02.05.2024

Markus Redl: Zvýšime konkurencieschopnosť dolnorakúskych stredísk

Markus Redl (38) je riaditeľom spoločnosti Niederösterreichische Bergbahnen – Beteiligungsgesellschaft (NÖ-BBG), ktorá prevádzkuje tri dolnorakúske horské strediská a má záujem o ďalšie. Vyštudoval teóriu a manažment športu na Viedenskej univerzite a absolvoval postgraduálne štúdium v odbore verejná správa na Harvardovej univerzite. NÖ-BBG vedie od júla 2011, predtým pracoval ako manažér rakúskej konzultačnej skupiny ICG pre kultúrno-športovú oblasť a bol generálnym sekretárom Svetovej zimnej univerziády Innsbruck/Seefeld 2005.

Koľko dosahujú dolnorakúske strediská lyžiarskych dní za sezónu a ako sa tento ukazovateľ vyvíja v priebehu posledných rokov?

Počas sezóny 2009/2010 bola zrealizovaná štúdia, kde sme analyzovali sedem vedúcich dolnorakúskych lyžiarskych stredísk: Hochkar, Semmering Hirschenkogel – Zauberberg, Lackenhof Ötscher, Annaberg, Mönichkirchen Mariensee, Sankt Corona am Wechsel a Gemeindealpe Mitterbach a zaznamenali sme okolo 750 000 lyžiarskych dní. Aktuálne vyhodnocujeme údaje za sezónu 2011/2012, aby sme mohli určiť trend. Myslím si ale, že všeobecným trendom je malý pokles počtu lyžiarskych dní v Dolnom Rakúsku. Zľava doprava: riaditeľ Annaberger Lifte Walter Burger, predseda dozornej rady ecoplus Klaus Schneeberger, spolková ministerka pre cestovný ruch Petra Bohuslav, riaditeľ NÖ-BBG Markus Redl a riaditeľ Schischaukel Mönichkirchen Gerald Gabauer; © ecoplus

Aký podiel vyjadruje 750-tisíc lyžiarskych dní v porovnaní s lyžiarskymi dňami v celom Rakúsku?

Ide o menej než 2 percent, v Rakúsku je približne 50 miliónov lyžiarskych dní za sezónu.

V roku 2011 vláda spolkovej krajiny Dolné Rakúsko oznámila založenie spoločnosti Niederösterreichische Bergbahnen – Beteiligungsgesellschaft m.b.H. (NÖ-BBG). Aké dôvody viedli vládu k tomuto kroku?

Spoločnosť NÖ-BBG je plne vlastnená spolkovou krajinou Dolné Rakúsko. Politickým cieľom dolnorakúskej vlády je v prvom rade stabilizovať z ekonomického hľadiska a v druhom rade modernizovať lyžiarske strediská v regióne, ktoré považuje za dôležité z hľadiska rozvoja turizmu a ekonomiky. Cieľom je zvýšenie konkurencieschopnosti týchto stredísk. Tieto ciele realizujeme buď s privátnymi partnermi v rámci verejno-súkromného partnerstva, alebo vlastníme plný podiel v spoločnostiach prevádzkujúcich strediská.

Pokiaľ pôvodný model stredísk patriacich súkromníkom nefungoval, kde bol podľa vás problém?

Nehovoril by som o problémoch, skôr o všeobecnom prostredí na rozvoj lyžiarskych stredísk. Klienti majú isté očakávania, a tieto sú pomerne vysoké. Očakávaný štandard kvality služieb je dnes vyšší než v minulosti, pokiaľ sa bavíme o lanovkách, úprave zjazdových tratí, horských reštauráciách, požičovniach vybavenia a podobne. Aby boli lyžiarske strediská blízko Viedne a Bratislavy konkurencieschopné, musíme do týchto aktív investovať. Investícia zo svojej definície znamená, že je potrebné nájsť niekoho, kto je ochotný investovať, a zároveň ukázať návratnosť týchto investícií. Lyžiarsky biznis je charakteristický tým, že je potrebné investovať veľké prostriedky len na to, aby ste dosiahli štandardné požiadavky klientov. Je to veľká výzva pre akékoľvek stredisko, špeciálne však pre malé strediská. Všetky naše strediská sú relatívne malé, v porovnaní s ostatnými v Rakúsku.

Dá sa teda povedať, že dolnorakúske strediská boli podinvestované?

Neboli, v uplynulých rokoch boli vykonané značné investície. Pokiaľ však investujete, musíte od istého momentu zarábať na to, aby ste mohli časom reinvestovať. Vďaka tlaku na trhu toto bude náročná úloha. Preto sa spolková krajina Dolné Rakúsko rozhodla intervenovať a v medziach legislatívy Európskej únie podporiť a čiastočne financovať lyžiarske strediská z dôvodu ich dopadu na ekonomiku v regióne.

V iných rakúskych spolkových krajinách, napríklad v Štajersku, lyžiarske strediská podporujú spolkové vlády nenávratnymi finančnými príspevkami na konkrétne projekty. Napríklad dostanú grant pokrývajúci tretinu nákladov na výstavbu novej zjazdovky a podobne. Dolné Rakúsko sa vybralo cestou skupovania stredísk, aké sú výhody oboch modelov?

V celom Rakúsku fungujú paralelne oba tieto modely. Akékoľvek dolnorakúske stredisko sa tiež môže uchádzať o nenávratný finančný príspevok od spolkovej vlády na konkrétny projekt. Po predložení projektu je tento preskúmaný vládou a tá rozhodne o jeho podpore alebo nie, a taktiež o výške podpory. Je potrebné úplne rozlišovať medzi takouto formou podpory a aktivitami NÖ-BBG, čo je priamejšia intervencia. Naše strediská musia žiadať o túto podporu od vlády rovnakým spôsobom. Avšak NÖ-BBG taktiež dostáva isté finančné prostriedky, ktoré môžeme použiť na financovanie našich stredísk. Štajerský systém nemá veľké rozdiely, aj oni majú vlastné alebo čiastočne vlastné strediská, je ich približne desať. Najbližšie pri dolnorakúskych hraniciach je to Mariazell Bürgeralpe.

Ktoré strediská vlastní aktuálne NÖ-BBG? Záujem ste mali pôvodne o šesť stredísk.

V stredisku Annaberg máme 100% akcií. V strediskách Mönichkirchen-Mariensee a Sankt Corona am Wechsel je to takmer 100% akcií, zvyšok majú súkromní partneri.

Pretrváva váš záujem o zvyšné tri rezorty?

Pravdepodobne budeme investovať do minoritného podielu spoločnosti prevádzkujúcej Semmering Hirschenkogel. Predpokladám, že túto transakciu zrealizujeme v najbližších týždňoch až mesiacoch. Ohľadom Lackenhof Ötscher, mali sme jednanie so skupinou Schröcksnadel, ktorá plne vlastní a prevádzkuje stredisko. Nepredpokladám, že do tohto strediska vstúpime v najbližšej dobe. Skupina Schröcksnadel už teraz vlastní okolo 9 stredísk, takže možné výhody z pôsobenia v NÖ-BBG nie sú pre nich natoľko zaujímavé. Strediko Hochkar budeme prevádzkovať spoločne s privátnym partnerom.

Akým spôsobom dopadla svetová finančná kríza na dolnorakúske strediská? Je pravda, že ste po rokoch rastu zaznamenali pokles v počte klientov zo Slovenska?

Jeden z hlavných trendov na európskom lyžiarskom trhu je to, že bol zaznamenaný istý pokles v počte rodín zapájajúcich sa do zimných športov a hlavne do lyžovania. Dlhé roky tu existovala silná rodinná tradícia trávenia týždňovej vianočnej alebo jarnej dovolenky na horách. Vzťah k lyžovaniu je niečo, čo je potrebné začať budovať veľmi skoro, keď sú deti malé, či už prostredníctvom školy alebo v rodinách.

Druhá vec je, že sme zaznamenali okamžitý pokles v počte predaných lyžiarskych lístkov. Naši typický klienti z Viedne a okolia prídu väčšinou na jeden alebo dva dni a hľadajú veľmi dobrý pomer vynaložených prostriedkov k celkovému zážitku. Myslím si, že to je zároveň aj jadrom nášho úspechu. Avšak naši typický klienti nie sú extrémne bohatí a musia si strážiť svoj rozpočet, pričom voľnočasové aktivity ako je lyžovanie pochopiteľne nie je absolútnou prioritou. Je pravda, že sme zaznamenali malý pokles lyžiarov zo Slovenska a aj z iných východných krajín, pričom najväčší pokles sme zaznamenali z Maďarska. Približne 25% našich klientov prichádza z východných krajín.

Myslíte, že pokles lyžiarov zo Slovenska môže byť do určitej miery spôsobený aj masívnymi investíciami v Tatrách?

Dôsledne sledujeme situáciu na Slovensku a musím povedať, že investície v Tatrách sú pôsobivé. Je vidieť súperenie z oboch strán hranice – o klienta zo Slovenska súperia na jednej strane dajme tomu štajerské strediská, ktoré ležia v zaujímavej vzdialenosti z Bratislavy, a na druhej strane slovenské strediská. Vítame a podporujeme rozvoj lyžiarskeho priemyslu na Slovensku. Pre dolnorakúske strediská to možno bude výzva, nakoľko sa nachádzajú najbližšie pri hraniciach, no rakúsky lyžiarsky priemysel ako celok môže profitovať zo silného slovenského lyžiarskeho priemyslu. Je silný predpoklad, že pokročilejší lyžiari v istom momente vyskúšajú Alpy. Z geografického hľadiska je pravdepodobné, že to budú najskôr práve rakúske Alpy.

Slovenské strediská obdivujú to, že dolnorakúske či štajerské strediská majú podstatne vyššie ceny skipasov a napriek tomu tam chodí veľa klientov zo Slovenska. Napríklad Jasná pripravuje nárast cien o dve eurá pre budúcu sezónu.

Dvojeurový nárast cien je niečo, čo je potrebné dať do kontextu. Dôležitým faktom je inflácia. V Rakúsku je inflácia okolo 3%, ale ceny energií nám išli hore o 6 až 8%, čiže pre lyžiarske strediská je inflácia viac ako 3%. Keď sa pozriete na nárast nákladov stredísk, tak je dvojeurový nárast úplne v poriadku, až by som povedal, že je potrebné takto zvyšovať ceny na pravidelnej báze, čím sa dá vyhnúť skokovým navýšeniam. Určite by som radšej podporoval stratégiu neustáleho prispôsobovania cien inflácii.

Čo sa týka cien skipasov v Dolnom Rakúsku, stále sme pod rakúskym priemerom. Musíme dať opäť do kontextu to, aký balíček služieb ponúkame a čo je možné zaň pýtať. Lyžiarske strediská v Dolnom Rakúsku sú relatívne malé. Je potrebné sa pozrieť na celkové náklady klienta, okrem skipasov sú to náklady na požičovňu, stravovanie, dopravu a podobne. Preto si myslím, že máme v Dolnom Rakúsku stále veľmi zaujímavú cenovú štruktúru. Ísť na jednodňovú lyžovačku z Bratislavy na Mönichkirchen znie ako rozumný jednodňový výlet. Náš záujem o Bratislavu a jej suburbie je veľký. Je to región, kde je potenciál a ktorý plánujeme osloviť agresívnejšie.

Akú sumu je NÖ-BBG pripravená investovať do svojich stredísk?

Dolnorakúska vláda sa zaviazala poskytnúť 25 miliónov eur ako pôžičku na financovanie NÖ-BBG. Tieto prostriedky môžeme investovať a zároveň sa budeme uchádzať aj o financovanie zo strany súkromných investorov. Tiež sa musíme zaoberať niektorými minulými investíciami. Vo všeobecnosti chceme zvýšime kvalitu všetkých služieb, okrem lanoviek sú to reštaurácie, požičovne, parkovacie plochy, detské areály. Ďalším krokom budú vlastné hotely, ktoré využijeme ako odrazový mostík pre realizáciu iných ubytovacích projektov.

V Mönichkirchen-Mariensee sme investovali značné prostriedky do technického zasnežovania a parkovacích plôch. Pre Sankt Coronu projektujeme novú vozíčkovú bobovú dráhu. Tento rok existujúca letná bobová dráha nebude v prevádzke, nová by mala byť sprevádzkovaná pred letom 2013. Annaberg obohatí úplne nová horská reštaurácia na mieste dnešnej Reidlhütte a zároveň vylepšíme technické zasnežovanie. Nová Reidlhütte bude veľkou investíciou pre Annaberg, má mať vnútornú kapacitu 250 stoličiek. Chceme zvýšiť kvalitu horských reštaurácií vo všetkých našich strediskách. Pre Hochkar by sme chceli zabezpečiť v prvej etape modernizáciu reštaurácie a vybudovanie nového hotela. Vybudovanie nového hotela chceme zabezpečiť aj v Annabergu a Lackenhofe.

V lyžiarskej mape Sankt Corony boli v minulosti zaznačené rôzne projekty vrátane novej odpojiteľnej lanovky. Zastavili tieto projekty administratívne problémy alebo zmena v investičných prioritách?

Akonáhle investujeme do novej lanovky, prípadne aj do nového parkoviska či do obslužnej budovy so základným vybavením, okamžite ide o investíciu rádovo v miliónoch eur. Musíme sa vždy pozrieť na ekonomickú stránku projektu, ktorú do veľkej strany ovplyvňuje legislatíva Európskej únie – súťažné právo a iné – a hospodárska politika dolnorakúskej spolkovej krajiny. Nemôžeme len investovať, ale dôležitá je aj návratnosť projektu a jeho všeobecný dopad na ekonomiku. Keď posudzujeme takýto projekt, musíme vziať do úvahy záujmy akcionárov prevádzkovateľa, vlastníkov pozemkov, obce a vôbec celého mikroregiónu. Čo sa týka Sankt Corony, nie sme aktuálne natoľko ďaleko, aby sme mohli začať masívne investície. Pracujeme na novej letnej bobovej dráhe, čo je mimochodom tiež zásadná investícia, no nie je nič viac, čo vám môžem aktuálne povedať.

V uplynulej sezóne ste ponúkli prenosný sezónny skipas Wintercard Niederösterreich. Ako hodnotíte tento produkt a mal úspech aj na Slovensku? V Bratislave ste ho promovali pomerne masívnou reklamnou kampaňou.

Presný počet klientov Wintercard zo Slovenska neviem, ale Wintercard vyzerá sľubne. Marketingovú kampaň sme realizovali ako spoločný projekt s dolnorakúskou turistickou organizáciou, cez promovanie konkrétneho produktu sme sa snažili zvýšiť povedomie o Dolnom Rakúsku ako o lyžiarskej destinácii. Wintercard bude našim najdôležitejším marketingovým produktom aj v sezóne 2012/13. Základnou myšlienkou je ponúknuť atraktívny balík pre ľudí, ktorých zaujíma istý stupeň flexibility v tom zmysle, kedy je možné použiť kartu, či kto ju môže použiť. Mierne ju budeme pred budúcou sezónou modifikovať, máme plán do karty plne integrovať všetky služby spojené s lyžovaním – okrem lanoviek aj požičovne a podobne. Konkrétne informácie ohlásime na jeseň.

Rozhovor bol autorizovaný.

Matej Petőcz - lanovky.sk

9.7.2012