19.07.2019 DNES PREMÁVA V SR 25 LANOVIEK Rezervácia ubytovania

Július Gánoczy reaguje na rozhovor s Romanom Weckom

Július Gánoczy, majiteľ lyžiarskeho strediska Športcentrum Oščadnica a predseda združenia cestovného ruchu v Oščadnici (MZCRO), nás požiadal o zverejnenie reakcie na rozhovor s Romanom Weckom (Webis – Veľká Rača) zo dňa 8.3.2013. Položili sme mu tiež niekoľko doplňujúcich otázok, ktoré ďalej vysvetľujú jeho stanovisko.

„Dovoľte mi, aby som reagoval na rozhovor s Romanom Weckom zo dňa 8.3.2013, ktorý bol uverejnený na Vašom portáli, a kde dotyčný pán niekoľkokrát vo svojich odpovediach spomína moju osobu.

V oblasti cestovného ruchu (ďalej len CR), pri vlekoch a lanovkách sa pohybujem a pracujem už takmer 35 rokov. Začínal som ako brigádnik pri výstavbe rôznych zariadení CR na Veľkej Rači, potom som pracoval ako vlekár pri obsluhe lyžiarskych vlekov, jazdil som na SPV Lavína a Kässbohrer, neskoršie som riadil výstavbu prvej sedačkovej lanovky na Veľkej Rači a po jej uvedení do prevádzky som sa stal prvým náčelníkom tejto LD. Od roku 1992 do roku 1999 som bol vedúcim celého strediska na Veľkej Rači. Stredisko v tom čase 100% vlastnila obec. Zo strediska som odišiel, nakoľko som nesúhlasil s pripravovanou privatizáciou tohto strediska.

V súčasnosti som jediný majiteľ menšieho lyžiarskeho strediska Športcentrum Oščadnica, kde poskytujeme komplexné služby hlavne pre začiatočníkov a rodiny s deťmi (požičovňa, lyžiarska škola a škôlka s detským vlekom, snowtubing, večerné lyžovanie). Súčasťou strediska je aj rodinný penzión GAJUZ so 40 lôžkami, reštauráciou, welnesom, detským kútikom, školiacou miestnosťou a pod. Po stredisku Veľká Rača som druhý najväčší poskytovateľ služieb CR v obci Oščadnica.

Neznížim sa na úroveň p. Wecka a nebudem tu zatiaľ verejne riešiť otázku kto a ako podniká, stačí si len pozrieť verejne dostupné informácie a zistíte, že za mojím podnikaním nestoja žiadne pochybné firmy z daňových rajov ako je Cyprus alebo Nevada, tak ako za p. Weckom. A tiež sa mi nepodarilo potopiť ešte žiadnu prosperujúcu firmu tak, ako to bolo v jeho prípade. Podnikám od roku 1990 na svoj živnostenský list a na stredisko Športcentrum mám vedenú úplne priehľadnú sro – čku, kde som teraz už jediný majiteľ.

Som nesmierne rád, že p. Weck aj napriek svojmu „významnému postaveniu“ venoval toľko času mojej osobe a môjmu „bezvýznamnému vleku – stredisku“, ďakujem mu aj touto cestou za reklamu.

Som toho názoru a teraz hovorím za veľkú časť ubytovateľov, že keď chceme, aby sa hostia na Veľkú Raču radi vracali, mali by sme si nasledovné otázky vyriešiť u nás doma a nezaťažovať s tým iných, preto sa aj touto cestou pýtam „jedného z najväčších expertov na CR na Slovensku“:

  • nech p. Weck vysvetlí občanom Oščadnice, prečo dovtedy životaschopné stredisko Veľká Rača sa dostalo počas jeho menežovania do takých problémov, že bolo nútené vyhlásiť konkurz a obec Oščadnica, ako jeden z akcionárov, prišla o cca 50 mil. SK vkladu do tejto spoločnosti,
  • prečo p. Weck zrušil v stredisku Veľká Rača kartu zliav a v iných jeho strediskách zľavové karty veselo fungujú ďalej,
  • prečo u nás nie je zavedený bezpoplatkový spoločný balík pre návštevníkov ubytovanie + jazdné lístky, tak ako je to bežné v iných strediskách,
  • prečo sa za posledné 4 sezóny zvýšila cena rozhodujúcich jazdných lístkov v priemere o takmer 40 %, aj napriek tomu, že v stredisku neboli uskutočnené za posledných 5-6 rokov žiadne zásadné investície,
  • prečo stredisko inkasuje počas sezóny plné ceny aj keď, ako to sám priznal vo vašom rozhovore, v stredisku nie vždy premávali všetky zariadenia a dlhodobo neboli funkčné všetky zjazdovky,
  • prečo nefungujú spoločné jazdné lístky pre ubytovaných hostí v obci Oščadnica.

Vyzývam preto p. Wecka a jeho spoločníka, aby problémy týkajúce sa Veľkej Rače a súvisiace s ubytovateľmi riešili doma v Oščadnici a ak majú odvahu tak nech si sadnú za spoločný stôl a hľadajú riešenia spoločne s „domácimi“ ľuďmi.

Július Gánoczy“



Július Gánoczy: cestovný ruch musíme rozvíjať spoločne

Podľa Júliusa Gánoczyho, majiteľa strediska Športcentrum Oščadnica, je škoda, že cestovný ruch v obci nerozvíjajú všetci podnikatelia spoločne, tvrdí v rozhovore pre Lanovky.sk.

Na Slovensku je raritou, aby v obciach fungovali združenia na podporu cestovného ruchu a dokonca zverejňovali zápisnice na internete. Čo je dlhodobým cieľom MZCRO?

Cieľom MZCRO ako občianskeho združenia je pozdvihnutie cestovného ruchu v Oščadnici, aktuálne máme 36 členov, čo predstavuje cca 60% aktívnej ubytovacej kapacity v obci. Štruktúra členov sa za posledné roky podstatne zmenila, zakladajúcimi členmi boli prevažne drobní ubytovatelia v súkromí, dnes sú členmi prevažne väčšie zariadenia. Súvisí to s tým, že podstatne klesol počet malých ubytovateľov. Zápisnice pravidelne zverejňujeme od kedy som sa stal predsedom MZCRO a robíme tak preto, lebo nemáme čo skrývať a máme záujem o širokú diskusiu a o každý dobrý nápad na podporu CR v obci.

Kto všetko je členom MZCRO okrem ubytovateľov?

Okrem malých a väčších ubytovateľov je členom aj obec Oščadnica – starosta a dvaja ľudia, ktorí sú fanúšikovia cestovného ruchu, ale nemajú ubytovacie zariadenia. Sme otvorení všetkým. Prevádzkovateľ strediska na Veľkej Rači bol členom MZCRO v časoch, keď sa firma Webis stala v konkurze majiteľom strediska. Vstúpili do združenia, ale už po asi siedmich mesiacoch a po dvoch spoločných stretnutiach z neho vystúpili. Je to škoda, lebo cestovný ruch musíme rozvíjať spoločne. Teraz to funguje tak, že nejaké aktivity robí samostatne stredisko Veľká Rača a iné MZCRO, obec alebo iní podnikatelia. Aj tri krát do roka sa stane to, že sa nám prekrývajú podujatia. Napríklad na deň detí bola akcia v jeden termín na Rači a podobná akcia bola v ten istý deň aj v obci.

Je reálny dopyt po spoločných skipasoch v Oščadnici?

Zo svojej skúsenosti hovorím, že je. Keď sa v obci ubytujú klienti, ktorí sú začiatočníkmi, alebo sú to rodiny s deťmi, nepotrebujú ísť hneď na „veľký kopec“ – na Veľkú Raču, lebo sa ešte len učia. Taktiež finančná stránka nie je na zahodenie, je to zásadný rozdiel. Klienti sa teda prvé 2-3 dni učia u mňa a až potom idú na Veľkú Raču a pýtajú sa ma: „keď si kúpim týždňový lístok, bude mi platiť aj na Veľkej Rači?“.

Alebo naopak, dobrí lyžiari si kúpia šesťdňový lístok na Veľkej Rači a pritom sú ubytovaní v obci. Počas dňa lyžujú na Rači, potom sa vrátia na izbu, dajú si večeru, osprchujú sa a už sa im nechce ísť na večerné lyžovanie na Raču, alebo chcú ísť lyžovať len deti a dospelí si chcú posedieť pri káve, vínku, pive a pod. Prídu k nám a pýtajú sa: „platí nám náš 6-dňový skipas z V. Rače v Športcentre“? Samozrejme neplatí, lebo nemáme dohodu. Mnohí odchádzajú sklamaní, lebo nedokážu pochopiť, prečo sa nevieme dohodnúť. A takých prípadov je viac, zlé počasie, porucha, plné parkoviská, nie najlepšie upravené zjazdovky v stredisku atď.

Naozaj sa na to pýtajú ľudia sami od seba?

Samozrejme, ja som si to nevymyslel. Ja to pre seba nepotrebujem, pre mňa by bolo lepšie, keby si klient u mňa kúpil večerný lístok za 8 – 10 eur a nemusím sa s nikým deliť. Ale v rámci toho, že on lyžuje na Veľkej Rači a večer chce prísť do Športcentra, by to bola jedna z ústretových služieb pre návštevníkov obce.

Aký máte názor na existenciu malých lyžiarskych stredísk?

Na začiatok si pomôžem dvomi nezávislými článkami uverejnenými v časopise LAVEX info č. 3/2012 a č. 1/2013. V prvom článku „Susedova koza“ minister dopravy poukazuje na nutnosť spolupráce podnikateľov v regióne a doslova opodstatnenosť malých a veľkých stredísk v jednej doline. V druhom článku od p. Ing. Sútorisa sa uvádza, aké sú dôležité pre našu mládež, pre rozvoj zamestnanosti a celkovo pre našu spoločnosť aj malé strediská a malé vleky. P. Weck sa cíti asi ako riaditeľ zemegule, keď vyhlasuje, že malé a jednolanovkové strediská nemajú budúcnosť, lebo majú zlú ekonomiku. To mi pripadá tak, akoby sme teraz mali začať stavať len samé 4 a 5* hotely a tie menej hviezdičkové by sa mali začať rušiť.

Moje stredisko si za cca 15 rokov existencie našlo svoju klientelu a vôbec si nemyslím, že dosahujeme zlé výsledky, o čom svedčia aj postupné investície a obnova zariadení. Veľa ľudí radšej zaplatí 10 – 15 eur za malý vlek, ako má platiť 30 eur vo veľkom stredisku. Hlavne vtedy, keď tam nie sú 100% služby. Tiež sa stačí pozrieť hneď za hranice do Poľska, kde za posledných 4-5 rokov vyrástlo v okruhu cca 50 km v jednotlivých dedinách možno 7-8 jednolanovkových stredísk s kompletnou vybavenosťou. Keby to nebolo finančne únosné, tak by tam asi nerástli strediská ako huby po daždi. Jednoducho manažéri veľkých stredísk u nás by sa mali zmieriť s tým, že sú tu a aj budú malé strediská a mali by to skôr využiť vo svoj prospech.

Dnes si ubytovatelia v Oščadnici kupujú od prevádzkovateľa Veľkej Rače balík marketingových služieb (propagácia zariadenia na webovej stránke strediska, na výstavách CR a pod.), a to ich následne oprávňuje k tomu, aby mali ich klienti prístup k zľavneným 3- a 6-dňovým skipasom. Prečo MZCRO vznieslo na tento systém vlnu kritiky?

Nie všetci ubytovatelia sa potrebujú propagovať na strediskovom webe alebo na spoločných výstavách rôznej úrovne a s neistým výsledkom a dať za to 300, 500 alebo 1000 eur. Ubytovatelia ale potrebujú prilákať hostí a to formou poskytovania zliav. Robia všetko preto, aby obsadili svoje zariadenia. Musia sa propagovať a snažia sa dotiahnuť klientov do svojich zariadení aj za cenu rôznych benefitov, ktoré ponúkajú zo svojho zisku. Keď sa klienti ubytujú, ubytovatelia ich pošlú lyžovať na Veľkú Raču a za to, že tam pošlú svojich hostí, tak si tam majú ešte kúpiť nejaký marketingový balík a vypisovať nejaké nezmyselné vouchery? Platíme to dopredu a nevieme vyhodnotiť, či sa nám to oplatí. Ja sa pýtam kde vo svete to takto funguje, alebo funguje to takto na Štrbskom Plese alebo v Jasnej? V biznise to predsa funguje presne naopak, keď ja niekomu dohodím zákazku (v tomto prípade dovediem do strediska hotových zákazníkov), tak dostanem províziu. Našou províziou by malo byť to, že nemusíme vypisovať nezmyselné vouchery a nemusíme dopredu platiť stredisku marketingové balíčky. Stredisko by malo propagovať ubytovateľov z regiónu vo vlastnom záujme, lebo keď budú plné ubytovacie zariadenia tak je veľký predpoklad, že bude plné aj stredisko.

Ako by ste si v ideálnom prípade predstavovali systém poskytovania zliav na skipasy pre ubytovateľov?

Nevymýšľajme nezmyselné a pre ubytovateľov veľmi zaťažujúce vouchery. Nevymýšľajme platby za nejakú reklamu v stredisku naviazanú na poskytovanie zliav. Zoberte si, že niekto je ubytovaný v nejakom hoteli v Žiline, alebo pri svojej rodine v Čadci a chce prísť na Veľkú Raču lyžovať na 6 dní. Veď stredisko by malo byť nesmierne rado, že tam príde zákazník a chce si kúpiť 6-dňový lístok a vôbec by nemalo riešiť kde a ako je ubytovaný a či má vypísaný nejaký voucher. Nikde vo svete nemajú dva druhy 6-dňových skipasov. Nechajme len jeden 6-dňový, cenovo zaujímavý skipas a buďme radi, že si ho chce návštevník kúpiť, lebo je to veľmi výhodné pre každého prevádzkovateľa a asi nemusím hovoriť prečo.

Nepovažujete za hendikep to, že Oščadnica nemá webovú stránku pre turistov, ktorá by koncentrovala informácie o všetkých aktivitách a podnikateľoch pôsobiacich v obci? Predsa len, oscadnica.sk slúži ako obecná nástenka, na stránke MZCRO sú hlavne členovia MZCRO...

Je to dobrý nápad, ešte sme sa s týmto absolútne nezaoberali. Ako podnet je to dobré.

Obec platí 1500 eur ročne za webovú aplikáciu Deskline, ktorá umožňuje vyhľadať voľné ubytovacie kapacity v obci, ale neumožňuje si pobyt online rezervovať alebo kúpiť. Oplatí sa napriek tomu tento systém financovať?

Systém Deskline bol súčasťou informačného systému v obci, ktorý obec získala prostredníctvom eurofondov. Ten poplatok 1500 eur obec platí z daní za ubytovanie. Systém je dobrý hlavne pre menšie zariadenia, ktoré si nemôžu dovoliť vlastnú propagáciu, ale je to dosť náročné na aktualizáciu. Myslím si, že to nie každý pravidelne aktualizuje, ale základné informácie o objekte sú dostupné.

Má to potom zmysel, keď sa to neaktualizuje?

Žiaľ je to takto. Klient v systéme obdrží základnú informáciu a kontakt, následne sa musí prekliknúť na dané zariadenie a potom si to už rieši zariadenie s ním.

Matej Petőcz – lanovky.sk
29.04.2013


 Bachledova dolina
 Banská Štiavnica
 Dedinky-Geravy
 Donovaly
 Drienica-Lysá
 Jasenská dolina
 Jasná/Chopok
 Jasná/Chopok juh
 Kojšovská hoľa
 Krahule
 Králiky
 Krompachy-Plejsy
 Krušetnica
 Kubínska hoľa
 Malá Lučivná
 Malinô Brdo
 Martinské hole
 Mýto p. Ďumbierom
 Oravice
 Oravská Lesná
 Oravský Podzámok
 Roháče-Spálená
 Skalka pri Kremnici
 Starý Smokovec
 Štrbské Pleso
 Tatranská Lomnica
 Valaská
 Valčianska dolina
 Veľká Rača
 Vitanová
 Vrátna
 Závažná Poruba
 Ždiar-Strachan
 Ždiar-Strednica
 Železná studnička
  
 Ankogel (AT)
 Białka Tatrzańska PL
 Kohútka (CZ)
 Mölltaler Gl. (AT)
 Nové Mesto p.Š. (HU)
 Stuhleck (AT)
 Szczyrk (PL)
 Zakopané (PL)
  
  
  Počasie (hzs.sk)
  Podmienky (hzs.sk)