Rozhovor s Jiřím Trumpešom

Jiří Trumpeš, riaditeľ strediska Jasná, v rozhovore pre portál Lanovky.sk rozpráva o svojich začiatkoch v horskom biznise a realizovaných ako aj budúcich rozvojových zámeroch strediska.

V Jasnej pôsobíte od decembra 2020, najskôr na pozícii operation manažéra, od leta 2021 ste riaditeľom strediska. Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do horského biznisu, čo vás k tomu priviedlo?

V Jasnej som piatu zimnú sezónu, čiže od „covidovej“ zimy 2020/2021. Som veľký fanúšik lanoviek, zjazdoviek, ratrakov, zasnežovania a všetky tieto veci od malička sledujem. Sám som vyrastal na horách, v Jizerkách v Česku. Tri roky som pôsobil v pražskej pobočke prestížnej konzultačnej spoločnosti McKinsey, cestoval som po celej Európe a radil viacerým veľkým spoločnostiam. Potom som sa rozhodol nájsť si prácu, v ktorej môžem skĺbiť biznis a hory. Prácu, z ktorej sa budem tešiť, napriek tomu, že je náročná. Na rovinu – v regióne strednej Európy je Jasná, mimo Alpy, najväčším strediskom. Oslovil som vedenie TMR, a po úvodnom skúšobnom období, keď som mal na starosti iba prevádzku lanoviek, vznikla možnosť obsadiť pozíciu riaditeľa so zodpovednosťou aj za hotely, gastronómiu a obchody; na tejto pozícii som doteraz. Je to perfektná príležitosť, za ktorú som vďačný.

Počas štúdia na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, odbore medzinárodný manažment/CEMS, ste napísali diplomovú prácu na tému strategická analýza strediska Ještěd. Kontakt s TMR ste nadviazali už pri písaní diplomovky alebo až v McKinsey?

Ani jedno, ani druhé. Pri písaní diplomovky ešte Ještěd viedlo mesto Liberec, a v McKinsey som sa k TMR nedostal. Bol to do veľkej miery cold call, ktorý vyšiel a asi to tak malo byť. Zaujímavé je, že záverom mojej diplomovky bolo odporúčanie mestu Ještěd spojiť sa so silným partnerom, napríklad s TMR. Do roka sa tak aj stalo, takže tá práca sa ukázala ako relevantná. CEMS je duálny program, kde som v rámci štúdia v St. Gallene vo Švajčiarsku a v Prahe na VŠE získal tituly Master in International Management ako aj Inžiniera podnikovej ekonomiky. Paralelne som vyštudoval aj magistra práv na Karlovej univerzite.

Absolvoval som veľa štúdií a po 3 rokoch v McKinsey som stál pred rozhodnutím, či ísť na program MBA na Oxfordskú univerzitu, kde som bol prijatý, alebo ísť pracovať do hôr. Som rád, že som Oxford odmietol a išiel do Jasnej.

V roku 2021 sa v Jasnej práve realizovala veľká investičná akcia - 15miestna kabínková lanovka Biela Púť - Priehyba.

Bola to zatiaľ najväčšia investícia, ktorá vznikla počas obdobia môjho pôsobenia. Bola prelomová v tom, že dokončila základnú infraštruktúru potrebnú pre fungujúce stredisko. Hlavnú hotelovú časť strediska sme kapacitne spojili s hlavnou lyžiarskou lokalitou, teda Priehybou. Je to krásna moderná stavba vrátane zázemia, krytého parkoviska či kancelárskych priestorov pre zamestnancov. Bola to veľká výzva. Samozrejme, ten projekt sa chystal už dlhé roky predtým. My sme dolaďovali detaily tak, aby sme všetko stihli pripraviť do decembra 2022. Lanovka sa veľmi osvedčila, je kapacitná, rýchla, je to perfektný nástupný bod užívaný aj pešími turistami v letnej sezóne. V rámci súťaže Stavba roka 2022 získala stavba ocenenia v dvoch kategóriách, a to Cena verejnosti a Cena za výnimočné a progresívne projektové riešenie.

Aké ďalšie rozvojové projekty sa za vášho pôsobenia v stredisku podarilo realizovať?

V roku 2022 sme vybojovali rekonštrukciu vleku Zadné Dereše; nebolo úplne ľahké presvedčiť, že ten vlek ešte má význam. Má. Za relatívne rozumnú čiastku sa nám podarilo ten vlek po šiestich rokoch rozbehnúť. Je to krásna nostalgická záležitosť, na perfektnej červenej zjazdovke. Je to, ako viete, výnimočná technológia odpojiteľného Háčka na dĺžke 1600 metrov. Ide o najdlhší vlek v Československu a ústi v nadmorskej výške 2000 metrov. Tento rok vlek nebol prevádzkovaný kvôli nedostatku snehu, ale v minulých rokoch bol veľmi vyťažený a sme radi, že sme ho obnovili.

Keď spomínate, že sa vám podarilo vybojovať túto rekonštrukciu, predpokladám, že máte na mysli presvedčiť akcionárov TMR, aby investíciu schválili.

Prirodzene, ja z mojej pozície vždy musím investície nejako obhájiť. Určitým biznis modelom, nejakou logikou, či už návratnosťou alebo skvalitnením služieb. Tak, aby s tým aj akcionári boli spokojní a uzrozumení.

V Derešskom kotli máte ďalší vlek, kde sa vám asi akcionárov presvedčiť nepodarilo, lebo ten ešte v prevádzke nie je.

Ani som ich nepresviedčal. Ten vlek sa nachádza v území Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry. Reálne tam ani nie je upravený profil zjazdovej trate, a to ani nehovorím o zasnežovaní. Spoliehalo sa tam na 5-metrovú snehovú pokrývku, ktorá už neprichádza, čiže nevidíme v tejto konkrétnej lokalite miesto rozvoja.

V roku 2022 sa ďalej posilňovalo zasnežovanie na severe a odštartovala aj výstavba hotela Centrál.

V ten istý rok, 2022, pribudlo aj posilnenie zasnežovania, bola to investícia vo výške tri milióny eur. Z Otupného, kde je čerpacia stanica, sme vybudovali nové vedenie do celej severnej časti strediska, čím sa kapacita zasnežovania zvýšila. Zasnežovanie sa inštalovalo aj na nevyužívanú zjazdovku Slalomák, ktorá tým ožila a je od roku 2022 pravidelne v prevádzke, je to super doplnok. Ten istý rok sme začali upravovať rozšírenie zjazdovky Vrcholová – Chopok západ. Keď je prírodný sneh, dá sa z Chopka lyžovať na zjazdovke s prakticky dvojnásobnou šírkou než predtým. Neskôr v roku 2023 bol posilnený zasnežovací systém o ďalšie čerpadlo.

Ešte v roku 2022 sa tiež rozbehla výstavba 4-hviezdičkového hotela Central. Tu je cieľom dokončiť chýbajúcu kapacitu ubytovania. Jasná je veľké stredisko, a počet ski-in ski-out lôžok nezodpovedá veľkosti strediska. V porovnaní so Szczyrkom či Špindlom tu veľa ľudí musí pendlovať z doliny hore a dole autami alebo skibusmi, čo je nehospodárne a neekologické. Vďaka polohe na bývalom parkovisku nezaberáme ani jeden meter štvorcový prírody. Stavbu plánujeme dokončiť v horizonte do troch rokov.

Z akého dôvodu došlo k posunu plánu na otvorenie hotela Centrál až na rok 2028?

Zavážila tam zmena objektu prístavby apartmánového domu, ktorý je taktiež súčasťou stavby, a ktorý sa začína stavať len teraz. Chceme všetko realizovať naraz, takže preto sa to zdržalo. Menila sa projektová dokumentácia, a bolo potrebné získať nové stavebné povolenie.

Ako sa osvedčili novinky roka 2024, teda večerné lyžovanie na zjazdovke Chaletová a súbor aktivít súvisiacich so zvýšením bezpečnosti v stredisku – nazvaných „Bezpečný Chopok“?

Zjazdovka Chaletová sa stala najdlhšou osvetlenou zjazdovkou v strednej Európe mimo Álp, so svojou dĺžkou 2700 metrov je to unikát. Veľmi pozitívne nás prekvapil dopyt a vyťaženosť večerného lyžovania. V prevádzke máme lanovky Biela Púť aj Grand Jet, niekedy dokonca aj vlek Brhliská. Tento produkt plánujeme ďalej rozširovať. V rámci Bezpečného Chopku sme rozšírili, prepojili, ešte lepšie označili a kamerovo zabezpečili niekoľko miest v stredisku. Ide o menšie vylepšenia, ktoré fungujú vynikajúco. V decembri a januári sme mali o 20% menej úrazovosti v porovnaní s rovnakým období v predchádzajúcom roku. Tieto opatrenia majú ten najcennejší zmysel, a tým je ochrana zdravia a života našich zákazníkov. Na túto etapu nadviaže ďalšia, podľa toho, ako sa nám podarí vybaviť príslušné povolenia.

Okrem toho sme aj zásadne zrekonštruovali Happy end, dnes už druhý najväčší klub na Slovensku. Kapacitu sme zvýšili na 1200 hostí. Do reštaurácie sme umiestnili samoobslužné kiosky na objednávanie jedál, čo pomohlo zredukovať čakacie doby. Hudobný stage bol premiestnený do centrálnej časti klubu tak, aby boli interpreti lepšie viditeľní, pribudol nový bar, ozvučenie a osvetlenie. Prevádzku na Priehybe sme rozšírili o nový bar.

V letnej sezóne za môjho pôsobenia pribudol letný tubing na Bielej Púti, Salaš Priehyba a ďalšie atrakcie. Na Priehybe sme realizovali projekt návratu vzácneho plemena ovečiek Valašiek do hôr, kde animátori vysvetľujú príbeh tohto pôvodného druhu zvierat a deti sa s nimi môžu pohrať. Leto považujem za strategickú rozvojovú sezónu do budúcna.

Spomínali ste, že dopyt po večernom lyžovaní v Jasnej je vysoký. Bolo náročné získať všetky potrebné povolenia k tomu, aby mohla byť osvetlená ďalšia zjazdovka?

Museli sme hlavne splniť požiadavky na ekologickosť celého projektu. Máme najmodernejšie LED svetlá s nízkou spotrebou a špeciálnymi tienidlami, ktoré zabezpečujú to, že sa osvetľuje len zjazdovka, a nie priestor okolo. Získať povolenie bolo v tomto prípade celkom rýchle, s touto myšlienkou sme prišli asi tak pred rokom. V Jasnej už osvetlenie na Bielej Púti bolo, a boli sme schopní ukázať aj referenciu z Ještědu, kde sme podobný projekt zrealizovali pred pár rokmi. Nie je to veľký stavebný zásah, nebolo potrebné spracovať dokumentáciu EIA ani meniť územný plán.

Aké sú aktuálne parametre zasnežovacieho systému v Jasnej po rôznych posilneniach v uplynulých rokoch?

Máme štyri retenčné nádrže s celkovou kapacitou 69454 m3 vody. Tri sú na Zadných vodách s celkovou kapacitou 50454 m3 a jedna na Bielej púti s kapacitou 19000 m3. V stredisku je rozmiestnených 9 čerpadiel, a to na Otupnom a Bielej Púti, plus prečerpávacia stanica, tzv. booster na Rovnej holi, ktorý vytláča vodu ešte vyššie. Vďaka posilneniu zasnežovania sme boli schopní otvárať sezónu na prelome novembra a decembra. Stačí nám 5 mrazivých dní a otvárame 10 km tratí. Do Vianoc pravidelne stíhame otvoriť celé stredisko, a to práve kvôli tomu, že sme schopní v prípade vhodných podmienok, teda teplota vzduchu -4°C a slabý vietor, zasnežovať veľmi veľa tratí naraz, keď zjednoduším, laicky povedané, tak 5-6 zjazdoviek vieme zasnežovať v ten istý moment. Celková kapacita čerpadiel na juhu a severe je cca 570 l/s. Odber vody je zabezpečený z vodného toku Tri vody na severe, odkiaľ je napájaná sústava nádrží, a z vodného toku Bystrianka na juhu, kde je priamy odber vody bez nádrže.

Je kapacita vody na zasnežovanie podľa vás dostatočná pre potreby strediska? V minulosti sa plánovala nádrž pri hoteli Ostredok s kapacitou 100-tisíc m3 vody. Igor Rattaj nám pred 12 rokmi v rozhovore tvrdil, že je zbytočná aj vzhľadom na vysokú cenu.

Väčšou limitáciou pre nás je, skôr než financie, ochrana prírody, to rešpektujeme, a nie všetko, čo nás napadne, môžeme z tohto dôvodu realizovať. To platí aj pri tých nádržiach. Je to projekt so zásahom do krajiny, tomu rozumieme, a vyhodnocujeme, čo je ešte racionálne. Momentálne sme na tom tak, že nám na týždeň stačí voda, ktorú máme v nádržiach, a týždeň je doba, za ktorú vieme otvoriť zásadnú časť strediska. Popritom samozrejme doteká nová voda do nádrží. Napriek tomu, že tento rok bolo veľmi sucho a spadlo len minimum prírodného snehu, celé stredisko sme mali v prevádzke. Okrem toho, tie nádrže majú aj dodatočnú protipožiarnu funkciu. Či vzniknú ďalšie, to je ťažká otázka, ktorú zatiaľ nevieme zodpovedať.

Ako vyzerá spolupráca medzi TMR a majiteľmi hotelu Damián, Andrejom Kollárom a Pavlom Jakubcom?

Spolupráca funguje dobre; v Damiáne sme rozbehli najväčšiu požičovňu na Slovensku, prinášame tam svoje know-how. Máme s nimi spoluprácu pri hromadnom nákupe skipasov, ktoré si môžu zahrnúť do balíkov. Nevnímame Damián ako konkurenciu, skôr ako priestor pre spoluprácu a symbiózu. Či sa tá spolupráca zintenzívni, nechávam otvorené.

V Jasnej ste začali pôsobiť počas pandémie covidu-19. Porovnávať návštevnosť na začiatku vášho pôsobenia a dnes preto nedáva veľmi zmysel. Ako sa ale vyvíja návštevnosť Jasnej, v zmysle osobodní a tržieb, v porovnaní s obdobím pred pandémiou?

V zime 2020/2021 sa začalo lyžovať na konci apríla, tam sme len udržiavali náklady na minime a prežívali. V zime 2021/2022 sme do poslednej chvíle nevedeli, či otvárame alebo nie, sezóna bola poznačená nízkou návštevnosťou zahraničných hostí. Zima 2022/23 bola na najvyšších historických číslach, porovnateľných s dobou pred covidom. Zima 2023/24 mala horšiu druhú polovicu, najskôr svetový pohár nám znížil návštevnosť, klienti sa báli navštíviť stredisko, potom od polovice februára bola návštevnosť nižšia kvôli počasiu. Celkovo bola tá zima slabšia ako rok predtým.

Teraz sa vraciame na tú najsilnejšiu úroveň, pohybujeme sa okolo rekordného roka pred covidom, teda okolo sezóny 2018/19, a dorovnali sme ju. Nie je ale všetko len o počte hostí. Vtedy bolo viac klientov so sezónkou, za výrazne nižšiu cenu, dnes hostia lyžujú za vyššiu priemernú cenu. Veríme, že cena je stále konkurencieschopná a zaujímavá, je výrazne nižšia ako v Alpách, ale zároveň prostredníctvom dynamických cien reguluje návštevnosť v stredisku. Našou kľúčovou prioritou do budúcnosti je múdro riešiť a vyvažovať kapacitu, dopyt a podmienky v stredisku.

Minulý rok ste na prezentácii TMR Open prezentovali viaceré rozvojové projekty, vrátane obnovy lokality Otupné a výstavby novej 15-miestnej kabínky Otupné-Luková. V akom štádiu povoľovacieho procesu je aktuálne tento rozvojový zámer?

Lanovka Otupné-Luková je jednou z dvoch najväčších priorít rozvoja strediska, spolu s visutým lanovým mostom Priehyba-Habarka. Je tam potenciál na posledný väčší rozvoj strediska. Máme platnú EIA na zjazdovku Rodinná z Lukovej na Otupné, čo by bola krásna 3 km dlhá modro-červená trať. Štvorsedačku chceme vymeniť za 15-kabínku, s ktorou máme výborné skúsenosti z hľadiska odolnosti voči vetru aj kapacity. Dá sa povedať, že lokalite Otupné sa pomaly vracia zašlá sláva. Na Otupnom je najväčšia ubytovacia kapacita, a môže to byť perfektný nový nástupný bod.

Pri tomto projekte sa na TMR Open spomínala možnosť uchádzať sa o dotáciu z  Fondu na podporu športu. Budete podávať žiadosť na Fond?

Áno, vidíme v spolupráci medzi strediskom a športovcami zmysel. Sme najlepšie stredisko na Slovensku, máme najlepšie podmienky a najdlhšiu sezónu, čiže kde inde by malo byť hlavné tréningové centrum pre nadviazanie na úspechy Petry Vlhovej, ako v Jasnej. Sme schopní poskytnúť optimálne podmienky, zázemie na spodnej stanici, vyhradenie potrebných zjazdoviek. Tým, že budúca 15-kabínka by obsluhovala novú zjazdovku Rodinnú ako aj existujúcu Spravodlivú, ktorú by sme radi vybavili technickým zasnežovaním, tiež našu najlepšiu tréningovú trať Majstrovskú, a vlastne aj zjazdovku Petry Vlhovej, tak tréningové možnosti by tam boli vynikajúce. Sme pripravení spolupracovať so Zväzom aj so štátom tak, aby sme ten projekt zrealizovali, a aby čo najlepšie slúžil slovenským športovcom.

Na aké aktivity budete žiadať podporu z Fondu?

Na technológiu lanovej dráhy a zázemie.

Ako je na tom druhý rozvojový zámer, odpojiteľná 6-sedačka Habarka – Pekná Vyhliadka?

Vyhliadka je krásny projekt. Tam sme vo fáze vízie, zatiaľ nespracovávame žiadne reálne detailné projekty. Na zjazdovku nemáme EIA, a lanovka by tiež išla v inej trase ako pôvodný vlek, ktorý už nie je funkčný. Je to čiastočne záber nového územia, a preto to bude náročnejšie. Prebiehajú prípravy, ale časový horizont bude výrazne dlhší.

Na juhu ste na TMR Open prezentovali zámer postaviť lyžiarsky vlek z Kosodreviny smerom na Predné Dereše, ako vyzerá tento projekt?

Prezentoval som na TMR Open riešenie vleku, aby sa sprístupnila zjazdovka Zjazdárska počas veterných dní, keď lanovka Kosodrevina-Chopok nepremáva. Pre eleganciu, funkčnosť strediska a pohodlie zákazníkov ale uvažujeme nad ešte lepším riešením – výmenou za lanovku Záhradky - Rovná hoľa.

Veľmi sa nám pri lanovke Záhradky - Rovná hoľa zvýšil počet vylúčených prevádzkových dní kvôli vetru. Uvažujeme preto o výmene sedačky Záhradky - Rovná hoľa za najmodernejšiu lanovku, s vyhrievanými vozňami, kidstop zábranami, integrovaným závažím, a nižšie vedenou trasou. Tá lanovka má 22 rokov a je na čase dať na túto trasu perfektné zariadenie, nakoľko je to srdce lyžovania v Jasnej.

Pôvodná sivá 6-sedačka by mohla poslúžiť na juhu v trase Srdiečko-Kosodrevina s tým, že by sa horná stanica posunula asi o 150 až 200 výškových metrov vyššie nad Kosodrevinu tak, aby bolo možné vytvoriť odjazd na zjazdovky Zjazdárska a Vyhliadková. Predstavte si, že nastúpite na 6-sedačku na Srdiečku a veziete sa ponad Kosodrevinu, aby ste sa dostali na traverz, ktorým zlyžujete ku križovatke zjazdovky Predné Dereše z Chopku a Panoráma zo Zadných Derešov, a viete pokračovať do Krupovej po trati Zjazdárska. Umožnilo by to odľahčiť preťaženú lanovku Kosodrevina-Chopok.

Keď už sme pri Rovnej holi, na trase Rovná hoľa – Konský grúň sa predpokladá, že sa bude pokračovať v prevádzke pôvodnej 2-sedačky, až dokiaľ to z revízneho hľadiska bude možné?

Nie, tá lanovka môže kedykoľvek „odísť“. Bavíme sa tam o tom, že zrejme by sa tam hodila technológia odpojiteľnej 4-sedačky bez bublín. Musela by byť vetru odolná, ale zároveň nie zbytočne kapacitná, keďže nebude môcť byť stále v prevádzke. Podmienky sú tam veľmi náročné, horná stanica je vo výške cez 1800 metrov nad morom. Postupovať je v tomto prípade potrebné opatrne, aj čo sa týka investícií, aj čo sa týka výberu úspornej technológie.

Spomínali ste, že druhou rozvojovou prioritou strediska je, okrem lanovky Otupné-Luková a zjazdovky Rodinná, výstavba visutého mosta na Priehybe. Aká je vaša celková stratégia rozvoja letnej sezóny?

Ja som síce nadšený lyžiar, ale v rozvoji letnej sezóny vidím veľmi veľký potenciál. Je to alfa a omega, ak chceme fungovať dlhodobo, mali by sme vyťažiť naše hotelové kapacity a celkovo infraštruktúru aj mimo zimnej sezóny a poskytnúť podmienky pre dostatočné vyžitie a turistiku. Na letnom rozvoji intenzívne pracujeme, je to najväčšia príležitosť pre ďalší rozvoj strediska.

V prípade visutého mosta z Priehyby na Habarku sa opäť bavíme o horizonte realizácie minimálne tri roky. Most by bol sám o sebe unikátnym zážitkom – nádherné výhľady z najdlhšej zavesenej pešej lávky na svete o dĺžke cez 800 metrov vo výške cez 100 metrov nad zemou. Taktiež by slúžil ako ekologická spojka v rámci strediska. Mohol by totiž fungovať aj namiesto autobusu – ako kapacitné a ekologické spojenie zo záchytného parkoviska na Lúčkach. Na Lúčkach bude možné nastúpiť na lanovku a vyviezť sa na Habarku, prejsť mostom na Priehybu, a pokračovať v turistike na Chopok. Samozrejme by sme otvorili do letnej prevádzky reštauráciu Habarka v štýle slovenskej koliby, ku nej by sme presunuli ovečky ako aj menšie detské atrakcie. Priame spojenie Priehyby a Habarky by mohol doplniť ešte aj zipline.

Už v najbližšom období sa ale chceme zamerať na menšie, no stále vynikajúce nové atrakcie. Prvou by bola sústava šmýkačiek a náučného chodníka pre rodiny s deťmi, umiestnená pod Lienkou (pozemnou lanovkou Twinliner - pozn. red.), s možnosťou vrátiť sa Lienkou naspäť na Priehybu. Letný tobogánový chodník by bol na Slovensku unikát. Druhou je bikepark z Priehyby na Bielu Púť, s jedným rodinným flow-trailom a jedným športovejším trailom.

Ešte pred 10 rokmi sa TMR venovalo projektu veľkého bikeparku s desiatkami tratí na severe aj na juhu. Bikepark na Priehybe má byť menším projektom?

Tu ide o menší projekt v lokalite, kde priestor na veľký bikepark nie je. Maximálne rešpektujeme prírodu a chceme sa pohybovať výhradne na zjazdových tratiach a jestvujúcich priesekoch lanoviek, takže neplánujeme hovoriť o nových veľkých terénnych úpravách, rúbaní lesa a podobne. Je to doplnková záležitosť, veríme, že po nej existuje dopyt. S pôvodným zámerom veľkého bikeparku sa už nepočíta.

Aký je dnes pomer návštevnosti v Jasnej medzi zimnou a letnou sezónou?

Aktuálne sa realizuje 18 % osobodní v Jasnej od mája do novembra a 82 % od decembra do apríla. Je to veľmi zaujímavé číslo, lebo poukazuje na neefektivitu v lete. Keď vidím, že kolega má vo Vysokých Tatrách ten pomer vyvážený, tak je tu veľký priestor na rast.

Dá sa to v Jasnej vyrovnať na pomer 50 ku 50?

Myslím, že to sa v Jasnej nikdy nedosiahne. Nízke Tatry sú krásne, ale nemajú také superlatívy, ako je Lomnický štít alebo Štrbské Pleso. Vieme to ale doplniť tým, že tu bude vyžitie aj pre rodiny aj pre náročnejších, a zároveň také, ktoré rešpektuje prírodu. Nejde nám o prehnané riešenia. V spolupráci so Správou Národného parku Nízke Tatry chceme vytvoriť náučné chodníky, v rámci ktorých odprezentujeme to najzaujímavejšie vrátane fauny a flóry. Aj visutý most má mať v sebe integrované múzeum Nízkych Tatier. Ponúknuť viacero zaujímavých zážitkov a náučných prvkov, výhľady, to je našou stratégiou pre leto.