Je nedeľa 18. február 2007, zopár minút po 12-tej hodine. Teplota v Nitre 6 stupňov Celzia, vietor juhovýchodný - 9 m/s, malá oblačnosť. Ideálne podmienky na absolvovanie výletu k hornej stanici lanovky na južný predvrchol vrchu Zobor-Pyramídu 556 m n.m..
Ako východiskový bod som si zvolil Liečebný ústav Zobor, odkiaľ vedie najmenej náročná turistická trasa, trvanie len necelú hodinku. K "liečebáku" som sa dopravil linkou MHD č. 25, ktorá ako jediná prechádza popod dráhu lanovky.
O 13:10 už kráčam po modrej značke okolo Svoradovho prameňa (310 m n.m.), kde sa aj tento krát občerstvím sviežou pramenitou vodou. Od domčeka nad prameňom sa po tvarovej značke dostávam k Svoradovej jaskyni (355 m n.m.), v ktorej podľa legendy svojho času prebýval pustovník Svorad. Tu už stretávam, prvých turistov - asi tri rodiny s deťmi.
Pri kríži nad Svoradovou jaskyňou, odkiaľ je výhľad na objekty Liečebného ústavu, vápenný vrch Lupka a Priemyselný park Nitra-sever sa zasa na slniečku vyhrieval jeden zaľúbený párik. Ja sa tu ale nezdržujem a pokračujem ďalej smerom k významnému turistickému rázcestiu Tri duby (444 m n.m.), kde som stretol na prechádzke ďalších priaznivcov turistiky aj so svojimi domácimi miláčikmi-psami.
Zo smerovej tabuľky na Lyžiarskej lúke (495 m n.m.), kde stretávam starší manželský pár s fotoaparátom a veľkým statívom, sa dozvedám, že do sedla pod Zoborom je to už len 0:16 h. Keďže je čas snežienok, ľudia sa na vychádzku vybrali aj kvôli nazbieraniu týchto vzácnych, aj keď zákonom chránených rastlín.
Sedlo pod Zoborom (535 m n.m.) "zdolávam" o 13:56.
Tu ma milo prekvapilo aj stretnutie snáď s najmladším turistom v tento deň. Sedel na sedačke, ktorú mal jeho "taťuldo" na chrbte namiesto vaku.
Do cieľa mojej túry mi chýba prejsť už len pár desiatok metrov.
Prechádzam okolo, schátralej chaty, v ktorej by ste ešte pred pár rokmi našli vojakov. Na Pyramídu (556 m n.m.) prichádzam presne o 14-tej hodine. Od roku 1993 sa tu týči do výšky moderná telekomunikačná veža, viditeľná už z ďaleka. Nachádza sa tu aj pozostatok samotnej Pyramídy, vraj v minulosti 22 metrov vysokej, bola postavená ako jeden z pamätníkov obvodu historických hraníc Uhorského kráľovstva na konci 19. storočia. Dnes je to už len akési torzo.
Konečne prichádzam k opustenej hornej stanici lanovky. Zadný východ je oplechovaný. Vstupný "portál" budovy, kadiaľ kedysi vchádzali sedačky, je už roky za veľkými mrežami.
Dvere do časti, kde bola v minulosti reštaurácia, boli svojho času so sklenenými výplňami, dnes sú na nich akurát tak mreže. Všade naokolo je plno črepov z porozbíjaných okien. Vandali si spravili svoju prácu skutočne "poctivo". Stav tejto časti budovy je skutočne žalostný.
Aj keď nie je ešte typický jarný deň, bolo tu dosť turistov. Ako vždy, tak aj tento krát počujem, ako tí starší rozprávajú o dávnych časoch, keď sa na lanovku čakalo v dlhom rade aj hodinu. Tí neskôr narodení sú zasa smutní z toho, že sa na lanovke už nestihli povoziť. Všetci dúfajú, že raz príde čas, keď bude táto vyhliadková lanovka opäť premávať. V mojej prítomnosti som tu stretol i jedného turistického nadšenca, ktorý by tu mal záujem o prevádzkovanie bufetu. Nechajme sa prekvapiť.
A ešte jedna zaujímavosť:
Ku stanici, keďže je v pomerne veľkej nadmorskej výške a "ďaleko" od civilizácie, nie je dovedený vodovod.
Potrebná voda sa sem vozila a bola v akejsi
veľkej nádobe v tvare valca (ako cisterna). Ešte i dnes nájdeme v blízkosti budovy toto miesto. V okolí sa nachádza tiež niekoľko šácht. Na odpad pravdepodobne slúžila žumpa.
Blíži sa však 15-ta hodina a môj "pobyt" na Pyramíde a v okolí hornej stanice lanovky na
tento predvrchol Zobora sa končí. Na zostup som zvolil trasu popod dráhu lanovky. Chodník je hlavne v hornej časti dosť strmý. K podpere 22 si to prešliapem po extrémnom skalnato-kameňovom teréne. Medzi 20-kou a 21-kou fotím
sedačku uväznenú v hustom poraste, ktorý k nej vyrástol od poslednej jazdy. Pripomína mi Šípovú Ruženku, ktorá čaká, kým ju nejaký princ vyslobodí. Ten však stále neprichádza...
Na jednej podpere si ešte fotím detail kladiek aj s poistkou, ktorá vypne celú lanovku v prípade spadnutia lana. K civilizácii prichádzam o 15:30. Informácia na smerovníku-Podhájska cesta (306 m n.m.). Keďže lanovka prechádza okrem súkromných pozemkov aj ponad
viaceré komunikácie, na každej z nich nechýba dopravná značka "Iné nebezpečenstvo-Pozor lanová dráha". Svoj výlet k lanovke na Zobor končím pri jej dolnej stanici (230 m n.m.). Dnes je to už len zastrešená asfaltová plocha s vratným kotúčom a napínacím zariadením. Ešte zopár ilustračných fotiek a môžem s pokojným svedomím povedať, že sa mi tento dnešný výlet za lanovkou na Zobor naozaj vydaril :)
Dušan Varga, korešpondent www.lanovky.sk
