20.07.2018 DNES PREMÁVA V SR 22 LANOVIEK Rezervácia ubytovania

TMR štartuje novú éru v poľskom Ščyrku

Viac ako tri roky po kúpe strediska Szczyrkowski ośrodek narciarski v poľských Beskydách ukončila spoločnosť TMR prvú vlnu masívnych investícií. Reportáž zo strediska.

„Ščyrk za bývalého režimu prezývali aj hlavným mestom poľského lyžovania,“ hovorí Maciej Roth, architekt a administrátor facebookovej stránky Solisko Arena, ktorá detailne monitoruje situáciu v meste. „Už vtedy mesto vedelo ponúknuť približne 30 kilometrov zjazdoviek, prepravu zabezpečovali dve fixné sedačkové lanovky a vyše tucet lyžiarskych vlekov.“

Nedostatočné investície do obnovy technických zariadení zapríčinili po roku 1990 postupný úpadok celého strediska. Štafetu najlepšieho poľského strediska prebrala Bialka Tatranská, vybudované boli desiatky tzv. „jednolanovkových“ stredísk na juhu Poľska.

„Na obnovu strediska, výstavbu lanových dráh, rozšírenie zjazdoviek a ich zasnežovanie boli potrebné investície v desiatkach miliónov eur. Pôvodní majitelia Szczyrkowskeho ośrodku narciarskeho (pozn. red.: najväčší skiareál v meste) ich zabezpečiť nevedeli, navyše niekoľko nevydarených sezón ich dostalo do finančných problémov,“ vysvetľuje Roth.

Práve k masívnym investíciám sa zaviazala slovenská skupina Tatry mountain resorts (TMR), keď ohlásila v marci 2014 svoju expanziu do Poľska a kúpu 97% akcií v spoločnosti Szczyrkowski ośrodek narciarski.

„Ščyrk má veľký potenciál, množstvo ubytovacích zariadení s celkovou kapacitou 12 000 lôžok. V okolí sa nachádzajú viaceré dôležité mestá ako Katowice alebo Bielsko-Biala,“ hovorí Július Vinter, country manager TMR pre Poľsko. „Čo sa týka počasia, mikroklíma je porovnateľná so Špindlerovým Mlynom v Českej republike,“ dopĺňa.

Július Vinter, country manager Tatry mountain resorts pre Poľsko /foto: Matej Petőcz 30.12.2017/ ^^^ Július Vinter, country manager Tatry mountain resorts pre Poľsko

Po troch rokoch vybavovania potrebných povolení TMR odštartovala modernizáciu strediska. V roku 2017 pribudli tri nové odpojiteľné lanovky od Leitner ropeways, existujúce zjazdovky boli rozšírené. Postavených bolo niekoľko hektárov modrých zjazdoviek tak, aby každá lanovka obsluhovala aspoň jednu nenáročnú zjazdovku.

Inštalovaný bol zasnežovací systém Technoalpin s retenčnou nádržou. Dokáže vysnežiť základnú sieť zjazdoviek za 94,5 hodiny. Dve zjazdovky boli osvetlené. Zavedený bol obchodný model Gopass, odbavovací systém Base a spoločný skipas so strediskami COS a Beskid. Otvorená bola moderná požičovňa a úschovňa športového vybavenia. Stredisko dostalo novú značku: Szczyrk Mountain Resort. S investíciami ešte v TMR neskončili.

„V roku 2018 chceme postaviť prepojovaciu lanovku na Małe Skrzyczne, ktorá zabezpečí obojstranné prepojenie so strediskom COS,“ potvrdzuje Vinter pôvodné plány. „O výstavbe ďalších dvoch lanoviek sa rozhodne koncom sezóny na základe návštevnosti.“

Kým 6-sedačka Czyrna – Hala Skrzyczenska sa javí ako nevyhnutnosť kvôli odľahčeniu kabínkovej lanovky, menej urgentnou záležitosťou vyzerá byť 8-sedačka na Hali Pośredniej.

Pripravuje sa výstavba novej reštaurácie na Hałe Skrzyczeńskej. „Bude to reštaurácia s peknou architektúrou zapadajúcou do prostredia hôr. Bude umiestnená vo svahu a bude mať niekoľko poschodí, free flow systém s kapacitou 300 stoličiek vnútri a ďalších 200 na terase,“ tvrdí Vinter.

Mapka zjazdoviek Szczyrk Mountain Resort a Centralny Ośrodek Sportu (COS) v zimnej sezóne 2017/2018 ^^^Mapka zjazdoviek stredísk SMR a COS v zimnej sezóne 2017/2018

Podnikanie v Poľsku vs. na Slovensku

„Ťažko povedať,“ odpovedá Vinter na našu otázku o tom, či je ľahšie podnikať v skibiznise na Slovensku alebo v Poľsku. „Niektoré procesy sú lepšie vyriešené na Slovensku a iné zase v Poľsku.“

Na Slovensku sa väčšina investičných aktivít TMR realizuje na základe výnimiek zo zákona, nakoľko stále neexistuje zonácia národných parkov, v ktorých sú strediská skupiny umiestnené. V Poľsku naopak prešlo TMR štandardným schvaľovacím procesom. Ten trval až tri roky. Obsahoval aj vypracovanie štúdie koncepcie mesta, ktorá na Slovensku neexistuje. Štúdia predchádza podaniu žiadosti o zmenu územného plánu.

„Rozdielny je proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Kým na Slovensku záväzné stanovisko k jednotlivým zámerom vydáva Ministerstvo životného prostredia, v Poľsku je rozhodnutie v kompetencii primátora mesta alebo starostu obce,“ hovorí Vinter.

Veľký rozdiel je aj v daňovej politike. Sadzba DPH pre cestovný ruch je v Poľsku 8%, na Slovensku 20%. Vďaka tomu je možné ponúknuť nižšie ceny skipasov pri rovnakej návratnosti investícií ako na Slovensku.

Miestne dane sú pre prevádzkovateľov vyššie v Poľsku ako na Slovensku. V Poľsku sa totiž zdaňujú technické objekty (tzv. budowle), kam spadajú aj lanové dráhy. Podľa rozhodnutia samosprávy môže byť sadzba dane stanovená až do 2% hodnoty objektov. Mesto Ščyrk ju stanovilo práve na hornej hranici.

„V praxi to pre nás znamená, že za 50 rokov zaplatíme celú výšku investície do lanových dráh ešte raz mestu na dani z nehnuteľnosti,“ hovorí Vinter.

Daň z technických objektov zvyčajne nepredstavuje veľký podiel na miestnych daniach obcí a miest v Poľsku. Zákonodarci ju prijali za účelom zdaňovania objektov ako sú letiská, čističky odpadových vôd a podobne. Zákon vznikol v čase, kedy v Poľsku existovalo minimum lanových dráh.

V prípade Ščyrku sa zhodou okolností táto daň veľmi pozitívne prejaví na rozpočtových príjmoch mesta. „Ščyrk sa stane v prepočet na obyvateľa jedno z najbohatších miest v Poľsku,“ prognózuje Vinter.

Kritická dopravná a ekologická situácia

Budúcnosť ukáže, či dokáže mesto tieto peniaze investovať užitočne. Agendou mesta by mohlo napríklad byť riešenie smogovej situácie, ktorá bola v čase našej návštevy kritická. Ščyrk je plynofikované mesto, kvôli politike poľskej vlády, ktorá dotuje ťažbu uhlia, je pre obyvateľov ale lacnejšie kúriť uhlím, prípadne komunálnym odpadom.

V centre mesta tak počas sezóny prevláda ovzdušie, ktoré je nielen nepríjemné a škodí rozvoju cestovného ruchu (ťažko do tohto prostredia pritiahnuť bonitnejšiu klientelu napríklad zo Spojeného kráľovstva...), ale čo je horšie, ovzdušie je aj zdravotne závadné pre obyvateľstov a turistov. Do postihnutých lokalít patrí aj dojazd zjazdoviek TMR v lokalitách Czyrna a U Kowalskiego. O niečo lepšia situácia je vo vyšších polohách – na Solisku, Beskide alebo Bielom kríži.

„Budem sa snažiť presvedčiť mesto, aby vytvorilo dotačnú schému na zavedenie plynových kotlov, riešenie je však beh na dlhé trate,“ odpovedá Vinter na našu otázku o smogovej situácii.

Kritická je tiež dopravná situácia, na ceste vedúcej cez obec sa počas sezóny tvoria veľké zápchy. Situáciu komplikuje fakt, že cesta je v správe Sliezskeho vojvodstva. Parkovanie popri nej nie je regulované.

Riešenie dopravného problému sa však už pripravuje. Hľadá sa lokalita pre záchytné parkovisko umiestnené na vstupe do Ščyrku od Bielska. Do úvahy prichádza areál bývalého kempingu. Odtiaľ by ďalej premávali skibusy. Tieto ale budú pomalé kvôli zápcham, pokiaľ inštitúcie nezavedú funkčnú parkovaciu politiku.

Definitívnym riešením by bola výstavba ďalšieho nástupného bodu do skiareálu, umiestneného mimo obce, pre jednodňových návštevníkov.

„Úvahy o ďalšom nástupnom bode pre lyžiarov zatiaľ existujú len v rovine neformálnych rozhovorov medzi jednotlivými zúčastnenými stranami,“ upresňuje Vinter.

Jednou z možností je výstavba kabínkovej lanovky na Skrzyczne z územia gminy Lipowa, ktorá susedí s mestom Žywiec a má priame napojenie na rýchlostnú cestu S1. Teoreticky by mohla byť aj dvojúseková, pričom horný úsek by ponúkol zjazdové trate.

Napojenie skiareálu z Lipowej, dobudovanie „kysuckej“ diaľnice D3 a poľskej rýchlostnej cesty S1 by skrátilo cestu zo Žiliny do strediska pod jednu hodinu. To znamená ďalší potenciál pre Ščyrk a zároveň možný odliv klientely zo stredne veľkých slovenských stredísk ako napríklad Vrátna alebo Martinské hole.

TMR nevylučuje akvizície iných stredísk v Poľsku. „Zmysel má pre nás kúpiť stredisko, kde môžeme vďaka investíciám ponúknuť určitý štandard služieb, na ktorý sú naši klienti zvyknutí,“ tvrdí Július Vinter.

Nájsť takéto stredisko v Poľsku nie je jednoduché, častokrát nie je možné investovať z dôvodu ochrany prírody, ako napríklad v Korbielówe-Pilsko či kvôli komplikovaným vzťahom s majiteľmi pozemkov, ako napríklad v Zakopanom.

Matej Petőcz - lanovky.sk
15.01.2018


Odpojiteľná 6-sedačka Solisko-Wierch Pośredni v stredisku SMR /foto: Solisko Arena december 2017/ Odpojiteľná 10-kabínka U Kowalskiego-Hala Skrzyczeńska v stredisku SMR /foto: Solisko Arena december 2017/ Odpojiteľná 10-kabínka U Kowalskiego-Hala Skrzyczeńska v stredisku SMR /foto: Solisko Arena december 2017/
Solisko /foto: Solisko Arena december 2017/ Odpojiteľná 6-sedačka Solisko-Hala Skrzyczeńska v stredisku SMR /foto: Solisko Arena december 2017/ Odpojiteľná 10-kabínka U Kowalskiego-Hala Skrzyczeńska v stredisku SMR /foto: Solisko Arena december 2017/
Požičovňa a úschovňa športového vybavenia, pokladne a toalety pri dolnej stanici kabínkovej lanovky v stredisku SMR /foto: Solisko Arena december 2017/ Odpojiteľná 6-sedačka Solisko-Wierch Pośredni v stredisku SMR /foto: Solisko Arena december 2017/ Odpojiteľná 6-sedačka Solisko-Hala Skrzyczeńska v stredisku SMR /foto: Solisko Arena december 2017/
Retenčná nádrž pri hornej stanici odpojiteľnej 6-sedačky Solisko-Hala Skrzyczeńska v stredisku SMR /foto: Solisko Arena 30.12.2017/ Odpojiteľná 10-kabínka U Kowalskiego-Hala Skrzyczeńska v stredisku SMR /foto: Solisko Arena december 2017/ Odpojiteľná 10-kabínka U Kowalskiego-Hala Skrzyczeńska v stredisku SMR /foto: Andrej Bisták 30.12.2017/
Odpojiteľná 10-kabínka U Kowalskiego-Hala Skrzyczeńska v stredisku SMR /foto: Andrej Bisták 30.12.2017/ Odpojiteľná 10-kabínka U Kowalskiego-Hala Skrzyczeńska v stredisku SMR /foto: Solisko Arena 30.12.2017/ Horná stanica odpojiteľnej 6-sedačky Solisko-Hala Skrzyczeńska v stredisku SMR /foto: Solisko Arena 30.12.2017/
Odpojiteľná 10-kabínka U Kowalskiego-Hala Skrzyczeńska v stredisku SMR /foto: Solisko Arena 30.12.2017/ Horská chata Schronisko PTTK Skrzyczne v nadmorskej výške 1250 m /foto: Solisko Arena 30.12.2017/ Odpojiteľná 4-sedačka Jaworzyna-Skrzyczne v stredisku COS /foto: Solisko Arena 30.12.2017/
Čierna zjazdová trať FIS v stredisku COS s výhľadom na Buczkowice, Mesznu a časť mesta Bielsko-Biala /foto: Solisko Arena 30.12.2017/ Prepojovací traverz zo strediska COS do SMR /foto: Solisko Arena 30.12.2017/ Prepojovací traverz zo strediska COS do SMR /foto: Solisko Arena 30.12.2017/
Výhľad do Ščyrku z prepojovacieho traverzu zo strediska COS do SMR /foto: Andrej Bisták 30.12.2017/ Výhľad do Ščyrku z prepojovacieho traverzu zo strediska COS do SMR /foto: Andrej Bisták 30.12.2017/ Zjazdovky pri odpojiteľnej 4-sedačke Jaworzyna-Skrzyczne v stredisku COS /foto: Solisko Arena 30.12.2017/
Večerné lyžovanie v stredisku Beskid Sport Arena, kde platí spoločný skipas so strediskami SMR a COS /foto: Matej Petőcz 30.12.2017/ Večerné lyžovanie v stredisku Beskid Sport Arena, kde platí spoločný skipas so strediskami SMR a COS /foto: Matej Petőcz 30.12.2017/

 Bachledova dolina
 Banská Štiavnica
 Dedinky-Geravy
 Donovaly
 Drienica-Lysá
 Jasenská dolina
 Jasná/Chopok
 Jasná/Chopok juh
 Kojšovská hoľa
 Krahule
 Králiky
 Krompachy-Plejsy
 Krušetnica
 Kubínska hoľa
 Malá Lučivná
 Malinô Brdo
 Martinské hole
 Mýto p. Ďumbierom
 Oravice
 Oravská Lesná
 Oravský Podzámok
 Roháče-Spálená
 Skalka pri Kremnici
 Starý Smokovec
 Štrbské Pleso
 Tatranská Lomnica
 Valaská
 Valčianska dolina
 Veľká Rača
 Vitanová
 Vrátna
 Závažná Poruba
 Ždiar-Strachan
 Ždiar-Strednica
 Železná studnička
  
 Białka Tatrzańska PL
 Kohútka (CZ)
 Nové Mesto p.Š. (HU)
 Stuhleck (AT)
 Szczyrk (PL)
 Zakopané (PL)
  
  
  Počasie (hzs.sk)
  Podmienky (hzs.sk)