03.10.2024

Fabrice Girardoni: Vylepšíme zasnežovanie a postavíme viac zjazdoviek

Rakúske horské stredisko cestovného ruchu Stuhleck sa nachádza len 145 kilometrov z Bratislavy. V zime ponúka 4 odpojiteľné sedačkové lanovky, niekoľko vlekov a 24 kilometrov zjazdoviek. Lanovky a niektoré vleky prevádzkuje spoločnosť Berglift Stuhleck. Na naše otázky ohľadom rezortu nám odpovedal riaditeľ spoločnosti Fabrice Girardoni.

Kedy bol pod kopcom Stuhleck sprevádzkovaný prvý vlek?

Prvý kotvový vlek bol vybudovaný už po druhej svetovej vojne. Naša spoločnosť, Berglift Stuhleck, vznikla až v roku 1959. O dva roky neskôr do firmy vstúpil môj starý otec, neskôr jeho aktivity prevzial môj otec a nakoniec ja. Sme rodinná firma.

Spomedzi rezortov, ktoré sú dostupné do troch hodín cesty autom z Bratislavy, máte najviac odpojiteľných lanoviek. Ste v regióne najväčšou firmou v sektore cestovného ruchu?

V cestovnom ruchu určite. V Mürzzuschlagu je ešte iný priemysel, je tam jedna stavebná firma, ktorá zamestnáva viac ako 350 ľudí. Ďalej sú tam oceliarne, ale bohužiaľ v poslednom čase nie sú veľmi úspešní. Ľudia sa sťahujú z regiónu preč.

Koľkým ľuďom dáva Vaša firma prácu?

Počas zimnej sezóny zamestnávame 169 ľudí, z toho 130 pracuje v lyžiarskom stredisku a 39 v gastronomických zariadeniach.

Fabrice Girardoni (v strede) pri oslave 50. výročia Stuhleck Bergabhnen, foto - Conny de Beauclair

Spoločný skipas nie je problémom

Na Stuhlecku prevádzkujete všetky lanovky, avšak nie všetky vleky. Akým spôsobom spolupracujete s ďalšími prevádzkovateľmi?

Momentálne pôsobia v stredisku tri spoločnosti. Dve prevádzkujú len kotvové vleky, naša aj lanové dráhy. Ide o vleky Schieferwiese a Familienlift, ktoré sa nachádzajú v dolnej časti strediska. Máme samozrejme spoločné skipasy.

Avšak existujú aj samostatné skipasy, ktoré platia len na vlekoch Schieferwiese alebo Familienlift. To vyhovuje hlavne začiatočníkom, ktorí pri výučbe lyžovania najskôr začnú na kratšom kopci s lacnejším lístkom a neskôr prejdú na náš spoločný skipas. Je to dobré, nakoľko tak zaujmeme rôzne typy lyžiarov.

Ako kooperujete v rámci prevádzky strediska?

Spolupracujeme v zmysle spoločného skipasu, ale čo sa týka zasnežovania alebo úpravy zjazdoviek, zabezpečujú si to sami.

Ako je to s pozemkami, údajne mnohé z nich vlastnia farmári, akú máte s nimi uzavretú dohodu?

Farmári vlastnia jednu tretinu zjazdoviek v stredisku. Počas zimy im platíme za možnosť využívania ich pozemkov, v lete tieto pozemky využívajú na poľnohospodárske účely. Máme s nimi uzavreté dlhodobé zmluvy.

foto - Matej Petocz

Vláda podporí dvomi percentami

Od deväťdesiatych rokov v stredisku masívne investujete. Koľko to bolo doteraz miliónov eur?

Viac ako 40 miliónov.

Tieto investície ste pokrývali z vlastných zdrojov?

Samozrejme, potrebujeme banky na financovanie našich projektov.

Dostávate finančnú podporu od vlády Rakúska, resp. z Európskej Únie pre vaše investičné zámery?

Vláda má záujem o rozvoj turizmu, ale od spolkovej vlády Štajersko nedostávame takmer žiadnu finančnú podporu. Myslím, že spolufinancujú naše investície niekde na úrovni dvoch percent, ale je pomerne ťažké túto podporu vôbec získať. V susednom Dolnom Rakúsku bola táto podpora v istom čase aj 37 percentná. Z Európskej Únie sme podporu nemali.

foto - Matej Petocz

Za off-piste môžete dostať pokutu

V posledných rokoch ste investovali hlavne do rozšírenia strediska na zelenej lúke. Je potreba pri takejto expanzii analyzovať vplyvy na životné prostredie alebo vykonávať iné náročné administratívne procesy?

Závisí to hlavne od veľkosti územia, na ktorom chcete vykonávať svoju činnosť. Pokiaľ ide o územie s rozlohou viac ako 200-tisíc metrov štvorcových, je potrebné vypracovať analýze vplyvov na životné prostredie, nazýva sa Umweltverträglichkeitsprüfung, v skratke UVP. To trvá približne 2 roky.

My sme vypracovali UVP v roku 1997 ako prvý rezort v Štajersku. Zaoberali sme sa tam novými lanovkami a zjazdovkami Promibahn a Steinbachalm.

Nachádza sa Stuhleck v nejakom chránenom území?

Sme v tzv. Landschaftsschutzgebiet, teda v chránenom areáli, čo je menej dôležitý štatút územia ako Národný park. V praxi to pre nás znamená, že pokiaľ ide napríklad o to posudzovanie vplyvov na životné prostredie, hranica sa znižuje na 100-tisíc metrov štvorcových.

Prečo je vo Vašom stredisku de iure zakázaný vstup do lesa, a tým pádom aj off-piste ako taký?

Nie je to naše rozhodnutie, je to kvôli vládnej regulácii. Argumentujú tým, že lyžiari môžu zničiť malé stromčeky.

Tento zákaz však nikto nedodržiava, je tu reálna hrozba problémov s políciou?

S políciou nie. Časť kopca však vlastní jedna neďaleká obec, a tí to občas chodia pozerať. Potom vypisujú pokuty.

foto - Matej Petocz

Ak zvýšime ceny, aj tak príde veľa ľudí

Po minulej zimnej sezóne ste v tlačových správach uvádzali, že do Vášho rezortu prišlo 350-tisíc lyžiarov. Ako to odhadujete tento rok?

Približne rovnako. V prípade dobrej zimy náš rezort navštívi do 400-tisíc lyžiarov.

Každoročne zvyšujete cenu skipasov minimálne o jedno euro. Zastaví sa vôbec niekedy tento rast cien?

To je dobrá otázka. Normálne zvyšujeme ceny o približne tri percentá ročne. Je to preto, lebo sa nám pravidelne zvyšujú náklady na prevádzku strediska. Nesmieme byť stratoví, keďže potrebujeme investovať do strediska.

Cez víkendy sú na Stuhlecku zvyčajne veľké rady na vleky. Naopak, cez pracovný týždeň rady neexistujú. Nerozmýšľali ste nad rozdielnym cenníkom v tieto dni?

Nemyslím si, že to urobíme. Náklady sú takmer rovnaké, či už je pracovný týždeň alebo víkend. Rozdiel je akurát tak v spotrebe energie lanoviek a vlekov, ktorá je samozrejme priamo úmerná ich zaťaženiu.

Na túto tému však boli vykonané výskumy a tie dokázali, že ceny skipasov nie sú najdôležitejším kritériom, podľa ktorého sa ľudia rozhodujú, či pôjdu v ten deň lyžovať alebo nie. Takže rozdielny cenník cez víkend a pracovný týždeň by podľa mňa podstatne nezmenil situáciu.

Peter Wurzinger zo strediska Semmering - Zauberberg nám minulý týždeň v rozhovore povedal, že podiel klientov zo Slovenska u nich stále stúpa. Ako je to vo Vašom rezorte?

Robili sme dotazníky, počítali sme autá. Vyšlo nám, že približne 12 až 14 % našich klientov je zo Slovenska. Minulý rok to stále rástlo. Keď som začal pracovať pre rezort v roku 2004, bolo to len 7 %. Toto sú samozrejme priemerné hodnoty, počas víkendu je to určite viac ako 14 %.

Čoskoro nastane možno vrchol. O klienta z bratislavského regiónu bojuje najväčší slovenský prevádzkovateľ horských stredísk, Tatry Mountain Resorts, masívnou reklamnou kampaňou. Plánujete marketingové kampane na slovenskom trhu?

Už dva roky na slovenskom trhu inzerujeme prostredníctvom systému kontextovej reklamy Google AdWords. Okrem toho máme spolu s Hotelom Haus Semmering tri billboardy na ceste z Bratislavy smerom ku rakúskym hraniciam. Potom máme ešte niekoľko reklám na autobusoch.

Minulú sezónu do obce Spital am Semmering premávalo dotované vlakové spojenie. Neplánujete obnoviť nejakú formu dotovanej dopravy, napríklad autobusovej?

Nebolo to naše rozhodnutie, zrušiť ten vlak. Pre nás nemalo dobrý dopad, nakoľko hlavne klienti zo Slovenska využívali toto spojenie veľmi často, rakúšania len občas. Momentálne by sme chceli zaviesť linku v spolupráci s Ingrid Murínovou z Hotela Haus Semmering, na spôsob našej aktuálnej linky z Viedne, ktorú prevádzkuje spoločnosť Blaguss.

Tento rok predávate v Bratislave v pobočkách cestovnej kancelárie Satur skipasy za zníženú, skupinovú cenu. Prečo ste sa rozhodli pre takúto formu predaja?

Robíme to už niekoľko rokov. Cestovné kancelárie predávajú naše skipasy na Slovensku, v Maďarsku a v Česku. Je to niečo ako pokladňa v zahraničí, spôsob komunikácie s klientami.

Prečo ste sa ale tieto skipasy rozhodli predávať lacnejšie ako v pokladni v stredisku?

Každý, kto si kúpi 20 a viac skipasov naraz, dostane ich za skupinovú cenu. Teoreticky, pokiaľ by sa pred našou kasou v stredisku spojilo 20 neznámych ľudí a kúpilo si skipasy za skupinové ceny, je to v podstate to isté. Jasné, že keď si zakúpite väčší počet skipasov, dostanete ich lacnejšie. To využívajú napríklad aj hotelieri.

foto - Stuhleck Bergbahnen

Zasnežovanie je prioritou

Máte 24 kilometrov, resp. 90 hektárov zjazdoviek. Čerpáte vodu z nádrží s celkovou kapacitou 126-tisíc m3 vody a máte 170 diel. Ako rýchlo dokážete pripraviť zjazdovky?

Výroba snehu pre hlavné zjazdovky, teda pre jednu zjazdovku pri každej sedačke, čo je spolu približne 12 kilometrov, trvá 72 hodín pri konštantej teplote vzduchu od -7 do -10 stupňov. Potom môžeme začať prípravu zjazdoviek s ratrakami a delá prekladáme na zvyšnú polovicu zjazdoviek.

V stredisku Semmering – Zauberberg zasnežia 14 kilometrov zjazdoviek za 8 dní, čo je veľký rozdiel. Váš systém je výkonnejší?

My sme investovali do zasnežovania obrovské finančné prostriedky. Najväčšou výzvou pri výrobe technického snehu je čo najrýchlejšia doprava vody k delám, ktoré sú rozmiestnené po celom kopci. Za jednu sekundu sme schopní zo všetkých štyroch zasnežovacích jazierok dokopy čerpať na svahy okolo 400 litrov vody. Na to potrebujete veľa čerpacích staníc. Výroba snehu je potom veľmi drahá.

Najväčšie stredisko na Slovensku, Jasná, má 246 zasnežovacích diel na 18 kilometrov zjazdoviek. To je podstatne viac ako vy. Počet diel vám postačuje?

Koľko dní potrebujú na vysneženie zjazdoviek?

To Vám neviem povedať.

Zaujímalo by ma, koľko centimetrov snehu potrebujú na pokrytie svojich zjazdoviek. My môžeme začať prevádzku už s 20 centimetrami snehu, keďže povrch našich zjazdoviek je trávnatý. V iných strediskách, kde je povrch zjazdoviek viac kamenistý, je samozrejme potreba vyrobiť viac snehu. Druhá vec je, že každé delo spotrebuje za sekundu približne 4 až 6 litrov vody. Ak potom tú vodu nemáte alebo neviete k delám ako dostať, môžete mať aj 300 diel a stále to nebude dosť.

V Jasnej majú jednu zasnežovaciu nádrž o kapacite 18-tisíc m3 vody a začiatkom februára písali, že ju od začiatku sezóny vyprázdnili 13 krát.

Osemnásť tisíc metrov, to je nič. Každé naplnenie jazierka trvá hrozne veľa času.

Koľko krát musíte vo Vašom rezorte naplniť zasnežovacie nádrže, aby ste vysnežili všetky zjazdovky?

Kapacita nádrží nám postačuje na to, aby sme pred spustením sezóny zasnežili všetky zjazdovky. Bez toho, aby sme nádrže museli znovu napúšťať.

Akú vrstvu technického snehu ste počas tejto zimnej sezóny nafúkali na zjazdovky?

Vyrobili sme okolo pol metra technického snehu, prírodného snehu nebolo viac ako desať centimetrov. Tento rok sme začali používať meranie aktuálnej výšky snehu pomocou GPS, takže to vieme pomerne presne zistiť.

Ako tento systém funguje?

Počas leta sme pomocou GPS vytvorili mapu zjazdoviek lyžiarskeho strediska. V jednom ratraku máme namontovaný veľmi precízny GPS prijímač. Počítačový program jednoducho vypočíta rozdiel medzi v lete nameranými a aktuálnymi hodnotami. Rozdiel znamená výšku snehu. Chceli by sme tento systém inštalovať do ďalšieho ratraku.

Zasnežovanie je pre Vás zjavne prioritou. Budete do systému investovať aj naďalej?

Áno, je to pre nás garancia otvorenia rezortu. Sezónu chceme spúšťať čo najskôr ako je to možné, najlepšie koncom novembra alebo začiatkom decembra. Počas leta by sme chceli ďalej navýšiť kapacitu výtlaku do systému zo súčasných 400 litrov za sekundu na viac. To dosiahneme výmenou dvoch až troch kilometrov potrubí za nové s väčšou kapacitou, ako i úpravou v čerpacích staniciach.

Kvôli poveternostným podmienkam sú fenoménom tejto zimy ľadové platne, ktoré sa odkrývajú na zjazdovkách často ešte pred obedom. Ako ste proti tomu túto sezónu bojovali?

Jediná vec, čo môžete urobiť, je vyrobiť viac technického snehu. Niekedy je natoľko ľadový alebo tvrdý sneh, že je veľmi ťažké alebo nemožné ho vôbec upraviť ratrakom. Naši ľudia samozrejme používajú aj frézy, ale pri veľmi ľadovom a tvrdom snehu sfrézujú dvoj až trojcentimetrový povrch zjazdovky a keď po ňom ráno prejdú lyžiari, naozaj rýchlo sa táto vrstva zošúcha dole.

foto - Stuhleck Bergbahnen

Pribudnú nové zjazdovky

Do realizácie akých projektov budete investovať v najbližších rokoch?

Chceme vybudovať druhú zjazdovku pri lanovke Weissenelf a tretiu zjazdovku pri lanovke Steinbachalm. Samozrejme, spolu s tým budeme musieť vybudovať aj zasnežovanie a možno aj nové zasnežovacie jazierko. Zároveň by sme chceli navýšiť kapacitu týchto šesťsedačiek na projektované maximum nákupom nových vozňov.

Kedy chcete tieto projekty začať realizovať?

Dúfam, že v horizonte troch rokov sa tieto projekty podarí uskutočniť. Závisí to od administratívnych procesov, čo nie je problém, avšak trvá to istú dobu. Potrebujeme totiž odlesniť a upraviť veľkú plochu.

Pred dvomi rokmi prebehla rakúskymi médiami správa, že by sa prepojenie medzi strediskami Stuhleck a Zauberberg mohlo uskutočniť niekedy okolo roku 2013. V akom stave je tento projekt?

Táto možnosť samozrejme existuje, bola aj súčasť spomínaného UVP z roku 1997. Naša spoločnosť by musela postaviť dve nové sedačkové lanovky. Spoločnosť prevádzkujúca Zauberberg by musela postaviť dve alebo tri sedačkové lanovky. Neviem nakoľko je toto pre nich priorita, nakoľko viem, že majú aj iné projekty, akou je napríklad šesťsedačka v smere do údolia Maria Schutz. Myslím si, že skôr ako o 10 rokov sa tento projekt nezrealizuje.

Prepojenie by malo byť riešené cez údolie, ponad obec Steinhaus am Semmering. Nie je pre Vás problémom nízka nadmorská výška dojazdu projektovaných zjazdoviek?

Orientácie týchto zjazdoviek na svetové strany sú vyhovujúce, takže nie. Samozrejme, je potrebné zasnežovanie.

Počas deväťdesiatych rokov bol v mapke strediska zakreslený projekt lanovky, ktorá mala mať údolnú stanicu blízko údolnej stanice lanovky Steinbachalm. Trasa lanovky mala viesť na protiľahlý kopec. Prečo tento projekt z mapky zmizol?

Ide o oblasť Rettenegg. Túto sedačku chcela budovať iná spoločnosť, prostredníctvom združenia cestovného ruchu Rettenegg, nedokázali však zabezpečiť finančné prostriedky. Navyše, k údolnej stanici tejto lanovky neexistuje v zime prístup, čiže by museli investovať aj do prístupovej komunikácie.

foto - Stuhleck Bergbahnen

Bikepark sa neoplatí

Kedy končíte so zimnou sezónou?

Desiateho apríla.

V lete sú všetky Vaše zariadenia zavreté. Prečo ste sa rozhodli letnú sezónu úplne vynechávať?

V lete k nám prichádza veľa turistov a cykloturistov. K hornej stanici hlavnej lanovky Stuhleckbahn však vedie normálna cesta pre osobné autá, čiže vývoz lanovkou by si nikto nezaplatil. Na druhej strane, v lete sa venujeme údržbe našich zariadení.

Prečo v lete neprevádzkujete bikepark, podobne ako neďaleký rezort Semmering – Zauberberg?

Hlavne z ekonomických dôvodov. Máme pochybnosti o návratnosti takejto investície. Prevádzka našej hlavnej lanovky Stuhleckbahn je totiž finančne veľmi náročná, lanovka má tri stanice a dĺžku viac ako 2700 metrov. Je to podstatne drahšie ako prevádzka kabínkovej lanovky na Zauber Berg s dvomi stanicami a dĺžkou jeden kilometer. Navyše, mnohé pozemky v tomto období využívajú farmári.



Matej Petőcz – lanovky.sk
28.03.2011

Aktuálna situácia v rakúskych strediskách blízko Slovenska
Gabriel Maruščák, Matej Petőcz 16.03.2011

Spolková krajina Dolné Rakúsko chce kúpiť podiely vo firmách prevádzkujúcich lyžiarske strediská. Manažérov horských stredísk cestovného ruchu Semmering Zauberberg a Stuhleck sme sa pýtali bližšie informácie o infraštruktúre, marketingu, podpore zo strany regionálnej vlády, doprave či pripravovaných investíciách v ich rezortoch.