Rozhovor s Dušanom Slavkovským
Dušan Slavkovský je riaditeľom horských stredísk spoločnosti Tatry Mountain Resorts vo Vysokých Tatrách. V oblasti lanovej dopravy pôsobí už od začiatku 90. rokov. V rozhovore pre Lanovky.sk rozpráva o infraštruktúre vysokotatranských stredísk, realizovaných a pripravovaných rozvojových projektoch.
Pre horské strediská vo Vysokých Tatrách pracujete už od roku 1991. Na akých pozíciách ste dosiaľ pôsobili a prečo ste sa rozhodli pôsobiť v horskom biznise?
Prvé moje zamestnanie bolo v rušňovom depe v Poprade; nastúpil som k električkám a rušňom. Lanové dráhy vo Vysokých Tatrách boli vtedy majetkom Železníc Slovenskej Republiky. V roku 1991 sa mi naskytla možnosť prestúpiť na lanové dráhy, pretože na starej visutej lanovej dráhe, ktorá premávala od roku 1937 na trase medzi Tatranskou Lomnicou a Skalnatým Plesom, potrebovali technika. Tam som začal pôsobiť ako technik lanovej dráhy. V roku 1995 sa modernizovala 4-kabínková lanovka z Tatranskej Lomnice na Skalnaté Pleso; v zásade však išlo skôr o výstavbu novej lanovky. Železnice sa vtedy rozhodli, že vytvoria odštepný závod Tatranské lanové dráhy a hľadali do tejto funkcie riaditeľa. Prihlásil som sa na konkurz do Bratislavy a od roku 1995 som začal pôsobiť v tejto funkcii. Samozrejme, v časoch ŽSR bol charakter mojej práce úplne iný ako dnes. Vtedy to bolo len o lanových dráhach, o zabezpečovaní dopravných a prepravných služieb. Úloha železníc nebola o poskytovaní komplexných služieb cestovného ruchu alebo budovaní lyžiarskeho strediska ako celku.
Aká je vaša aktuálna pozícia v spoločnosti TMR?
Momentálne som riaditeľom horského strediska Vysoké Tatry. Táto pozícia zahŕňa tri strediská – Tatranská Lomnica, Starý Smokovec a Štrbské Pleso. V portfóliu máme nielen lanové dráhy, ale aj ubytovacie zariadenia. Z tých väčších ubytovacích zariadení sú to hotely Grandhotel Praha Tatranská Lomnica, Grandhotel Starý Smokovec a Hotel FIS na Štrbskom Plese. Ďalej sme vlastníkom ubytovacích zariadení, ktoré momentálne čakajú na rekonštrukciu. Z kategórie apartmánových domov prevádzkujeme zariadenie Horec, ktoré je novo zrekonštruované, tam máme momentálne 14 apartmánov. Išlo o rekonštrukciu existujúceho objektu, ktorý bol veľa rokov neužívaný. V tomto roku sme do prevádzky spustili aj Horskú ubytovňu Hrebienok.
Kedy presne pribudlo v portfóliu TMR stredisko Štrbské Pleso?
O niečo neskôr ako ostatné strediská vo Vysokých Tatrách. Ešte v roku 1995 prišla do Tatier 1. Tatranská, akciová spoločnosť, ktorej majiteľom bol Boris Kollár. V portfóliu 1. Tatranskej boli Jamy a Lomnické sedlo v Tatranskej Lomnici, lyžiarske vleky na Hrebienku a Jakubkovej lúke v Starom Smokovci, ako i stredisko na Štrbskom Plese.
V roku 2000 Lomnické sedlo od 1. Tatranskej odkúpili, resp. prenajali, nepamätám si presne, Železnice Slovenskej Republiky. Spomínam si, že sme si s Borisom Kollárom spoločne potriasli ruky a spoločne otvárali zjazdovku v Lomnickom sedle; práve vtedy napadol čerstvý sneh.
Od mája 2004 uzavrela akciová spoločnosť RENTA Real Estates Management zmluvu o prenájme časti podniku so ŽSR a následne došlo k jeho odkúpeniu. Od tohto momentu sa začína datovať novodobá história budovania a prevádzkovania lyžiarskych stredísk a stredísk cestovného ruchu. Najskôr pod hlavičkou Tatranské lanové dráhy a.s. a následne Tatry mountain resorts a.s. V tom čase sme si od 1. Tatranskej a.s. prenajali menšie strediská na Jamách, Jakubkovej lúke a na Hrebienku. Štrbské Pleso sa zaradilo do portfólia TMR až neskôr.
Najväčšie investície na Štrbskom Plese boli realizované skôr, ešte za Borisa Kollára a Romana Wecka. Aké ste za vášho pôsobenia realizovali na Štrbskom Plese rozvojové projekty?
Na Štrbskom Plese sme čiastočne rekonštruovali hotel FIS. Čo sa týka strediska, lanoviek, zasnežovania, tam sa robili z nášho pohľadu len menšie veci. Väčšie projekty sme tam nerealizovali.
Finančné zdroje boli len jedny, a vyberali sme si medzi tým, či investície pôjdu do Tatranskej Lomnice, do Starého Smokovca alebo do Jasnej. Nechcem povedať, že Štrbské Pleso bolo vždy takpovediac na druhej koľaji , ale pokiaľ sme vyhodnotili efektivitu investícií ako lepšiu napríklad v stredisku Jasná, tak sme zdroje smerovali tam. Napríklad, keď sa mala stavať lanovka na Medvediu kopu na Štrbskom Plese, to bolo presne obdobie, keď sme sa rozhodovali , či bude dôležitejšie postaviť lanovku Lúčky – Vyhliadka v Jasnej alebo lanovku na Medvediu kopu. Rozhodli sme sa pre Lúčky. Potom navyše nastali komplikácie ohľadom stavebného povolenia, nasledovali odvolania a zrušenie stavebného povolenia súvisiaceho s lanovkou na Medvediu kopu.
Rozvoj sa predovšetkým sústredil na strediská Jasná a Tatranská Lomnica. Prvou investíciou bola nová pozemná lanovka v Starom Smokovci v roku 2007.
Aké sú aktuálne parametre zasnežovacieho systému na Štrbskom Plese, čo sa týka odberu vody, kapacity čerpadiel?
Myslím, že to v tejto chvíli nie je podstatné, keďže sme práve odštartovali jeho komplexnú rekonštrukciu. Aktuálny zasnežovací systém je pôvodný, dal ho vybudovať ešte Boris Kollár v roku 1995. Mali sme tam množstvo porúch na výtlačnom potrubí, na hlavnej vetve na Solisko, takže bol najvyšší čas.
Dobrá správa je, že sme získali právoplatné stavebné povolenie pre novú lanovku na Medvediu kopu a výstavba tejto lanovky už začala. Investícia je vo výške 11 miliónov eur.
Aké by mali byť bližšie parametre lanovky na Medvediu kopu?
Rozhodli sme sa, že dodávateľom technológie bude firma Leitner. Už v pôvodnej environmentálnej štúdii EIA z roku 2014 sme mali navrhnutú na tejto trase 8-miestnu odpojiteľnú sedačkovú lanovku z toho dôvodu, že v tom prípade je možné vybaviť dráhu menším počtom vozňov a nie je potrebné stavať garáže. Bude tam len parkovanie vozňov v stanici a na odstavnej koľaji. Svojho času sme chceli 8-sedačku zmeniť na 6-sedačku. Zistili sme ale, že by sme museli celú štúdiu EIA meniť a nanovo všetky záležitosti vybaviť, tak sme sa vrátili k 8-miestnej lanovke.
Aký bol vývoj návštevnosti na Štrbskom Plese v uplynulých rokoch?
Keď pozeráme mnoho rokov spätne, tak návštevnosť sa zmenila kvôli tomu, že sme prešli na úplne iný typ skipasov. Kedysi boli na Štrbskom Plese v predaji 2-hodinové skipasy a podobne, tie sme už dávno zrušili. V tom čase boli počty návštevníkov úplne iné, a to aj kvôli tomu, že to bolo jediné stredisko vo Vysokých Tatrách, kde sa lyžovalo. Od toho času, keď stredisko prevádzkujeme my, je Štrbské Pleso ustálené v návštevnosti a je tam vždy aj nejaký mierny nárast. Počas posledných zím, ktoré svojim spôsobom prekvapili, sa stalo trebárs, že už nikde nebol sneh, pričom na Štrbskom Plese stále prevládali mimoriadne dobré snehové podmienky, a návštevnosť vzrástla. Na Štrbskom Plese ale nemôžeme očakávať, že sa tam vyskytnú také výkyvy návštevnosti, ako napríklad v Jasnej alebo Tatranskej Lomnici, kde je veľa zahraničnej klientely, ktorej správanie môže veľmi ovplyvniť návštevnosť. Štrbské Pleso je zatiaľ postavené hlavne na slovenskej klientele.
Prejdime na Tatranskú Lomnicu. Od vášho príchodu do strediska tam pribudlo až päť nových lanoviek, najskôr ešte za čias ŽSR to bola 4-kabínka Girak, potom od roku 2009 ďalšie lanovky už za čias TLD, respektíve TMR. Mohli by ste v rýchlosti zrekapitulovať rozvojové projekty v Tatranskej Lomnici, a vyhodnotiť ich, ako sa osvedčili?
V tej novodobejšej histórii strediska, keď sa začalo normálne lyžovať, boli prvými investíciami zasnežovacia nádrž, technické zasnežovanie a fixná sedačková lanovka Štart – Čučoriedky v roku 2008. Priznám sa, že dnes by sme už tú lanovku riešili inak. Vtedy sme si mysleli, že fixná lanovka je vyhovujúca vzhľadom na vtedajšie pomery, dobu a dĺžku svahu. Po pomerne krátkom čase, keď sme postavili ďalšie nové lanovky, modernejšie s bublinou, už klienti vnímali sedačku na Čučoriedkach ako nejakú starú technológiu a pýtali sa nás, kedy ju ideme vymeniť. Pritom to bola technológia z roku 2008. Akonáhle ale naši zákazníci vyskúšali nové technológie, tak už sa im všetko ostatné zrazu zdalo zastaralé a pomalé.
Potom v roku 2010 sme stavali 6-miestnu sedačkovú lanovku Tatranská Lomnica – Štart, v 2011 sme pracovali na 8-miestnej sedačkovej lanovke Buková hora, a poslednou investíciou bola 15-kabínka zo Štartu na Skalnaté Pleso v roku 2013. Sú to nové zariadenia, o ktorých si vlastne až teraz človek uvedomí, že už až také nové nie sú, keďže sa píše rok 2025. Pritom sme ich stavali len nedávno. V čase, keď sa stavala 15-kabínka, sa zväčšovala aj zasnežovacia nádrž. V roku 2008 sa realizovala len prvá etapa, a to nádrž s kapacitou 45-tisíc m3 vody. Keď sa rozširovalo stredisko o ďalšie zjazdovky, sme nádrž v druhej etape zväčšili na terajšiu kapacitu 137-tisíc m3 vody.
V roku 2012 sme na pôvodnej lanovke v Lomnickom sedle vymieňali vozne sedačky za nové. Bol to taký facelift lanovky, realizovaný v spolupráci s Tatrapomou a v súlade so všetkými predpismi. Nové sedačky boli čalúnené a vyrobené na Slovensku. Investovali sme do Lomnického sedla takýmto spôsobom, keďže vieme, že zatiaľ tam technické zasnežovanie nie je a ani netušíme, či sa nám ho tam niekedy podarí zrealizovať. Zatiaľ tam teda slúži 2-miestna lanovka Pomagalski z roku 1978. Je to najstaršia lanovka, ktorú máme v našom portfóliu.
Zasnežovacia nádrž v Tatranskej Lomnici je podľa našich informácií najväčšou svojho druhu na Slovensku. Aké sú parametre zasnežovacieho systému v Lomnici, teda kapacita čerpadiel, počet zasnežovacích bodov, a ako sa to, že máte najväčšiu nádrž, prejavuje na kapacite a schopnosti otvoriť stredisko?
To, čím sme takí špecifickí, je, že zjazdovky v Tatranskej Lomnici sú v zásade orientované ako keby jedným smerom. Máme tam aj veľa traverzov, napríklad, keď odchádzate zo Skalnatého Plesa. Čiže tvarovo je to pomerne komplikované stredisko. Pokiaľ vietor prúdi z inej strany, než je to vyhovujúce, nie je možné vždy zasnežovať so všetkými zariadeniami. Môže sa stať, že aj niekoľko dní nie sme schopní na určitom úseku zasnežovanie spustiť.
Vo všetkých strediskách sa pri výstavbe zasnežovacieho systému zohľadňuje to, z ktorej strany prevažne fúka vietor, a na tú stranu sa zariadenia väčšinou osádzajú. My sme si tiež vyberali a zvolili sme západnú stranu. Jediné iné riešenie by bolo postaviť zasnežovacie vetvy na jednej aj druhej strane zjazdovky, ale to by už bolo ozaj veľmi luxusné a drahé riešenie. Samozrejme, postupom času sme stále pridávali zariadenia tak, aby sme nejaké mali aj na východnej strane. Vidíme, že je pre nás veľmi dôležité, aby sme mohli pustiť čo najviac zariadení aj v prípade, že prevláda opačné prúdenie vetra. Je neefektívne, ak môžete zasnežovať s tromi zariadeniami, keď na celej trati máte 216 zasnežovacích šácht, z toho 167 je vybavených tyčovými a 49 vrtuľovými delami.
Čas ukazuje, že poveternostné podmienky sa menia. Vieme, že mrazivých dní býva pomerne málo. Je fajn, pokiaľ môžeme snežiť v zásade vždy, keď je mráz, a nie sme obmedzení tým, že je nevyhovujúci smer prúdenia vetra.
Dalo by sa teda povedať, že pri zasnežovaní v Tatranskej Lomnici je potrebné počítať s viacerými obmedzeniami.
Okrem smeru vetra je v Lomnici pomerne vysoký počet veterných dní, určite vyšší ako je na Štrbskom Plese. To je spôsobené tatranským oblúkom. Samozrejme, keď je vietor príliš silný, tak vieme, čo to spôsobuje. Potom je obmedzením počet zariadení na jednotlivých stranách zjazdoviek. Ďalšou vecou je, že stredisko je zasnežované od 900 do 1760 výškových metrov, čo znamená rôzne teplotné pásma. Často sa stáva, že môžeme snežiť len po medzistanicu Štart, ďalej sa už nedostaneme ani o jeden meter vyššie kvôli teplotnej inverzii. A toto obdobie môže trvať aj celý týždeň. Inverzia na tomto obrovskom výškovom rozdiele prakticky každý rok nastane, otázne je len, v ktorom čase príde. Toto sú všetko veci, ktoré obmedzujú výkon zasnežovania; aj keď ho v zásade máte, nemôžete ho vždy využiť plnohodnotne.
Aká je kapacita zasnežovacích čerpadiel v Tatranskej Lomnici?
V Tatranskej Lomnici máme 3 čerpadlá a na Štarte 2 čerpadlá. Každé z 5 čerpadiel má výkon motora 550 kW, respektíve 90 l/s. Výkon záleží od toho, v ktorej časti strediska zasnežujeme. Pokiaľ snežíme po vrch Čučoriedok, tak ideme v nízkotlakovom profile, a tým pádom dokážeme teoreticky ísť až na približne 990 m3 za hodinu, v zásade 3x90 l/s. Pokiaľ snežíme vo vysokotlakovom profile, tak môžeme ísť na 640 m3 za hodinu.
V Tatranskej Lomnici spoločnosť TMR investovala veľké prostriedky do prípravy rôznych rozvojových plánov v minulosti, z ktorých nie všetky sa podarilo realizovať. V procese EIA je napríklad posudzovaná výmena technológie lanovky Štart – Čučoriedky a predĺženie jej trasy o 527 metrov v dolnej časti. Ďalšie projekty boli prezentované na podujatí TMR Open. Aká je aktuálna situácia, čo sa týka rozvojových zámerov a súvisiaceho povoľovacieho procesu?
Čo sa týka povoľovacieho procesu, najďalej sme na tom momentálne v prípade lanovej dráhy na Čučoriedkach. Ako som už spomenul, čas ukázal, že odpojiteľný systém je tam dôležitý, a to aj vzhľadom na charakter zjazdoviek, ktoré sa v úseku od Čučoriedok po Štart nachádzajú. Tam môže byť najlepšia lyžovačka vzhľadom na to, že sú to najširšie zjazdovky a aj ich sklon je ešte prijateľný pre všetkých. Vidíme, že ten fixný systém akoby odrádza ľudí, lanovka je pomalšia, a keď je nedajbože horšie počasie, ľudia na nej vymrznú. Čo sa týka povoľovacieho procesu, sme už relatívne ďaleko, máme spracovanú štúdiu EIA, v Bratislave prebehlo verejné prerokovanie.
Ďalšou pripravovanou investíciou je výmena kabínkovej lanovky z roku 1995, ktorá v hornom úseku od Štartu na Skalnaté Pleso už bola realizovaná. Teraz by sme chceli rovnakú technológiu umiestniť na dolný úsek z Tatranskej Lomnice na Štart. Tým pádom by sme mali dve rovnaké 15-miestne kabínkové lanovky medzi Tatranskou Lomnicou a Skalnatým Plesom.
Potom sú tu zariadenia, ktoré je potrebné zrekonštruovať. Na prvom mieste je pre nás lanovka na Lomnický štít. Pracujeme na stavebných plánoch. Budovy tejto lanovky sú pôvodné historické z roku 1937, od architekta Dušana Jurkoviča. Intenzívne komunikujeme s Pamiatkovým úradom. Verím, že tam možno tiež prekvapíme, ale to si necháme na neskôr. Máme v úmysle na Lomnickom štíte urobiť niečo moderné, zaujímavé, ale uvidíme, ako sa nám to podarí.
Čo sa postupnosti týka, prvá by mohla pribudnúť nová lanovka na Čučoriedkach, potom by to bola rekonštrukcia lanovky na Lomnický štít a následne lanovka Tatranská Lomnica – Štart.
Prevádzkový riaditeľ lanových dráh v Tatranskej Lomnici, Ján Slamený, v novembri minulého roka uviedol pre denník Štandard, že v januári 2025 bola plánovaná obchodná súťaž na dodávateľa novej technológie lanovky na Lomnický štít. Podarilo sa túto súťaž zrealizovať a ak áno, s akým výsledkom?
Pracujeme aktuálne so spoločnosťou Garaventa tak, ako to bolo aj pôvodne, pretože ideme robiť rekonštrukciu lanovky, nejdeme stavať novú lanovú dráhu. Nechceme zvyšovať prepravnú kapacitu. Momentálne je najhorší stav s elektronikou dráhy. Lomnický štít je takou čerešničkou na torte, celoslovenskou, teda vysokotatranskou určite. Chceli by sme to tam poňať v modernom duchu, vrátane kabíny a nástupíšť. Aby to zodpovedalo modernej dobe a zároveň bolo veľa ďalších rokov lákavé a architektonicky príťažlivé.
Lanovka na Lomnický štít má už 36 rokov, spomínali ste, že najhorší stav je s elektronickou časťou, aké sú ďalšie dôvody, pre ktoré by bolo vhodné lanovku modernizovať?
Keďže pri tejto rekonštrukcii ideme meniť aj samotnú kabínu, na to sú už naviazané aj ďalšie zmeny, ako je napríklad výmena lán, zosilnenie oceľovej konštrukcie atď. Kapacita vozňa 15 cestujúcich ostane zachovaná. Kabína bude ale o niečo väčšia, chceli by sme, aby mali cestujúci viac priestoru. Samozrejme, pri zväčšení kabíny sme do určitej miery limitovaní priestorom, nakoľko pokiaľ by došlo k príliš veľkému zväčšeniu kabíny a zaťaženia, už by to súviselo s výmenou prakticky všetkého zariadenia dráhy vrátane oceľových konštrukcií. Tým, že priestory na Lomnickom štíte boli dimenzované na určitý počet ľudí, tiež nemôžeme na štít začať prepravovať obrovské počty návštevníkov. Chceme zachovať počet ľudí, ktorý sa naraz nachádza na štíte, aby bol zachovaný dobrý zážitok z obhliadky a pohybu po terasách. Pokiaľ by sme zvyšovali kapacitu, určite by to bola komplikácia aj z hľadiska povoľovacích procesov. Kapacitu bude mať rekonštruovaná lanovka úplne rovnakú, ale technológia bude modernejšia.