Rozvoju zimného turizmu na Slovensku bráni zastaraná infraštruktúra
Na horách je najdôležitejšia bezpečnosť a bude ju riešiť aj zákonná úprava
31.10.2001, TREND / Mária Tolnayová
Zimný turizmus by mohol v blízkej budúcnosti predstavovať až 40-percentný podiel na celkových príjmoch cestovného ruchu SR. Podľa predsedu predstavenstva záujmového združenia lanovkárov a vlekárov Lavex Jána Gavaliera má Slovensko z postkomunistického bloku najlepšie podmienky na jeho rozvoj. Bráni tomu okrem nekvalitných služieb i zastaraná a nedostatočná infraštruktúra zariadení.
Domáci výrobca nestačí
V súčasnosti sa dá na Slovensku lyžovať či snoubordovať v 17 veľkých, 37 stredných a 250 malých zimných strediskách. Vybavené sú 900 lyžiarskymi vlekmi a 32 lanovkami. V posledných rokoch sa vo veľkej miere rozšírilo aj mechanické zasnežovanie. Majú ho vybudované v 40 strediskách. Spolu sa zasnežuje 90 km tratí a plocha približne 290 ha.
Osobné horské dopravné zariadenia sú podľa J. Gavaliera takmer vo všetkých zimných strediskách zastarané a nespĺňajú požiadavky nových zákonov, noriem a predpisov na ich prevádzku. Domáci licenčný výrobca Tatrapoma, a.s., Kežmarok nedokáže v celom rozsahu pokryť požiadavky na modernizáciu horských zariadení, hlavne lanových dráh. Strediská sú preto odkázané na dovoz zo zahraničia, s čím sú však spojené niekoľkonásobne vyššie finančné náklady. Tie si však pri súčasných úverových podmienkach bánk môžu nie veľmi solventní majitelia stredísk len ťažko dovoliť.
Aj preto sú tohtoročné novinky v podobe nových lanoviek a vlekov, zariadení na úpravu tratí či technického zasnežovania skôr výnimkou. Na financovanie cestovného ruchu navrhujú predstavitelia Lavexu prevziať modely, ktoré uplatnili alpské krajiny - Francúzsko, Rakúsko, Švajčiarsko či Taliansko. Musí to byť štát, ktorý zohrá významnú úlohu pri štarte, pretože rozvoj cestovného ruchu na miestnej a regionálnej úrovni sa bez finančných tokov zhora nezaobíde. Prevažná časť ziskov z cestovného ruchu by podľa nich mala ostať v regióne, pričom by sa v nich viazali na povinnosť opätovného investovania do turizmu.
Obmedzujúcim faktorom rozvoja slovenských zimných stredísk je aj skutočnosť, že najvýznamnejšie z nich sú v národných parkoch. Paradoxom je, že lanovky, vleky a lyžiarske trate existovali v nich ešte pred vznikom národných parkov. Na druhej strane však bez moderných a bezpečných technológií s rýchlou prevádzkou a dostatočnou kapacitou nemožno podľa J. Gavaliera rátať so spokojnosťou návštevníkov slovenských zimných stredísk.
Aj pohyb na horách musí mať pravidlá
Dôležitou témou, ktorou sa v poslednom čase intenzívne zaoberajú odborníci z oblasti zimného turizmu, je bezpečnosť na lyžiarskych tratiach. Legislatívne ju má upraviť pripravovaný zákon o bezpečnosti na horách. Odborným garantom sú jeho tvorcovia - Tatranská horská služba (THS) štátnych lesov TANAP-u.
"Zákon o bezpečnosti na horách bude riešiť okrem postavenia horských a lyžiarskych služieb v SR aj vzťahy medzi horskými lyžiarskymi službami a prevádzkovateľmi horských dopravných zariadení," objasňuje náčelník THS Jozef Janiga. "Bude definovať lyžiarske strediská, lyžiarske trate a ďalšie veci, ktoré dosiaľ definované neboli. Napríklad aj zodpovednosť za úrazy na svahoch - kto a ako sa má podieľať na pomoci, kto bude finančne kryť náklady s nimi súvisiace, náhrady škôd a podobne. Zákon sa nebude týkať len prevádzkovateľov horských dopravných zariadení, lyžiarskych zjazdových a bežeckých tratí, ale aj ubytovacích zariadení a bude riešiť práva a povinnosti návštevníkov v daných oblastiach."
Zákon je potrebný aj preto, že 70 až 80 percent úrazov, ktoré evidujú horské služby, sa stane na lyžiarskych tratiach. Zatiaľ nikde nie sú zakotvené pravidlá pohybu na nich, zodpovednosti za úrazy napríklad za rýchlu jazdu či neupravené trate. Zákon je už pripravený v paragrafovom znení. Jediným problémom, ktorý treba prekonať, je zhoda na definícii a inštitucionálnom usporiadaní horských služieb v SR.
Záujmové združenie Lavex vzniklo pred 35 rokmi. Jeho zakladatelia si už na začiatku dali za cieľ pomáhať pri rozvoji lanovej dopravy na Slovensku, ale aj aktívne pôsobiť v oblasti cestovného ruchu. Ich vtedajší takmer priekopnícky čin bol jedným zo stimulujúcich faktorov rozvoja zimného turizmu na Slovensku. Vo svojom pôvodnom poslaní pokračujú aj v súčasnosti a v rámci tradične organizovaných Dní lanoviek a vlekov. Tohtoročné, v poradí už tridsiate, sa uskutočnia začiatkom novembra v hoteli Permon na Podbanskom zároveň s XIII. medzinárodnou výstavou horských dopravných zariadení Interlavex. Podujatie sa bude venovať aj problematike nevyhnutnosti spolupráce subjektov turistického ruchu, možností rozširovania ďalších podnikateľských aktivít v zimných strediskách.
Autorka je spolupracovníčkou TRENDU.
31.10.2001, TREND / Mária Tolnayová
Zimný turizmus by mohol v blízkej budúcnosti predstavovať až 40-percentný podiel na celkových príjmoch cestovného ruchu SR. Podľa predsedu predstavenstva záujmového združenia lanovkárov a vlekárov Lavex Jána Gavaliera má Slovensko z postkomunistického bloku najlepšie podmienky na jeho rozvoj. Bráni tomu okrem nekvalitných služieb i zastaraná a nedostatočná infraštruktúra zariadení.
Domáci výrobca nestačí
V súčasnosti sa dá na Slovensku lyžovať či snoubordovať v 17 veľkých, 37 stredných a 250 malých zimných strediskách. Vybavené sú 900 lyžiarskymi vlekmi a 32 lanovkami. V posledných rokoch sa vo veľkej miere rozšírilo aj mechanické zasnežovanie. Majú ho vybudované v 40 strediskách. Spolu sa zasnežuje 90 km tratí a plocha približne 290 ha.
Osobné horské dopravné zariadenia sú podľa J. Gavaliera takmer vo všetkých zimných strediskách zastarané a nespĺňajú požiadavky nových zákonov, noriem a predpisov na ich prevádzku. Domáci licenčný výrobca Tatrapoma, a.s., Kežmarok nedokáže v celom rozsahu pokryť požiadavky na modernizáciu horských zariadení, hlavne lanových dráh. Strediská sú preto odkázané na dovoz zo zahraničia, s čím sú však spojené niekoľkonásobne vyššie finančné náklady. Tie si však pri súčasných úverových podmienkach bánk môžu nie veľmi solventní majitelia stredísk len ťažko dovoliť.
Aj preto sú tohtoročné novinky v podobe nových lanoviek a vlekov, zariadení na úpravu tratí či technického zasnežovania skôr výnimkou. Na financovanie cestovného ruchu navrhujú predstavitelia Lavexu prevziať modely, ktoré uplatnili alpské krajiny - Francúzsko, Rakúsko, Švajčiarsko či Taliansko. Musí to byť štát, ktorý zohrá významnú úlohu pri štarte, pretože rozvoj cestovného ruchu na miestnej a regionálnej úrovni sa bez finančných tokov zhora nezaobíde. Prevažná časť ziskov z cestovného ruchu by podľa nich mala ostať v regióne, pričom by sa v nich viazali na povinnosť opätovného investovania do turizmu.
Obmedzujúcim faktorom rozvoja slovenských zimných stredísk je aj skutočnosť, že najvýznamnejšie z nich sú v národných parkoch. Paradoxom je, že lanovky, vleky a lyžiarske trate existovali v nich ešte pred vznikom národných parkov. Na druhej strane však bez moderných a bezpečných technológií s rýchlou prevádzkou a dostatočnou kapacitou nemožno podľa J. Gavaliera rátať so spokojnosťou návštevníkov slovenských zimných stredísk.
Aj pohyb na horách musí mať pravidlá
Dôležitou témou, ktorou sa v poslednom čase intenzívne zaoberajú odborníci z oblasti zimného turizmu, je bezpečnosť na lyžiarskych tratiach. Legislatívne ju má upraviť pripravovaný zákon o bezpečnosti na horách. Odborným garantom sú jeho tvorcovia - Tatranská horská služba (THS) štátnych lesov TANAP-u.
"Zákon o bezpečnosti na horách bude riešiť okrem postavenia horských a lyžiarskych služieb v SR aj vzťahy medzi horskými lyžiarskymi službami a prevádzkovateľmi horských dopravných zariadení," objasňuje náčelník THS Jozef Janiga. "Bude definovať lyžiarske strediská, lyžiarske trate a ďalšie veci, ktoré dosiaľ definované neboli. Napríklad aj zodpovednosť za úrazy na svahoch - kto a ako sa má podieľať na pomoci, kto bude finančne kryť náklady s nimi súvisiace, náhrady škôd a podobne. Zákon sa nebude týkať len prevádzkovateľov horských dopravných zariadení, lyžiarskych zjazdových a bežeckých tratí, ale aj ubytovacích zariadení a bude riešiť práva a povinnosti návštevníkov v daných oblastiach."
Zákon je potrebný aj preto, že 70 až 80 percent úrazov, ktoré evidujú horské služby, sa stane na lyžiarskych tratiach. Zatiaľ nikde nie sú zakotvené pravidlá pohybu na nich, zodpovednosti za úrazy napríklad za rýchlu jazdu či neupravené trate. Zákon je už pripravený v paragrafovom znení. Jediným problémom, ktorý treba prekonať, je zhoda na definícii a inštitucionálnom usporiadaní horských služieb v SR.
Záujmové združenie Lavex vzniklo pred 35 rokmi. Jeho zakladatelia si už na začiatku dali za cieľ pomáhať pri rozvoji lanovej dopravy na Slovensku, ale aj aktívne pôsobiť v oblasti cestovného ruchu. Ich vtedajší takmer priekopnícky čin bol jedným zo stimulujúcich faktorov rozvoja zimného turizmu na Slovensku. Vo svojom pôvodnom poslaní pokračujú aj v súčasnosti a v rámci tradične organizovaných Dní lanoviek a vlekov. Tohtoročné, v poradí už tridsiate, sa uskutočnia začiatkom novembra v hoteli Permon na Podbanskom zároveň s XIII. medzinárodnou výstavou horských dopravných zariadení Interlavex. Podujatie sa bude venovať aj problematike nevyhnutnosti spolupráce subjektov turistického ruchu, možností rozširovania ďalších podnikateľských aktivít v zimných strediskách.
Autorka je spolupracovníčkou TRENDU.
TREND
31.10.2001
31.10.2001