvo voľného času. Práve im patrí veľká vďaka za to, že sa prvá sedačková lanovka vyrobená na Slovensku dožila takého vysokého veku.

Ján Palinský


 Bachledova dolina
 Banská Štiavnica
 Dedinky-Geravy
 Donovaly
 Drienica-Lysá
 Jasenská dolina
 Jasná/Chopok
 Jasná/Chopok juh
 Kojšovská hoľa
 Krahule
 Králiky
 Krompachy-Plejsy
 Krušetnica
 Kubínska hoľa
 Malá Lučivná
 Malinô Brdo
 Martinské hole
 Mýto p. Ďumbierom
 Oravice
 Oravská Lesná
 Oravský Podzámok
 Roháče-Spálená
 Skalka pri Kremnici
 Starý Smokovec
 Štrbské Pleso
 Tatranská Lomnica
 Valaská
 Valčianska dolina
 Veľká Rača
 Vitanová
 Vrátna
 Závažná Poruba
 Ždiar-Strachan
 Ždiar-Strednica
 Železná studnička
  
 Ankogel (AT)
 Białka Tatrzańska PL
 Kohútka (CZ)
 Mölltaler Gl. (AT)
 Nové Mesto p.Š. (HU)
 Stuhleck (AT)
 Szczyrk (PL)
 Zakopané (PL)
  
  
  Počasie (hzs.sk)
  Podmienky (hzs.sk)